"Tak vitaj, " pozdravil ma s úsmevom môj doktor. V emaili neklamal. Bol poriadne vysoký, vyšší
ako ja, trošku podsaditý štyridsiatnik.
"D..dobrý deň, " odpovedal som roztraseným hlasom.
"Na prehliadku?" opýtal sa s neustávajúcim úsmevom.
Zakýval som hlavou na súhlas a prehltol.
"Tak poď ďalej, " pozval ma dovnútra. "V predsieni sa vyzuj prosím, mám tu čisto."
Vošiel som a zatvoril za sebou dvere. Roztrasenými rukami som si rozviazal šnúrky.
"Neboj sa ničoho, " povedal veselo, "už som takto vyšetroval veľa chalanov, ako ty. Nebude to bolieť,
nebude to nič hrozného. Len prehliadka, ako sme sa dohodli. Poď za mnou."
Nasledoval som ho do kuchyne. Pripravil sa na mňa. V klasickej panelákovej kuchyni bola na
jednej strane linka pozakrývaná bielou plachtou. Zvyšok miestnosti bol prázdny. Na mieste, kde by
normálne bol kuchynský stôl stálo jednoduché vyšetrovacie lehátko. Hneď vedľa pri stene mal
na dlažbe položenú váhu. Kým som si prezeral kuchyňu, ani som si nestihol všimnúť kedy si obliekol biely plášť. Na krku
mal zavesený stetoskop a v náprsnom vrecku drevenú špachtľu. Jeho výraz už vôbec nebol veselý,
bol kamenný a veľmi vážny.
"Si objednaný na preventívnu prehliadku. Tu si pacient a ja doktor. Podrobíš sa všetkým nutným
vyšetreniam aby sme zistili tvoj zdravotný stav. A oslovovať ma budeš Pán Doktor, je to jasné?"
"Áno pán doktor, " odpovedal som a uvedomil si, že už nie je cesty späť.
V lícach som pocítil nával tepla. Tak je to tu. Pred niekoľkými týždňami sme si vymenili pár emailov.
Ja som hľadal doktora, on hľadal pacienta. Ja som zatiaľ takúto skúsenosť nikdy nemal, jemu vraj už rukami
prešlo veľa chalanov. Veľa mi písal o cievkovaní, sondovaní, klystíroch a masáži prostaty, ja som
ale chcel znova zažiť prehliadku, ako kedysi u mojej detskej lekárky. Napokon súhlasil a dohodli sme
sa na scenári. Žiadne cievky, nič invazívne, len obyčajná prehliadka.
"Vyzleč sa do spodného prádla. Veci mi môžeš podávať, " povedal chladne.
Dal som si dolu sveter a podal mu ho. Usmial sa a položil ho vedľa na stoličku.
"Pekné tričko, " poznamenal s úškrnom. "Tak sa mi ukáž, pokračuj."
Tričko som pretiahol cez hlavu a poslušne mu ho dal do rúk.
"Spotil si sa čo?" pričuchol si k tričku pred tým, ako ho položil k svetru.
"Vonku je teplo, " odvetil som a cítil som, že mi začínajú horieť líca. Zakázal mi pred
vyšetrením použiť dezodorant. Teraz však len bez slova čakal a nič nepovedal.
Rozopol som si rifle a zhodil ich ku členkom. Aj tie som mu hneď odovzdal. Prehľadal mi
vrecká. Vytiahol peňaženku a pozrel si môj občiansky. "To vieš, musím si byť istý, že už si
mal osemnásť." Spomenul som si na časy, kedy sme chodili s chalanmi
na zakázané pivo a pýtali sa nás na vek. Strednú školu pred dvoma rokmi nechal
za sebou, ale po týchto jeho slovách som sa znova cítil ako puberťák.
"Ešte ponožky," pripomenul mi.
Stiahol som ponožky a vložil ich do jeho otvorenej dlane. Bez záujmu si ich zobral a položil na
zvyšok kopy môjho oblečenia. Ostal som tam pred ním stáť len v bielych boxerkách.
