Patrícia bola vzhľadná, vzdelaná a sebavedomá žena. Napriek tomu že mala už 35 rokov vyzerala úžasne. Vždy bola perfektne upravená a do oblečenia a šperkov tiež investovala spústu prachov. Skrátka bola úspešná. Všetku svoju energiu venovala budovaniu svojej kariéry. Mužov používala len ako svojich obdivovateľov a objekty na naplnenie svojich sexuálnych túžob a to za predpokladu štedrého prejavu pozornosti. Deti ju otravovali, nikdy po nich netúžila, ba priam ich nenávidela. Bola riaditeľkou jednej nemenovanej štátnej inštitúcie, čo jej sebavedomie ešte zväčšovalo. Pohŕdala každým kto nemal ukončený minimálne druhý stupeň vysokej školy a tak sa aj správala k svojmu okoliu aj podriadeným, všetkých ostatných považovala za nevzdelancov, asociálov, plebs a sedliakov.
Patrícii sa nikdy ani len neprisnilo že by mohol nastať prudký zlom v jej živote, jedna hlúpa búračka za ktorú ani len nemohla. No ale čo už, keď zostatkový alkohol v dychu v ranných hodinách po búrlivom večierku ,za vinníčku označil práve ju. „Rozsudok v mene Slovenskej republiky. Patrícia Patková sa odsudzuje na 1 rok, s podmienečným odkladom na 18 mesiacov. Napriek tomu že mala najlepšieho právnika v okrese ju odsúdili. Stým rátali hádam všetci, okrem nej, aj jéj právnik rátal s touto variantou a spravil všetko preto aby to dopadlo takto. Nahol sa k Patrícii a šepol jej do ucha. „Je to v poriadku, uhrali sme to na najnižšiu podmienku aká sa dá, môžete byť spokojná.“ To Patrícia nezvládla, takéto poníženie ešte nezažila, sčervenela v tvári a spustila. „ Tak nato sa Vám ja seriem doktorko, dobre viete že keď dostanem podmienku tak som doriaditeľovala, spravili ste zo mňa plebs a ešte som vám zato aj platila. Aj s touto sprostou kravou čo ma chce zničiť“ a ukazovala afektovane na sudkyňu.
„Za pohŕdanie súdom, sa rozsudok mení na bezpodmienečný trest odňatia slobody, v trvaní jedného roka, v prvej nápravnovýchovnej skupine, s najnižším stupňom stráženia, s nástupom ihneď. Prosím príslušníkov justičnej stráže, odviesť.“
To nemyslíte vážne, spustila Patrícia. To nemôže byť pravda! Tá krava ma chce dať zavrieť ako dákeho asociála! Robte niečo, začo Vás platím doktorko?! Jéj obhajca len bezradne pokrčil plecami. „Tak za toto si môžete sama , tu už nič nenarobím. Ste normálna nazývať sudkyňu kravou? “ Vtom pristúpil jeden z členov justičnej stráže. „Vaše ruky“ vyzval Patríciu. „Uhni blbec !“ zvrieskla Patrícia a rozbehla sa k dverám súdnej siene v ktorých sa práve strácala postava obhajcu. Pri dverách stojací člen ZVJS ju zasiahol obuškom cez plexus práve v momente, keď chcela prebehnúť cez dvere. S vyrazeným dychom sa natiahla medzi dvermi v celej svojej paráde. Bledomodrým kostýmčekom leštila podlahu. Bledomodrá kabelka zladená decentne ku kostýmu jej vyletela na chodbu a lodička s vysokým podpätkom pod lavicu v súdnej sieni. „Ruky za chrbát“ zrúkol na ňu a začal jej krútiť ruky a na zápästia jej nasadil putá. „Vstaň a kráčaj“ Takéto správanie voči svojej osobe jakživ nezažila, bola v šoku a myslela si že je to zlý sen. „Takto sa mi nedá kráčať, nemám druhú topánku“ . Tak si vyzuj aj druhú! „A láskavo mi netykajte vy fízel, čo si myslíte s kým sa zhovárate!?“ Ó prepáčte pani inžinierka Patková Phd. ospravedlňujem sa, nechal som sa uniesť. Smiem poprosiť pani inžinierku, aby ma láskavo nasledovala do cely? Patrícia si bezradne vyzula aj druhú lodičku a s rukami za chrbtom ju chcela zodvihnúť zo zeme. Vtom pristúpil druhý člen ZVJS aj z predchádzajúcou lodičkou a kabelkou. Zodvihol druhú lodičku a rázne zavelil. „Kráčajte!“. Patrícia kráčala dolu schodmi do suterénu súdu kde boli cely a kde mala počkať na transport do nápravno výchovného ústavu. Člen ZVJS jej zložil putá. Odovzdaj šperky, hodinky, retiazku. „Už som Vás upozornila aby ste mi netykal vy...“ vetu nedokončila, na jej tvár dopadlo ťažké zaucho až jej zazvonilo v hlave a vyhŕkli jej slzy. Tak toto zažila naposledy keď mala asi desať rokov. Toto si od tej doby nedovolil ani jej otec a teraz ju fackuje cudzí chlap. „ Čo si to dovoľujete!?“ Odovzdaj šperky, hodinky, retiazku, viac krát ti to opakovať nebudem a môžeš sa ísť sťažovať aj na lampáreň, tu platia naše pravidlá.
