V tmavej izbe stojí žena,
jej duša je rozprestrená,
dlážku pod ňou vlní had,
pokorený v kute rád.
Svetlo stojí nepozvane
had sa blíži k ostrej hrane,
za ním pád až na dno pýchy,
tu je dýka - tu sa pichni!
Dve ruky a či len jedna,
šanca klesá, už je biedna,
Had sa prehol, zrakom padá:
k trónu ženy cestu hľadá!
V izbe vládnu nové mrazy,
Z hada dalšia slza plazí,
žena z trónu má ho dosť,
odťala mu chvost!
jej duša je rozprestrená,
dlážku pod ňou vlní had,
pokorený v kute rád.
Svetlo stojí nepozvane
had sa blíži k ostrej hrane,
za ním pád až na dno pýchy,
tu je dýka - tu sa pichni!
Dve ruky a či len jedna,
šanca klesá, už je biedna,
Had sa prehol, zrakom padá:
k trónu ženy cestu hľadá!
V izbe vládnu nové mrazy,
Z hada dalšia slza plazí,
žena z trónu má ho dosť,
odťala mu chvost!