"Vidím, že podpazušie aj nohy máš oholené, " povedal s úsmevom. Už v maili mi zdôrazňoval, že
musím byť uňho bez chlpov. S hruďou nebol problém, tam nemám nič. Na bruchu mám len jemný pásik.
Ale kvôli nohám som strávil s holiacim strojčekom vo vani vari pol hodiny. Vyzerali takto
neprirodzene, boli hrozne biele a od kolien dole sa mi trochu leskli.
Dlho si ma len ticho obzeral. "Na fotkách vyzeráš trochu ináč, " poznamenal nakoniec. "Ale to,
že športuješ, to vidím. Overme si radšej čísla. Poď sa postaviť na váhu, " ukázal na váhu pri stene.
"Takže váha 72, ešte sa mi opri o stenu," povedal a ceruzkou na úrovni vrchu mojej hlavy načrtol
rysku. "178 centimetrov, štíhly zdravý chlapec, " dodal spokojne, keď potom vzdialenosť od zeme
odmeral pásmom.
Chytil ma za plecia a otočil si ma chrbtom. "Pekne sa vystri," prikázal. Prešiel mi prstom po
chrbtici od krku až ku kostrču pod boxerky. "A teraz do hlbokého predklonu," nasledoval ďalší
príkaz. Keď som sa rukami dotkol podlahy, zopakoval prstom rovnaký pohyb ako predtým.
"Chrbtica rovná, bez patologických zmien. Ale držanie tela máš trochu chybné," zhodnotil, "odteraz
budeš chodiť pekne vystretý." Zmohol som sa len na prikývnutie.
Znova ma zobral za plecia a otočil ma oproti oknu. "Otvor ústa a povedz A," prikázal. Moje A sa zmenilo
na pridusený výdych, keď mi jazyk zatlačil drevenou špachtľou. Tlačil mi ju do krku a spokojný bol,
až keď ma takmer naplo na vracanie.
"Mandle máš v poriadku, žiadny zápal, jazyk pekný ružový, " zhodnotil dôležito. "Prekonal si nejaké
infekčné ochorenia?"
Zavrtel som hlavou, že nie.
Prehmatal mi prstami uzliny na hrdle, plynulo prešiel na kľúčne kosti a odtiaľ do podpazušia. Mykol
som sa, pretože ma to zašteklilo.
"Len pekne drž," napomenul ma, "uzliny sú v poriadku, nebolestivé a normálnej veľkosti. Prsia ťa
nebolievajú, nemáš v nich žiadne hrčky?" pýtal sa a prehmatával mi bradavky. Na odpoveď som znova
len zavrtel hlavou.
Do uší si dal stetoskop. Postavil si ma bokom k sebe a položil mi studený disk medzi bradavky.
"Srdce ti bije ako zvon, " usmial sa na mňa. "Neboj sa, naozaj ti odomňa nič nehrozí. Tak kľud."
Naozaj som sa počas zvyšku vyšetrenia srdca snažil uvoľniť. On postupoval veľmi profesionálne,
počúval srdce na rôznych miestach, niekoľkokrát si ma obracal, potom počúval pľúca, na jeho rozkaz
som postupne zadržiaval dych, dýchal zhlboka a zakašĺaľ. Pýtal sa ma, či sa pri chôdzi hore schodmi
zadýcham, či ma picháva pri srdci a aké športy robím. "Máš srdce ako športovec, " zhodnotil
nakoniec. "Sadni si, ešte ti zmeriam tlak"
Posadil som na lehátko
Na ruku mi nasadali manžetu digitálneho tlakomera. Niečo na ńom postláčal, píplo to a začalo
sa mi to na ruke sťahovať. "Len žiadny strach, nie aby si mi tu odpadol z merania tlaku," smial
sa. Ešte chvíľu mi manžeta škrtila prívod krvi do ruky, až som na tom mieste cítil silné pulzovanie.
