ON :
Vraciame sa spolu zo zimnej prechádzky a pomaly vychádzame z lesa a prichádzame k chalupe. Galantne ti nesiem teplú bundu a ľadové špičky vetru sa ti zabodávajú do pŕs. Cez tenkú látku blúzky vystupujú tuhnúce bradavky. Vieš, že si zlostila a nesieš si lieskový prútik, ktorý si si sama odrezala. Je pekne útly a hladký. Pred nami sa objavujú svetlá chalúpky. Tešíš sa do tepla, ale nevieš, čo ťa čaká. Radšej sa nepýtaš, pretože vieš, že by to nepomohlo. Skôr naopak.
Za dverami ťa pevne chytím za pažu a vediem ťa do izby s krbom. Chceš sa posadiť k sálajúcim oranžovým plameňom a ohriať sa ako ta žltá ruža, čo som ti včera dal na privítanie, ale moje zovretie ťa vedie k oknu.
-"Liesku daj pekne na mráz a postav sa sem, k tomu stĺpu."
Stojím za tebou a zozadu ťa staviam k trámiku. Cez oči ti previažem šatku a ocitáš sa v tme. Pevne ti doťahujem uzol na zátylku a viažem ruky za chrbát, tak že kozy so vztýčenými bradavkami vystupujú pod tenkou blúzkou, ktorú rozopínam a tak ťa vietor z otvoreného okna ešte viac chladí. Chytím kozy a obratným hmatom ich vyslobodím, ale inak sa ich nedotýkam svojimi horúcimi rukami, len nech zostanú pekne tuhé od chladu. Než sa stačíš spamätať sukňa je na zemi a nohavičky máš pod kolenami. Chceš splniť moje želanie a rozťahuješ stehná. Hneď dostaneš dva ľahké preplesky :
- "Rob len to, čo ti poviem!"
Hovoríš áno, ale stehná nechávaš od seba.
-"Nohy k sebe, som povedal!"
A ešte raz mierne plesnem . Konečne stojíš rovno a cítiš, že odchádzam na druhý koniec miestnosti. Keď sa vrátim už cítiš moju ruku medzi stehnami, ale poučená držíš pozíciu.
-"Teraz mi nastav svoju buchtu!"
Rozkročila si sa celkom pekne, ale ešte som ti nohy trochu roztiahol. Dívam sa na teba a vidím ako si napätá a neistá vo svojej nahote a tme. Čakáš čo príde a myslíš na ten štíhly, pružný a ľadový lieskový prútik. Ovanie ťa môj horúci, vzrušený dych, celá sa napínaš a naraz cítiš medzi stehnami vlahý a hebký dotyk kvetu. Prechádzam ti púčikom po vnútornej strane stehien a hladím nabiehajúce pysky. Občas cítiš ľahunké škrabnutie tŕňa. Kvet a tŕne putujú po brušku hore až k dvorcom bradaviek, kde jemné dráždenie tŕňom spôsobuje zvláštne trnutie medzi rozkošou a bolesťou. Naposledy ti dávam privoňať ku kvetu a lámem ho tesne pod hlavičkou .
-"Teraz ten púčik ruže budeš držať v sebe!", hovorím a zasúvam ho do tvojej buchty.
Povoľujem úväzy na zápästiach a za vlasy ťa vediem ďalej, nevieš ešte kam, len na zadku cítiš z jednej strany môjho, horúceho, tvrdého fešáka a z druhej strany chladný pružný prút...
ONA :
Je mi zima , necítim si údy a pomaly sa nechávam viesť. Pocupkávam krátkymi krokmi , jednak aby som sa nepodkla a jednak aby som svoj zničený kvietok udržala v sebe. Bože aby mi nevypadol , to by som si zase urobila čierny bodík. Mám aj obavy , som ponorená v tme a neviem , čo za perverzné chúťky budem musieť znášať. Cítim , že sme vošli do vykúrenej miestnosti, ale ja som ako ľad , cítim ako ma začína svrbieť telo a ako sa pomaly prispôsobuje okolitému teplu. Stískam kolená k sebe a inštinktívne som vystrela ruky pred seba , zacítila som stenu pred sebou ale aj zasvišťanie vzduchom....a dopadla rana....poriadne to zaštípalo na mojich zamrznutých prstoch a automaticky som pripažila.
