Príbeh č.10 - Všetky ďalšie ženy ktoré prídu po tebe

V noci si stíchla a ja pozerám ako spíš. Zachúlená do perín, strapatá objímaš vankúš hladná po dotyku. Mám chuť ťa zobudiť a zahrať sa s tebou ako keď sme sem prišli. Prikázať ti zas uspokojiť moje potreby, tak ako to mám rád. Asi by si zas protestovala. Ale nakoniec by si zas poslušne nechala tiecť moje semeno tvojim hrdlom.

Cestou sem mi hral v aute Kryštof. Dodnes neviem kto im píše tie sladké trochu zasnívané texty.
Čakala si za mestom. Vedel som kam mám ísť.
Zastal som na kraji cesty. “Tak kam to bude slečna?” Usmejem sa na teba. Mala si na sebe zmes dievčenskej elegancie a jednoduchosti. Do auta si doniesla vôňu citrusov a niečoho decentného.
“Ahoj Jani.”
“Ahoj láska”. Pozdrav si zakončila rýchlim bozkom.
“Čakala si dlho?”
“Ani nie. Zapni prosím ťa kúrenie. Je mi trochu zima. Kam ideme dnes?”
“Nechaj sa prekvapiť. Nie je to ďaleko. Už si netrpezlivá?”.
“Rada ťa konečne vystískam. Teraz keď šoféruješ sa nedá...”.
“Ale dá sa niečo iné”. Žmurknem na teba.
“Čo také?”
Rozopol som si zips na nohaviciach. Pozrel na teba a zdvihol obočie v nevýslovenej otázke.
“Ešte havarujeme. Prestaň. Musíš vydržať. Alebo si to urob sám. Vieš že sa mi to v aute nepáči. Čo keď nás niekto uvidí.”.
Neboli to slová ktoré by som chcel v tej chvíli počuť. Občas je to so subinkami ťažké, keď už po toľký krát opakujem dookola isté. Úprimne, jediné čo som chcel v tej chvíli spraviť bolo dať mojej nevychovanej kurvičke ďalšiu lekciu z poslušnosti. Môžete povedať, veď o nič nešlo. Mne išlo o princíp.
Zastal som na kraji cesty a zapol blinkre. S kufra som vybral putá a obojok. Sadol som si naspať na miesto vodiča.
“Daj ruky za chrbát.”
“Prečo ma chceš hneď spútať? Nespravila som nič zlé.”
“Neposlúchla si môj príkaz. To je pre teba nič?. Len lacná hra?
Bránila sa keď som jej dával ruky za chrbát. Zohol som jej ich v lakťoch a nasadil jej široké čierne kožené putá. Dať jej na krk obojok bol už len detail. Potom už len krátky bozk na ústa.
Nohavice a slipy som si stiahol na kolená, naštartoval auto a pokračovali sme v ceste.

Rukou som nahmatal očko na obojku na ktoré sa pripínajú vodítka. Potiahol som ťa zaň mojim smerom. S rukami za chrbtom si sa nemohla brániť a tak si len spadla hlavou do môjho lona.
Potiahol som ťa za vlasy. “Otvor ústa. Počuješ? Otvor tie ústa.”. Plán mi celkom nevyšiel. Nie je ľahké byť vodič a zároveň otvárať ústa subinke ktorá neposlúcha.

Chata bola jedna z piatich chát, v malej chatovej oblasti. Zastali sme na parkovisku. Janka bola ešte stále urazená. Od auta k chate to bolo dobrých 300 metrov. Bolo mi vtedy jedno že nás možno niekto uvidí. Možno niekoho vzrušil pohľad na teba ako kráčaš s obojkom a s putami na rukách.
Chata bola malá, tak pre 5 ľudí. Jednoducho zariadená. Nepáchlo to zatuchlinou ale skôr takou klasickou čistotou ako keď doma upracete.

Vedľa postele ležia roztrhané silónky. Keby si bola vedela tak si tie sieťkované silónky asi neoblečieš. Postele boli v chate až na poschodí. Zvalil som ťa na neoblečené matrace. Chytil som ťa za chodidlo. Tam kde sú palce na nohách som chytil dva očká na silónkach a ťahal ich od seba. Rozpáral som ti ich až po rozkrok. Surovo som zatiahol za ten roztrhaný kus. odtrhol ho od zvyšku siloniek.
Zmotal som ten kus handry.
Pozerala si na mňa ”Prestaň prosím, veď sa zas toľko nestalo. Daj mi ho prosím do úst. Pekne prosím.”.
Zdvihol som ťa aby si si sadla. Stal si za teba na postel. Silonky som ti omotal okolo krku a zatiahol.
Pozerala si na mňa svojim pohľadom “dávaj na mňa pozor”.
Mám rád ten moment. Sledovať ako tvoja pokožka na tvári mení farbu od nedostatku kyslíku tak potrebného pre život.
Povolím silonky. Nechám ťa nadýchnuť.
Znova som utiahol silonky tesnejšie okolo krku.
Viem že kým som ich povolil tak to pre teba bola celá večnosť.

Vlasy máš miestami polepené od trochy semena, ktoré ti tam ostalo keď som si do nich utrel vtáka aby bol čistý. Krk ti vonia po koženom obojku ktorý si si nestihla dať dole. Raz si naň zvykneš. A budeš sa cítiť ako nahá keď si ho nedáš. Chytať sa za krk lebo ti bude chýbať.

Na vankúši je niekoľko zaschnutých kvapiek vosku zo sviečok ktoré som našiel v kuchynskej linke. Štyri celkom nové sviečky a nožík.
“Pozri čo mám.” Sadol som si obkročmo na ležiacu Janku. Prešiel jej nožíkom po tvári.
“Ani sa nepohni. Nechcem aby si zle dopadla.”. Dal som jej bozk a rozrezal podprsenku v strede medzi jej dievčenskými prsiami.
“Čo robíš! Šibe ti? To bola značková. Už prestaň! Spravím čo budeš chcieť.”
Mlčal som. Zapálil som dve sviečky a nechal ich chvíľu horieť. Pozeral som chvíľu do plameňa. Je v ňom niečo príjemné, teplé. Taký malý kúsok ohňa.
Veľa kvapiek padlo tam kde nemalo. Ale niektoré predsa zasiahli cieľ. Zvíjala si sa statočne. Na bradavkách a prsiach sa ti vytvoril tvrdý súvislí obal z vosku.

Stiahnem ti trochu perinu z chrbta. Máš na ňom známky po včerajšej noci. Po úderoch biča. Je to zvláštny pocit, udierať ťa bičom. Keď sa telo spovedá každou ranou. Keď sa sfarbuje do červena a priznáva tým svoju nedokonalosť. Zatiaľ čo sa duša očisťuje od prízemných pudov v orgazme ktorý skôr pripomína víchor.
Spíš, a tak mi nemôžeš povedať, že to tak potrebuješ.