Až potom stlačil tlačidlo a do ruky mi opäť začala prúdiť krv.
"Tlak je v poriadku, teraz sa mi položíš na chrbát."
Poslúchol som a natiahol sa na lehátku.
"Zodvihni zadok. Toto si dáš trochu nižšie, nech ti vidím celé brucho," povedal kriticky a keď
som sa trochu zodvihol do vzduchu, znížil mi boxerky jemne pod bedrá tak, že som mal odkrytý kúsok,
kde už som bol oholený.
Počúval mi brucho na rôznych miestach a tváril sa pri tom strašne sústredene. Keď to vyzeralo, že je
spokojný, začal ma preklepávať. Vydávalo to duté zvuky, ktoré mi prišli v tom tichu jeho bytu trochu
smiešne.
"Cievy v norme, odozvy črevnej peristaltiky počujem, na poklep žiadne abnormality. Pupok zrastený bez
zápalu a bez pruhu." Naklonil sa nadomňa a začal mi brucho prehmatávať. Bol dosť dôkladný, najskôr
sa ma dotýkal len zľahka, potom ale vždy poriadne obidvoma rukami pritlačil, až to trochu bolelo.
Dosť silno mi zatlačil na mechúr, pri tom som trochu sykol od bolesti.
"Brucho na pohmat v norme, makké a nebolestivé. Močový mechúr je na pohmat citlivý, je podozrenie
na slabý zápal." Bol som si istý, že to nie je zápal, že to je len kvôli tomu, lebo hrozne tlačil
ale neodvážil som sa hádať.
Strčil mi prst za lem boxeriek a odtiahol mi ich tak, že mi odkryl vtáka a guľky. Zodvihol som
hlavu a pozeral, čo ide robiť. "Len sa pekne uvoľni," položil mi ruku na čelo a jemne, ale
dôrazne mi zatlačil hlavu naspäť. Pár krát mi stiahol predožku a prešiel prstami po žaluďi.
"Predkožka nám ide dolu bez problémov," komentoval, "toto vyzerá bez problémov." Zobral mi do
ruky miešok a prehrabol ho prstami. "Obidva semenníky zostúpené, hladké a primeranej veľkosti,"
pokračoval a pri tom chytil každú guľku medzi prsty, zvlášť si ju ohmatal a jemne stlačil.
To trochu bolelo. Všimol si, že mi to nie je príjemné. "Len to vydrž, veď si chlap," povedal
veselo a ešte trochu pritlačil. Napokon prestal a pustil boxerky späť na miesto.
Chvíľu bolo ticho, počas ktorého som pozeral do stropu.
"Teraz sa otoč, zodvihni sa na všetky štyri a ukáž mi zadok, " povedal zrazu prísne.
Poslúchol som. Posadil som sa, otočil a oprel sa o ruky a kolená.
"Trenky si daj úplne dolu!" prikázal, "odlož si ich k ostatným veciam, už ich nebudeš potrebovať,"
dodal.
Zliezol som dolu z lehátka, nechal som boxerky padnúť cez členky na zem a
položil ich na zvyšok oblečenia. A je to tu, som pred ním úplne nahý. S pocitom
odovzdanosti som vyliezol spät na lehátko a postavil sa na všetky štyri.
"Hlavu nižšie, tvár pekne smerom k stene" pokračoval a potlačil mi ju k lehátku,
až kým som nebol opretý o lakte a tvár som pritlačenú k poťahu.
"Zadok vyššie, " povedal, chytil mi bedrá a
ťahal hore. Zároveň ma rukou tlačil, aby som čo najviac prehol chrbát, až kým môj
zadok nesmeroval naozaj skoro k stropu.
"Ešte trochu roztiahni nohy." Ani nečakal na mňa a odtiahol mi kolená od seba.
"Tak sa mi to páči, " poznamenal spokojne.
Počul som pár cvaknutí a odrazov blesku. Fotil si ma. O tom v emaili nebola ani veta.
