Posted 15.04.2010 by spankmt
Je tomu viac ako 25 rokov. Skôr ako sme sa presťahovali k novému otčimovi, vojakovi z povolania, tak s bratom dvojčaťom sme ho veľmi obdivovali. Zaujímavo rozprával ako už spravil mužov z mnohých chalanov, ktorý prišli na vojnu a prvýkrát sa museli spoľahnúť sami na seba.
Nasťahovali sme sa k nemu do rodinného domu. S bratom sme prvýkrát mali detskú izbu. Celý víkend sme strávili vybaľovaním a zoznamovaním sa nového prostredia. Prekvapilo nás keď po 20 hodine sme sa mali umyť a isť spať, ale so sťahovania sme boli unavený tak sme aj zaspali. V nedeľu pri večeri nám otčim oznámil, že o 15 hodine máme prísť za ním do kasární. Veľmi sme sa tešili, lebo v živote sme v kasárňach neboli a tužili sme z blízka vidieť tank, či sa dotknúť samopalu či pištole.
Keď sme v pondelok prišli ku kasárňam, otčim nás už očakával a vyzeral nahnevane. Meškáte mládenci 4 minúty, oznámil nám. Tak poďte nemám veľa času. Už sme očakávane išli s ním. Vojaci pochodovali, zdravili.....a mi sme vošli do budovy. Na dverách bolo napísané „Útvarový holič“. Nechápavo sme na seba s bratom pozreli, ale to bol len začiatok nášho prekvapenia. Otčim niečo povedal starému pánovi v bielom plášti a ukázal na mňa, aby som si sadol. Holič dal na mňa plachtu, rukou mi sklonil hlavu a zapol mašinku. Zacítil som chladný kov na krku a za chvíľu i na temene hlavy. Telom mi prebehli zimomriavky. Všimol som si v zrkadle brata ako na mňa zíza z otvorenými ústami. Keď mašinka prešla okolo mojich uší a ukázala sa koža hlavy, začali sa mi tlačiť slzy do očí, preto som ich radšej zatvoril. Keď holič vypol mašinku otvoril som oči. Len na temene hlavy boli kratučké vlásky. Nastal čas uvoľniť holičské kreslo bratovi, no ten to radikálne odmietal. Otčim očervenel od hnevu, strelil mu facku, schytil za vlasy a dotiahol do kresla. Nepomohlo prosíkanie ani slzy a za pár minút už aj brat bol komplet ostrihaný. Ešte že boli prázdniny, veď čo by tomuto povedali spolužiaci.
Pred večerou, prišiel otčim z práce. Ešte poriadne za sebou nezatvoril dvere a spustil na nás krik, čo to malo znamenať , prečo sme do kasární prišli po 15 hodine a ako sme sa to správali u holiča. Poslal nás do detskej izby, očakávali sme zarácha, ako to robila mama keď sme spravili niečo zlé . O chvíľu sa
otvorili dvere a otčim stál vo dverách. V ruke držal vojenský kožený opasok a rákosku. Aby ste si zapamätali že máte poslúchať a chodiť načas tak dostanete za každú zmeškanú minútu 10 rán . Ukázal na brata, kázal mu aby si vybral čim chce dostať, nesmelo prstom ukázal na rákosku. Prehni sa cez stôl a chyť sa ho. Brat sa prehol a chytil sa bokov stola. Otčim mu odzadu stiahol tepláky i slipy. Vzduchom zasvišťalo a dopadla prvá rana. Z úst brata zaznelo auu. Ďalšia rana, ďalšie stonanie. Za chvíľu sa bratovo stonanie premenilo na žalostné výkriky a plač. V duchu som počítal. ....39,40.Na bratovom zadku bolo vidno mnoho tenkých pásov. A teraz ty, ukázal na mňa. Prehol som sa a nohy sa mi triasli od strachu. Tepláky i slipy sa mi ocitli pod kolenami, prvá rana, druhá, kňučím,..pätnásta prosím o odpustenie, dvadsať plačem, zadok štípe dopadla ďalšia rana, idem si rukou pošúchať zadok, no rákoska zasiahla i okraj prstov ruky, vyskočil som od bolesti , neviem či mam šúchať zadok, či fúkať si boľavé prsty. No silná ruka otčima ma pritlačila späť k stolu. Keď dopadla posledná rana, opatrne som si natiahol slipy a tepláky. S bratom sme obaja plakali, otčim pri odchode oznámil, že sa o chvíľu vráti. Neviem či ubehlo 10 alebo 15 minút. Otvorili sa znova dvere. Chytil brata za bradu a nadvihol mu ju aby sa mu mohol pozrieť do očí. Tak a ty za ten výstup u holiča dostaneš ešte 50 rán. Brat prosil, že sa to už v živote nestane, no otčima neobmäkčil, ten ho znova prehol cez stôl, stiahol mu tepláky a slipy a do rúk zobral kožený opasok. Ty mu chyť ruky, prikázal mi. Čo rana to výkrik a žalostný plač. Po skončení výprasku sme sa mali pripraviť a prísť na večeru. Skôr ako si brat pomalí natiahol slipy s teplákmi všimol som si jeho riadne červený zadok.
