Poviedky

„Smrdíš.“ Pričuchávam k tvojmu telu, ktoré ešte ráno vydávalo tak omamné vône. Vôňu však vystriedal zápach. V doslovnom i prenesenom význame. O prvom vieš, o druhom viem zatiaľ len ja. Stojíš nahá v strede miestnosti, nemáš na sebe ani ponožky, ruky držíš pri tele a hlavu máš sklonenú. Nemáš odvahu sa mi pozrieť do očí. Nevydáš zo seba ani len hlás...

Nenávidíš ma a zároveň miluješ. Tie dva pocity sa v tebe momentálne bijú. Otáčaš hlavu a pozeráš sa mi do očí. Preklínaš ma. Posielaš ma ku všetkým čertom. Ešte máš v sebe dostatok hrdosti, aby si prosila, žiadala či plakala. Rozmýšľam, ako dlho to tak ešte bude. Viem, že si vnútorne veľmi silná a plakať som ťa videl len jedenkrát, ale všetci máme ...

Na hodinách cvakla polnoc, súdny proces začína
obžalovaná je v putách, nejasná je príčina.
Prokurátor s chladnou tvárou, advokát je zúfalý
sála plná, v krutý trest by asi všetci dúfali.

Medzi svedkami aj známi, počúvajú návrh
žiadna výstraha, či scéna, toto nie je podvrh!
Hlasno plače, prosí o milosť a všetko kazí
zo slov obžaloby napriek hnevu všetkých m...

Cestujem domov v autobuse číslo 50. V ušiach mi hrá hudba, ktorú ani poriadne nevnímam. Pozerám von z okna a vidím naokolo len sneh. A chlad, ktorý tak veľmi nemám rád. Som unavený. Zničený, bez nálady. Niekedy aj obyčajná práca vyčerpá viac, než odbehnutý maratón. Teším sa domov. Na posteľ. Ako zhlboka vydýchnem, uvoľním svaly a ponorím sa aspoň n...