Cvíľu chodil po miestnosti ako keby hľadal najlepší uhol. Neodvážil som sa nič povedať,
ostal som nehybne v predpísanej polohe a sledoval stenu.
Potom som počul, ako si naťahuje chirurgické rukavice.
Oblial ma studený pot.
Pristúpil ku mne a odtiahol mi polky zadku od seba. Chvíľu ako by si ma záujmom prezeral,
dotýkal sa mi prstom hrádze, dierky aj kostrča. Ešte že som sa oholil aj tam, tak, ako mi
v maili prikázal.
"Máš pekný ružový konečník, "poznamenal. Počul som, ako otvára nejakú tubu. "Uvoľni sa
a zhlboka dýchaj, vyšetrím ťa zvnútra." Pár sekúnd ma nechal bez slova zhlboka dýchať, prišlo to
bez varovania a udialo sa to hrozne rýchlo. Hlboký nádych, výdych, nádych, výdych,
nádych..a uprostred neho dotyk, pocítil som studený gel, špičku jeho prsta a potom, ako mi
takmer bez odporu vniká do zadku. Reflexívne som stiahol svaly, na to však už bolo neskoro.
"Rektálna ampulla prázdna, zvierač v norme, " oznámil a pritom mi prstom krúžil hlboko
v konečníku. Nikdy som si nemyslel, že niekto môže mať tak hrubý prst, podľa toho, čo som
cítil ho vo mne musel mať až po koniec.
"Vidíš aký si dobrý, nie sú s tebou žiadne problémy, "povedal mi a druhou rukou ma potľapkal
ma po zadku. "Vyzerá to v poriadku, tak vyskúšam, čo vydržíš. Budem ťa musieť prezrieť
dôkladnejšie, jedným prstom toho dosť necítim."
V emaili sme sa jasne dohodli, že ak ma bude vyšetrovať cez konečník, použije iba jeden prst.
Chcel som sa ozvať, no to už mal druhý prst vo mne. Špicka nebol problém.A potom to hrozne
zatlačilo, myslel som, že ma roztrhne. "Dýchaj pekne zhlboka, zatiaľ ti to ide skvele, "
pochválil ma. Nezmohol som sa na odpoveď. Ešte hodnú chvíľu mi jazdil v zadku prstami, ja
som zatiaľ len poslušne držal a pozeral do steny.
"Tak a sme hotoví, "povedal a vytiahol konečne prsty von. Počul som, ako si dáva dolu
rukavice. "Všetko je v poriadku, nemusíš sa báť."
Vstal som zo štyroch a zošuchol sa dolu z lehátka. "Tu máš, utri sa, " podal mi toaletný
papier. Utrel som si zadok a obzrel sa, kde je kôš. Pohľad mi padol na kuchynskú linku.
Plachta bola dolu a na podnosoch boli rozložené kovové uretrálne sondy, cievky rôznych farieb a
veľkostí, dezinfekcia, vatové tyčinky, niekoľko fliaš s fyziologickým roztokom a dve obrovské
vyplachovacie striekačky. V dreze stála biela smaltovaná nádoba s pripojenou červenou hadicou,
ktorá končila análnym nástavcom.
"Ale,.. na ničom takomto sme sa predsa nedohodli, "obrátil som sa naňho.
Usmial sa. "Vieš, keď si bol tak pekne natiahnutý na lehátku, urobil som si pár fotografií.
Pre vlastnú potrebu samozrejme, len tak, do archívu. Ale nehody sa stávajú, "pokračoval
s úškrnom, "keby sa mi počítač stratil, alebo mi ho ukradli a tie fotky by sa objavili na
internete, asi by si nechcel, aby sa len tak hocikomu dostali do rúk."
Chvíľu sme na seba uprene pozerali.
"Tak šup, polož sa na chrbát, ešte ťa zopár vyšetrení čaká," povedal s úsmevom ale prísne.
"Áno pán doktor," odpovedal som poslušne, vyliezol som na lehátko a ľahol si na chrbát.