K stolu som si sadal veľmi opatrne no brat si kľakol, nemal odvahu si sadnúť. Aj keď išiel spať zaspával na bruchu. Vedeli sme, že nám začína nový ale omnoho prísnejší režim, no to sme ešte nevedeli, že budeme pravidelný návštevníci vojenského holiča a naše zadky budú veľmi často zmaľované do červena
Nasťahovali sme sa k nemu do rodinného domu. S bratom sme prvýkrát mali detskú izbu. Celý víkend sme strávili vybaľovaním a zoznamovaním sa nového prostredia. Prekvapilo nás keď po 20 hodine sme sa mali umyť a isť spať, ale so sťahovania sme boli unavený tak sme aj zaspali. V nedeľu pri večeri nám otčim oznámil, že o 15 hodine máme prísť za ním do kasární. Veľmi sme sa tešili, lebo v živote sme v kasárňach neboli a tužili sme z blízka vidieť tank, či sa dotknúť samopalu či pištole.
Keď sme v pondelok prišli ku kasárňam, otčim nás už očakával a vyzeral nahnevane. Meškáte mládenci 4 minúty, oznámil nám. Tak poďte nemám veľa času. Už sme očakávane išli s ním. Vojaci pochodovali, zdravili.....a mi sme vošli do budovy. Na dverách bolo napísané „Útvarový holič“. Nechápavo sme na seba s bratom pozreli, ale to bol len začiatok nášho prekvapenia. Otčim niečo povedal starému pánovi v bielom plášti a ukázal na mňa, aby som si sadol. Holič dal na mňa plachtu, rukou mi sklonil hlavu a zapol mašinku. Zacítil som chladný kov na krku a za chvíľu i na temene hlavy. Telom mi prebehli zimomriavky. Všimol som si v zrkadle brata ako na mňa zíza z otvorenými ústami. Keď mašinka prešla okolo mojich uší a ukázala sa koža hlavy, začali sa mi tlačiť slzy do očí, preto som ich radšej zatvoril. Keď holič vypol mašinku otvoril som oči. Len na temene hlavy boli kratučké vlásky. Nastal čas uvoľniť holičské kreslo bratovi, no ten to radikálne odmietal. Otčim očervenel od hnevu, strelil mu facku, schytil za vlasy a dotiahol do kresla. Nepomohlo prosíkanie ani slzy a za pár minút už aj brat bol komplet ostrihaný. Ešte že boli prázdniny, veď čo by tomuto povedali spolužiaci.
Pred večerou, prišiel otčim z práce. Ešte poriadne za sebou nezatvoril dvere a spustil na nás krik, čo to malo znamenať , prečo sme do kasární prišli po 15 hodine a ako sme sa to správali u holiča. Poslal nás do detskej izby, očakávali sme zarácha, ako to robila mama keď sme spravili niečo zlé . O chvíľu sa
otvorili dvere a otčim stál vo dverách. V ruke držal vojenský kožený opasok a rákosku. Aby ste si zapamätali že máte poslúchať a chodiť načas tak dostanete za každú zmeškanú minútu 10 rán . Ukázal na brata, kázal mu aby si vybral čim chce dostať, nesmelo prstom ukázal na rákosku. Prehni sa cez stôl a chyť sa ho. Brat sa prehol a chytil sa bokov stola. Otčim mu odzadu stiahol tepláky i slipy. Vzduchom zasvišťalo a dopadla prvá rana. Z úst brata zaznelo auu. Ďalšia rana, ďalšie stonanie. Za chvíľu sa bratovo stonanie premenilo na žalostné výkriky a plač. V duchu som počítal. ....39,40.Na bratovom zadku bolo vidno mnoho tenkých pásov. A teraz ty, ukázal na mňa. Prehol som sa a nohy sa mi triasli od strachu. Tepláky i slipy sa mi ocitli pod kolenami, prvá rana, druhá, kňučím,..pätnásta prosím o odpustenie, dvadsať plačem, zadok štípe dopadla ďalšia rana, idem si rukou pošúchať zadok, no rákoska zasiahla i okraj prstov ruky, vyskočil som od bolesti , neviem či mam šúchať zadok, či fúkať si boľavé prsty. No silná ruka otčima ma pritlačila späť k stolu. Keď dopadla posledná rana, opatrne som si natiahol slipy a tepláky. S bratom sme obaja plakali, otčim pri odchode oznámil, že sa o chvíľu vráti. Neviem či ubehlo 10 alebo 15 minút. Otvorili sa znova dvere. Chytil brata za bradu a nadvihol mu ju aby sa mu mohol pozrieť do očí. Tak a ty za ten výstup u holiča dostaneš ešte 50 rán. Brat prosil, že sa to už v živote nestane, no otčima neobmäkčil, ten ho znova prehol cez stôl, stiahol mu tepláky a slipy a do rúk zobral kožený opasok. Ty mu chyť ruky, prikázal mi. Čo rana to výkrik a žalostný plač. Po skončení výprasku sme sa mali pripraviť a prísť na večeru. Skôr ako si brat pomalí natiahol slipy s teplákmi všimol som si jeho riadne červený zadok.
K stolu som si sadal veľmi opatrne no brat si kľakol, nemal odvahu si sadnúť. Aj keď išiel spať zaspával na bruchu. Vedeli sme, že nám začína nový ale omnoho prísnejší režim, no to sme ešte nevedeli, že budeme pravidelný návštevníci vojenského holiča a naše zadky budú veľmi často zmaľované do červena