Patrícii sa nikdy ani len neprisnilo že by mohol nastať prudký zlom v jej živote, jedna hlúpa búračka za ktorú ani len nemohla. No ale čo už, keď zostatkový alkohol v dychu v ranných hodinách po búrlivom večierku ,za vinníčku označil práve ju. „Rozsudok v mene Slovenskej republiky. Patrícia Patková sa odsudzuje na 1 rok, s podmienečným odkladom na 18 mesiacov. Napriek tomu že mala najlepšieho právnika v okrese ju odsúdili. Stým rátali hádam všetci, okrem nej, aj jéj právnik rátal s touto variantou a spravil všetko preto aby to dopadlo takto. Nahol sa k Patrícii a šepol jej do ucha. „Je to v poriadku, uhrali sme to na najnižšiu podmienku aká sa dá, môžete byť spokojná.“ To Patrícia nezvládla, takéto poníženie ešte nezažila, sčervenela v tvári a spustila. „ Tak nato sa Vám ja seriem doktorko, dobre viete že keď dostanem podmienku tak som doriaditeľovala, spravili ste zo mňa plebs a ešte som vám zato aj platila. Aj s touto sprostou kravou čo ma chce zničiť“ a ukazovala afektovane na sudkyňu.
„Za pohŕdanie súdom, sa rozsudok mení na bezpodmienečný trest odňatia slobody, v trvaní jedného roka, v prvej nápravnovýchovnej skupine, s najnižším stupňom stráženia, s nástupom ihneď. Prosím príslušníkov justičnej stráže, odviesť.“
To nemyslíte vážne, spustila Patrícia. To nemôže byť pravda! Tá krava ma chce dať zavrieť ako dákeho asociála! Robte niečo, začo Vás platím doktorko?! Jéj obhajca len bezradne pokrčil plecami. „Tak za toto si môžete sama , tu už nič nenarobím. Ste normálna nazývať sudkyňu kravou? “ Vtom pristúpil jeden z členov justičnej stráže. „Vaše ruky“ vyzval Patríciu. „Uhni blbec !“ zvrieskla Patrícia a rozbehla sa k dverám súdnej siene v ktorých sa práve strácala postava obhajcu. Pri dverách stojací člen ZVJS ju zasiahol obuškom cez plexus práve v momente, keď chcela prebehnúť cez dvere. S vyrazeným dychom sa natiahla medzi dvermi v celej svojej paráde. Bledomodrým kostýmčekom leštila podlahu. Bledomodrá kabelka zladená decentne ku kostýmu jej vyletela na chodbu a lodička s vysokým podpätkom pod lavicu v súdnej sieni. „Ruky za chrbát“ zrúkol na ňu a začal jej krútiť ruky a na zápästia jej nasadil putá. „Vstaň a kráčaj“ Takéto správanie voči svojej osobe jakživ nezažila, bola v šoku a myslela si že je to zlý sen. „Takto sa mi nedá kráčať, nemám druhú topánku“ . Tak si vyzuj aj druhú! „A láskavo mi netykajte vy fízel, čo si myslíte s kým sa zhovárate!?“ Ó prepáčte pani inžinierka Patková Phd. ospravedlňujem sa, nechal som sa uniesť. Smiem poprosiť pani inžinierku, aby ma láskavo nasledovala do cely? Patrícia si bezradne vyzula aj druhú lodičku a s rukami za chrbtom ju chcela zodvihnúť zo zeme. Vtom pristúpil druhý člen ZVJS aj z predchádzajúcou lodičkou a kabelkou. Zodvihol druhú lodičku a rázne zavelil. „Kráčajte!“. Patrícia kráčala dolu schodmi do suterénu súdu kde boli cely a kde mala počkať na transport do nápravno výchovného ústavu. Člen ZVJS jej zložil putá. Odovzdaj šperky, hodinky, retiazku. „Už som Vás upozornila aby ste mi netykal vy...“ vetu nedokončila, na jej tvár dopadlo ťažké zaucho až jej zazvonilo v hlave a vyhŕkli jej slzy. Tak toto zažila naposledy keď mala asi desať rokov. Toto si od tej doby nedovolil ani jej otec a teraz ju fackuje cudzí chlap. „ Čo si to dovoľujete!?“ Odovzdaj šperky, hodinky, retiazku, viac krát ti to opakovať nebudem a môžeš sa ísť sťažovať aj na lampáreň, tu platia naše pravidlá.