Nahý a bezmocný som čakal, čo sa bude diať a spomínal na praktiky, o ktorých mi písal
cez internet.
ako ja, trošku podsaditý štyridsiatnik.
"D..dobrý deň, " odpovedal som roztraseným hlasom.
"Na prehliadku?" opýtal sa s neustávajúcim úsmevom.
Zakýval som hlavou na súhlas a prehltol.
"Tak poď ďalej, " pozval ma dovnútra. "V predsieni sa vyzuj prosím, mám tu čisto."
Vošiel som a zatvoril za sebou dvere. Roztrasenými rukami som si rozviazal šnúrky.
"Neboj sa ničoho, " povedal veselo, "už som takto vyšetroval veľa chalanov, ako ty. Nebude to bolieť,
nebude to nič hrozného. Len prehliadka, ako sme sa dohodli. Poď za mnou."
Nasledoval som ho do kuchyne. Pripravil sa na mňa. V klasickej panelákovej kuchyni bola na
jednej strane linka pozakrývaná bielou plachtou. Zvyšok miestnosti bol prázdny. Na mieste, kde by
normálne bol kuchynský stôl stálo jednoduché vyšetrovacie lehátko. Hneď vedľa pri stene mal
na dlažbe položenú váhu. Kým som si prezeral kuchyňu, ani som si nestihol všimnúť kedy si obliekol biely plášť. Na krku
mal zavesený stetoskop a v náprsnom vrecku drevenú špachtľu. Jeho výraz už vôbec nebol veselý,
bol kamenný a veľmi vážny.
"Si objednaný na preventívnu prehliadku. Tu si pacient a ja doktor. Podrobíš sa všetkým nutným
vyšetreniam aby sme zistili tvoj zdravotný stav. A oslovovať ma budeš Pán Doktor, je to jasné?"
"Áno pán doktor, " odpovedal som a uvedomil si, že už nie je cesty späť.
V lícach som pocítil nával tepla. Tak je to tu. Pred niekoľkými týždňami sme si vymenili pár emailov.
Ja som hľadal doktora, on hľadal pacienta. Ja som zatiaľ takúto skúsenosť nikdy nemal, jemu vraj už rukami
prešlo veľa chalanov. Veľa mi písal o cievkovaní, sondovaní, klystíroch a masáži prostaty, ja som
ale chcel znova zažiť prehliadku, ako kedysi u mojej detskej lekárky. Napokon súhlasil a dohodli sme
sa na scenári. Žiadne cievky, nič invazívne, len obyčajná prehliadka.
"Vyzleč sa do spodného prádla. Veci mi môžeš podávať, " povedal chladne.
Dal som si dolu sveter a podal mu ho. Usmial sa a položil ho vedľa na stoličku.
"Pekné tričko, " poznamenal s úškrnom. "Tak sa mi ukáž, pokračuj."
Tričko som pretiahol cez hlavu a poslušne mu ho dal do rúk.
"Spotil si sa čo?" pričuchol si k tričku pred tým, ako ho položil k svetru.
"Vonku je teplo, " odvetil som a cítil som, že mi začínajú horieť líca. Zakázal mi pred
vyšetrením použiť dezodorant. Teraz však len bez slova čakal a nič nepovedal.
Rozopol som si rifle a zhodil ich ku členkom. Aj tie som mu hneď odovzdal. Prehľadal mi
vrecká. Vytiahol peňaženku a pozrel si môj občiansky. "To vieš, musím si byť istý, že už si
mal osemnásť." Spomenul som si na časy, kedy sme chodili s chalanmi
na zakázané pivo a pýtali sa nás na vek. Strednú školu pred dvoma rokmi nechal
za sebou, ale po týchto jeho slovách som sa znova cítil ako puberťák.
"Ešte ponožky," pripomenul mi.
Stiahol som ponožky a vložil ich do jeho otvorenej dlane. Bez záujmu si ich zobral a položil na
zvyšok kopy môjho oblečenia. Ostal som tam pred ním stáť len v bielych boxerkách.
