Poviedky

Na ďalšieho muža čakali dlho. Nechali si doniesť jedlo a pitie, keď zrazu prišlo šesť mužov naraz. Ale ani jeden nepoložil kamienok na mapu.
“Kde len môžu byť,” podotkol s napätím v hlase Turzo. “Nechce sa mi veriť že nemajú tábor kde je aspoň 200 mužov.” Prišli ďalší jazdci, ale výsledok bol ten istý.
“Do čerta. Nie sú to duchovia, niekde musia žiť...

Do stanu vošiel majiteľ. Niečo sa mu nezdalo.
“Koku nedir? Koku nedir?!” Nerozumeli mu. Chceli ho vyzliecť, ale on spoza opaska vytiahol jazdecký kožený bičík a šľahol im cez lýtka. Vyskočili od bolesti. Švihal hlava nehlava. Dievčatá sa rozutekali a on ich naháňal v malom priestore. Šľahal, kým sa neunavil. Dievčatá plakali a chytali si bolestivé ...

Večer prišli rodičia z práce, celý rozzúrený, že som pomíňala cez víkend peniaze na drahé nákupy a nič nerobím.

- Toľko ja za oblečenie neminiem ani za pol roka? – kričala mama
- A to si tvoja mama kupuje handry furt. – vrieskal do jej prednesu otec.
Dosť! S plačom som sa pobalila. Bola som rozhodnutá odísť. Zaspávala som s ubolenou hlavou. Ráno ...

Prebudila som sa do krásneho slnečného večera. Prázdniny. Všetci sa na ne tešili. Len moji rodičia hustili už od mája kedy si nájdem brigádu a vyhrážali sa, že cez leto sa určite nebudem prevracať v posteli do obeda.
Rodičom sa to povie. Obaja majú vysoké školy a prácu, ktorá ich baví. Ja študujem na gymnáziu a sama neviem, čo budem po škole robiť....