Poviedky

Klesám pred tebou na kolená a zrak upieram k zemi. Je to síce príkaz, ale jeden z tých, na ktoré čakám s radosťou a vzrušením, i keď oboje je ešte stále trochu poznačené rozpačitosťou; predsa len, je to zvláštna túžba. Pokľaknúť, oddať sa, dôverovať. Najmä to posledné je pre mňa nové, už je to dávno, čo mi životom prešiel človek, ktorý by toho bol ...

Ešte v noci mi prišiel dlhý email od HR managera. Samé vybrané, dva krát vyprané vety. Zhrniem to: rôzne povahy, tímové porady, rozhodnutie ťažšie, inde a lepšie.
Radosť čítať také správy.

Ráno som sedel v kancelárií ženy, ktorá mala na starosti najímanie ľudí na projekt, na ktorom som pracoval.
„Prejdem hneď k veci. Viete, pani Lamik sa vyjadri...

Mačiatko vždy bolo tvrdohlavé, drzé ale vždy aj vedelo vymyslieť niečo, čo by si prialo prežiť. S Pánom sa chystali do Prahy na výlet. Kto však tušil, čo si jeden na druhého pripravia? Vždy sa tešila na stretnutie s Pánom, ale že sa jej to bude snívať, ani len netušila. Večer si písala s Pánom a k tomu aj volali spolu na skype. Rozlúčili sa s tým, ž...

Cestou na jej izbu som premýšľal, ako je možné, že Lamik má apartmán, firma nič také nepovoľuje. Len izbu s klasickým biznis štandardom a nič viac. Netuším ako sa jej to podarilo vybaviť.. Zaklopal som na dvere..

“Dobrý večer.”
“Dobrý večer. Poďte ďalej. Dáte si čaj?”
“Rád.”
Odbehla do malej kuchynky, ktorá bola už na prvý pohľad celkom dobre vy...