"Vidím, že podpazušie aj nohy máš oholené, " povedal s úsmevom. Už v maili mi zdôrazňoval, že
musím byť uňho bez chlpov. S hruďou nebol problém, tam nemám nič. Na bruchu mám len jemný pásik.
Ale kvôli nohám som strávil s holiacim strojčekom vo vani vari pol hodiny. Vyzerali takto
neprirodzene, boli hrozne biele a od kolien dole sa mi trochu leskli.
Dlho si ma len ticho obzeral. "Na fotkách vyzeráš trochu ináč, " poznamenal nakoniec. "Ale to,
že športuješ, to vidím. Overme si radšej čísla. Poď sa postaviť na váhu, " ukázal na váhu pri stene.
"Takže váha 72, ešte sa mi opri o stenu," povedal a ceruzkou na úrovni vrchu mojej hlavy načrtol
rysku. "178 centimetrov, štíhly zdravý chlapec, " dodal spokojne, keď potom vzdialenosť od zeme
odmeral pásmom.
Chytil ma za plecia a otočil si ma chrbtom. "Pekne sa vystri," prikázal. Prešiel mi prstom po
chrbtici od krku až ku kostrču pod boxerky. "A teraz do hlbokého predklonu," nasledoval ďalší
príkaz. Keď som sa rukami dotkol podlahy, zopakoval prstom rovnaký pohyb ako predtým.
"Chrbtica rovná, bez patologických zmien. Ale držanie tela máš trochu chybné," zhodnotil, "odteraz
budeš chodiť pekne vystretý." Zmohol som sa len na prikývnutie.
Znova ma zobral za plecia a otočil ma oproti oknu. "Otvor ústa a povedz A," prikázal. Moje A sa zmenilo
na pridusený výdych, keď mi jazyk zatlačil drevenou špachtľou. Tlačil mi ju do krku a spokojný bol,
až keď ma takmer naplo na vracanie.
"Mandle máš v poriadku, žiadny zápal, jazyk pekný ružový, " zhodnotil dôležito. "Prekonal si nejaké
infekčné ochorenia?"
Zavrtel som hlavou, že nie.
Prehmatal mi prstami uzliny na hrdle, plynulo prešiel na kľúčne kosti a odtiaľ do podpazušia. Mykol
som sa, pretože ma to zašteklilo.
"Len pekne drž," napomenul ma, "uzliny sú v poriadku, nebolestivé a normálnej veľkosti. Prsia ťa
nebolievajú, nemáš v nich žiadne hrčky?" pýtal sa a prehmatával mi bradavky. Na odpoveď som znova
len zavrtel hlavou.
Do uší si dal stetoskop. Postavil si ma bokom k sebe a položil mi studený disk medzi bradavky.
"Srdce ti bije ako zvon, " usmial sa na mňa. "Neboj sa, naozaj ti odomňa nič nehrozí. Tak kľud."
Naozaj som sa počas zvyšku vyšetrenia srdca snažil uvoľniť. On postupoval veľmi profesionálne,
počúval srdce na rôznych miestach, niekoľkokrát si ma obracal, potom počúval pľúca, na jeho rozkaz
som postupne zadržiaval dych, dýchal zhlboka a zakašĺaľ. Pýtal sa ma, či sa pri chôdzi hore schodmi
zadýcham, či ma picháva pri srdci a aké športy robím. "Máš srdce ako športovec, " zhodnotil
nakoniec. "Sadni si, ešte ti zmeriam tlak"
Posadil som na lehátko
Na ruku mi nasadali manžetu digitálneho tlakomera. Niečo na ńom postláčal, píplo to a začalo
sa mi to na ruke sťahovať. "Len žiadny strach, nie aby si mi tu odpadol z merania tlaku," smial
sa. Ešte chvíľu mi manžeta škrtila prívod krvi do ruky, až som na tom mieste cítil silné pulzovanie.
Až potom stlačil tlačidlo a do ruky mi opäť začala prúdiť krv.