Zacítila som ako si sa pritlačil na môj chrbát a zašepkal si niečo ako ...neboj sa dievčatko , všetkého sa ti dostane , ale hlavne prevýchovy , lebo si bola neposlušná a sklamala si ma.... Hm, bolo to len nevinné žartovanie , ktoré ťa naštvalo, no čo už , pretrpím to , aby som ťa potešila. V hlave mi víria myšlienky , čo podniknúť , mám prosiť , žobrať na kolenách ,vzlykať,.....a nie , nie ,....nesmiem ukázať strach , budem čušať a ani nepípnem , keby sa dialo neviem čo! Až takú radosť ti neurobím miláčik!.....
Dotýkaš sa ma , prechádzaš mi prútikom po tele , cítim ho na líci , na krku a teraz na mojej zdurenej bradavke. -"Tak tebe sa to páči dievčatko?"- a rana mi dopadla na moje obnažené prsia, zatisla som zuby a zaklonila hlavu. Pokračuješ a prechádzaš mi špičkou po bruchu až do môjho rozkroku. Zatlačila so svaly na zadku a môj tep a dýchanie sa zrýchlilo. Nič , ani sa nepohnem ale očakávam ranu , ktorá neprichádza. Cítim ako sa staviaš za mňa , a prútik putuje na môj chrbát a zatlačené svaly na zadku a potom na stehná a zase späť. Na mojom odmrazujúcom citlivom tele to dosť šteklí a tak sa pohupujem a vlním a snažím sa uhnúť dotykom.
- " Prečo to robíš dievčatko a uhýbaš mi? To sa mi nepáči , tak budeš počítať..." –
Teraz som vedela že je naozaj zle , každú ranu musím odpočítať a poďakovať za ňu. Ale rozhodla som sa čušať za každú cenu , tak budem hrdá a vznešená. Rany dopadli na môj ešte stále zatiahnutý zadok a ja nič. Hneď si to pochopil , že som sa zaťala , a rany sa zintenzívnili . S nohami pri sebe som nezvládla rovnováhu , rukami a čelom som sa oprela o stenu pred sebou. Môj zadok bol vymrznutý , ale teraz bol v jednom ohni . Bože ako to zniesť , ako to zastaviť.....čušať.....čušať......čušať....
Očividne ťa to omrzelo ale aj patrične naštvalo. Zrazil si ma na kolená a keby si mi dal dole šatku z očí , videl by si moje zúfalé oči plné sĺz .......
Vraciame sa spolu zo zimnej prechádzky a pomaly vychádzame z lesa a prichádzame k chalupe. Galantne ti nesiem teplú bundu a ľadové špičky vetru sa ti zabodávajú do pŕs. Cez tenkú látku blúzky vystupujú tuhnúce bradavky. Vieš, že si zlostila a nesieš si lieskový prútik, ktorý si si sama odrezala. Je pekne útly a hladký. Pred nami sa objavujú svetlá chalúpky. Tešíš sa do tepla, ale nevieš, čo ťa čaká. Radšej sa nepýtaš, pretože vieš, že by to nepomohlo. Skôr naopak.
Za dverami ťa pevne chytím za pažu a vediem ťa do izby s krbom. Chceš sa posadiť k sálajúcim oranžovým plameňom a ohriať sa ako ta žltá ruža, čo som ti včera dal na privítanie, ale moje zovretie ťa vedie k oknu.
-"Liesku daj pekne na mráz a postav sa sem, k tomu stĺpu."
Stojím za tebou a zozadu ťa staviam k trámiku. Cez oči ti previažem šatku a ocitáš sa v tme. Pevne ti doťahujem uzol na zátylku a viažem ruky za chrbát, tak že kozy so vztýčenými bradavkami vystupujú pod tenkou blúzkou, ktorú rozopínam a tak ťa vietor z otvoreného okna ešte viac chladí. Chytím kozy a obratným hmatom ich vyslobodím, ale inak sa ich nedotýkam svojimi horúcimi rukami, len nech zostanú pekne tuhé od chladu. Než sa stačíš spamätať sukňa je na zemi a nohavičky máš pod kolenami. Chceš splniť moje želanie a rozťahuješ stehná. Hneď dostaneš dva ľahké preplesky :
- "Rob len to, čo ti poviem!"
Hovoríš áno, ale stehná nechávaš od seba.
-"Nohy k sebe, som povedal!"
A ešte raz mierne plesnem . Konečne stojíš rovno a cítiš, že odchádzam na druhý koniec miestnosti. Keď sa vrátim už cítiš moju ruku medzi stehnami, ale poučená držíš pozíciu.
-"Teraz mi nastav svoju buchtu!"