"Tlak je v poriadku, teraz sa mi položíš na chrbát."
Poslúchol som a natiahol sa na lehátku.
"Zodvihni zadok. Toto si dáš trochu nižšie, nech ti vidím celé brucho," povedal kriticky a keď
som sa trochu zodvihol do vzduchu, znížil mi boxerky jemne pod bedrá tak, že som mal odkrytý kúsok,
kde už som bol oholený.
Počúval mi brucho na rôznych miestach a tváril sa pri tom strašne sústredene. Keď to vyzeralo, že je
spokojný, začal ma preklepávať. Vydávalo to duté zvuky, ktoré mi prišli v tom tichu jeho bytu trochu
smiešne.
"Cievy v norme, odozvy črevnej peristaltiky počujem, na poklep žiadne abnormality. Pupok zrastený bez
zápalu a bez pruhu." Naklonil sa nadomňa a začal mi brucho prehmatávať. Bol dosť dôkladný, najskôr
sa ma dotýkal len zľahka, potom ale vždy poriadne obidvoma rukami pritlačil, až to trochu bolelo.
Dosť silno mi zatlačil na mechúr, pri tom som trochu sykol od bolesti.
"Brucho na pohmat v norme, makké a nebolestivé. Močový mechúr je na pohmat citlivý, je podozrenie
na slabý zápal." Bol som si istý, že to nie je zápal, že to je len kvôli tomu, lebo hrozne tlačil
ale neodvážil som sa hádať.
Strčil mi prst za lem boxeriek a odtiahol mi ich tak, že mi odkryl vtáka a guľky. Zodvihol som
hlavu a pozeral, čo ide robiť. "Len sa pekne uvoľni," položil mi ruku na čelo a jemne, ale
dôrazne mi zatlačil hlavu naspäť. Pár krát mi stiahol predožku a prešiel prstami po žaluďi.
"Predkožka nám ide dolu bez problémov," komentoval, "toto vyzerá bez problémov." Zobral mi do
ruky miešok a prehrabol ho prstami. "Obidva semenníky zostúpené, hladké a primeranej veľkosti,"
pokračoval a pri tom chytil každú guľku medzi prsty, zvlášť si ju ohmatal a jemne stlačil.
To trochu bolelo. Všimol si, že mi to nie je príjemné. "Len to vydrž, veď si chlap," povedal
veselo a ešte trochu pritlačil. Napokon prestal a pustil boxerky späť na miesto.
Chvíľu bolo ticho, počas ktorého som pozeral do stropu.
"Teraz sa otoč, zodvihni sa na všetky štyri a ukáž mi zadok, " povedal zrazu prísne.
Poslúchol som. Posadil som sa, otočil a oprel sa o ruky a kolená.
"Trenky si daj úplne dolu!" prikázal, "odlož si ich k ostatným veciam, už ich nebudeš potrebovať,"
dodal.
Zliezol som dolu z lehátka, nechal som boxerky padnúť cez členky na zem a
položil ich na zvyšok oblečenia. A je to tu, som pred ním úplne nahý. S pocitom
odovzdanosti som vyliezol spät na lehátko a postavil sa na všetky štyri.
"Hlavu nižšie, tvár pekne smerom k stene" pokračoval a potlačil mi ju k lehátku,
až kým som nebol opretý o lakte a tvár som pritlačenú k poťahu.
"Zadok vyššie, " povedal, chytil mi bedrá a
ťahal hore. Zároveň ma rukou tlačil, aby som čo najviac prehol chrbát, až kým môj
zadok nesmeroval naozaj skoro k stropu.
"Ešte trochu roztiahni nohy." Ani nečakal na mňa a odtiahol mi kolená od seba.
"Tak sa mi to páči, " poznamenal spokojne.
Počul som pár cvaknutí a odrazov blesku. Fotil si ma. O tom v emaili nebola ani veta.
Cvíľu chodil po miestnosti ako keby hľadal najlepší uhol. Neodvážil som sa nič povedať,
ostal som nehybne v predpísanej polohe a sledoval stenu.
Potom som počul, ako si naťahuje chirurgické rukavice.
Oblial ma studený pot.
Pristúpil ku mne a odtiahol mi polky zadku od seba. Chvíľu ako by si ma záujmom prezeral,
dotýkal sa mi prstom hrádze, dierky aj kostrča. Ešte že som sa oholil aj tam, tak, ako mi
v maili prikázal.
"Máš pekný ružový konečník, "poznamenal. Počul som, ako otvára nejakú tubu. "Uvoľni sa
a zhlboka dýchaj, vyšetrím ťa zvnútra." Pár sekúnd ma nechal bez slova zhlboka dýchať, prišlo to
bez varovania a udialo sa to hrozne rýchlo. Hlboký nádych, výdych, nádych, výdych,
nádych..a uprostred neho dotyk, pocítil som studený gel, špičku jeho prsta a potom, ako mi
takmer bez odporu vniká do zadku. Reflexívne som stiahol svaly, na to však už bolo neskoro.
"Rektálna ampulla prázdna, zvierač v norme, " oznámil a pritom mi prstom krúžil hlboko
v konečníku. Nikdy som si nemyslel, že niekto môže mať tak hrubý prst, podľa toho, čo som
cítil ho vo mne musel mať až po koniec.
"Vidíš aký si dobrý, nie sú s tebou žiadne problémy, "povedal mi a druhou rukou ma potľapkal
ma po zadku. "Vyzerá to v poriadku, tak vyskúšam, čo vydržíš. Budem ťa musieť prezrieť
dôkladnejšie, jedným prstom toho dosť necítim."
V emaili sme sa jasne dohodli, že ak ma bude vyšetrovať cez konečník, použije iba jeden prst.
Chcel som sa ozvať, no to už mal druhý prst vo mne. Špicka nebol problém.A potom to hrozne
zatlačilo, myslel som, že ma roztrhne. "Dýchaj pekne zhlboka, zatiaľ ti to ide skvele, "
pochválil ma. Nezmohol som sa na odpoveď. Ešte hodnú chvíľu mi jazdil v zadku prstami, ja
som zatiaľ len poslušne držal a pozeral do steny.
"Tak a sme hotoví, "povedal a vytiahol konečne prsty von. Počul som, ako si dáva dolu
rukavice. "Všetko je v poriadku, nemusíš sa báť."
Vstal som zo štyroch a zošuchol sa dolu z lehátka. "Tu máš, utri sa, " podal mi toaletný
papier. Utrel som si zadok a obzrel sa, kde je kôš. Pohľad mi padol na kuchynskú linku.
Plachta bola dolu a na podnosoch boli rozložené kovové uretrálne sondy, cievky rôznych farieb a
veľkostí, dezinfekcia, vatové tyčinky, niekoľko fliaš s fyziologickým roztokom a dve obrovské
vyplachovacie striekačky. V dreze stála biela smaltovaná nádoba s pripojenou červenou hadicou,
ktorá končila análnym nástavcom.
"Ale,.. na ničom takomto sme sa predsa nedohodli, "obrátil som sa naňho.
Usmial sa. "Vieš, keď si bol tak pekne natiahnutý na lehátku, urobil som si pár fotografií.
Pre vlastnú potrebu samozrejme, len tak, do archívu. Ale nehody sa stávajú, "pokračoval
s úškrnom, "keby sa mi počítač stratil, alebo mi ho ukradli a tie fotky by sa objavili na
internete, asi by si nechcel, aby sa len tak hocikomu dostali do rúk."
Chvíľu sme na seba uprene pozerali.
"Tak šup, polož sa na chrbát, ešte ťa zopár vyšetrení čaká," povedal s úsmevom ale prísne.
"Áno pán doktor," odpovedal som poslušne, vyliezol som na lehátko a ľahol si na chrbát.
Nahý a bezmocný som čakal, čo sa bude diať a spomínal na praktiky, o ktorých mi písal
cez internet.