Rozkročila si sa celkom pekne, ale ešte som ti nohy trochu roztiahol. Dívam sa na teba a vidím ako si napätá a neistá vo svojej nahote a tme. Čakáš čo príde a myslíš na ten štíhly, pružný a ľadový lieskový prútik. Ovanie ťa môj horúci, vzrušený dych, celá sa napínaš a naraz cítiš medzi stehnami vlahý a hebký dotyk kvetu. Prechádzam ti púčikom po vnútornej strane stehien a hladím nabiehajúce pysky. Občas cítiš ľahunké škrabnutie tŕňa. Kvet a tŕne putujú po brušku hore až k dvorcom bradaviek, kde jemné dráždenie tŕňom spôsobuje zvláštne trnutie medzi rozkošou a bolesťou. Naposledy ti dávam privoňať ku kvetu a lámem ho tesne pod hlavičkou .
-"Teraz ten púčik ruže budeš držať v sebe!", hovorím a zasúvam ho do tvojej buchty.
Povoľujem úväzy na zápästiach a za vlasy ťa vediem ďalej, nevieš ešte kam, len na zadku cítiš z jednej strany môjho, horúceho, tvrdého fešáka a z druhej strany chladný pružný prút...
ONA :
Je mi zima , necítim si údy a pomaly sa nechávam viesť. Pocupkávam krátkymi krokmi , jednak aby som sa nepodkla a jednak aby som svoj zničený kvietok udržala v sebe. Bože aby mi nevypadol , to by som si zase urobila čierny bodík. Mám aj obavy , som ponorená v tme a neviem , čo za perverzné chúťky budem musieť znášať. Cítim , že sme vošli do vykúrenej miestnosti, ale ja som ako ľad , cítim ako ma začína svrbieť telo a ako sa pomaly prispôsobuje okolitému teplu. Stískam kolená k sebe a inštinktívne som vystrela ruky pred seba , zacítila som stenu pred sebou ale aj zasvišťanie vzduchom....a dopadla rana....poriadne to zaštípalo na mojich zamrznutých prstoch a automaticky som pripažila.
Zacítila som ako si sa pritlačil na môj chrbát a zašepkal si niečo ako ...neboj sa dievčatko , všetkého sa ti dostane , ale hlavne prevýchovy , lebo si bola neposlušná a sklamala si ma.... Hm, bolo to len nevinné žartovanie , ktoré ťa naštvalo, no čo už , pretrpím to , aby som ťa potešila. V hlave mi víria myšlienky , čo podniknúť , mám prosiť , žobrať na kolenách ,vzlykať,.....a nie , nie ,....nesmiem ukázať strach , budem čušať a ani nepípnem , keby sa dialo neviem čo! Až takú radosť ti neurobím miláčik!.....
Dotýkaš sa ma , prechádzaš mi prútikom po tele , cítim ho na líci , na krku a teraz na mojej zdurenej bradavke. -"Tak tebe sa to páči dievčatko?"- a rana mi dopadla na moje obnažené prsia, zatisla som zuby a zaklonila hlavu. Pokračuješ a prechádzaš mi špičkou po bruchu až do môjho rozkroku. Zatlačila so svaly na zadku a môj tep a dýchanie sa zrýchlilo. Nič , ani sa nepohnem ale očakávam ranu , ktorá neprichádza. Cítim ako sa staviaš za mňa , a prútik putuje na môj chrbát a zatlačené svaly na zadku a potom na stehná a zase späť. Na mojom odmrazujúcom citlivom tele to dosť šteklí a tak sa pohupujem a vlním a snažím sa uhnúť dotykom.
- " Prečo to robíš dievčatko a uhýbaš mi? To sa mi nepáči , tak budeš počítať..." –
Teraz som vedela že je naozaj zle , každú ranu musím odpočítať a poďakovať za ňu. Ale rozhodla som sa čušať za každú cenu , tak budem hrdá a vznešená. Rany dopadli na môj ešte stále zatiahnutý zadok a ja nič. Hneď si to pochopil , že som sa zaťala , a rany sa zintenzívnili . S nohami pri sebe som nezvládla rovnováhu , rukami a čelom som sa oprela o stenu pred sebou. Môj zadok bol vymrznutý , ale teraz bol v jednom ohni . Bože ako to zniesť , ako to zastaviť.....čušať.....čušať......čušať....
Očividne ťa to omrzelo ale aj patrične naštvalo. Zrazil si ma na kolená a keby si mi dal dole šatku z očí , videl by si moje zúfalé oči plné sĺz .......
