Nové začiatky 1

Je večer, som sám doma, ležím na posteli a s knihou v ruke počúvam hudbu. Nič neobvyklé, ale už
je to pár týždňov čo Zdena odišla a s ňou aj akosi moja dobrá nálada. Žiadne ženské vrtochy, ani
pokorné líškanie sami a aj moje hračky ostali nevyužité. Nielen to, celkovo mi chýbala spoločnosť.
Pôjdem von? Na to nemám náladu, ale asi niekomu napíšem. Vzal som do ruky telefón a začal
prechádzať telefónnym zoznamom. Nie, nie, nie, o tom som rád že nepočujem... až som narazil na
Ľubicu, pousmial som sa a už som jej písal.
“Ahoj Ľubka ako sa máš? Poslúchaš?“
Ešte som neodložil telefón a už mi vibroval v ruke.
“Ahoj macko, ako koho :* “
“Ty si ale zlá mačička, zaslúžila by si si po zadku “
Odpísal som jej a počkal si na odpoveď.
“Od koho? Nebodaj od Teba “
“Samozrejme, treba len prísť “
Napísal som s menším úškrnom.
“Ok.“
Nič viac? No dobre, bral som to ako koniec rozhovoru, možno dnes nemá náladu na humor.
Mňa zas prešla chuť ešte niekomu písať a tak som pokračoval v čítaní si. Po necelej hodinke som
vstal z postele naliať si pohár čistej vody, keď mi začal zvoniť telefón. Bola to Ľubka. Zdvihol som
a pozdravil .
“Ahoj Ľubka, deje sa niečo?“
“Ahoj, niééé, len som si prišla pre ten výprask. Otvoríš mi prosím vchodové dvere? Zabudla som
ktorí zvonček je Tvoj.“
“Dobre.“
Zložil som a šiel otvoriť vchodové dvere. Dopil som svoj pohár vody a počkal ju pri dverách
do bytu. To je celá ona, baba bláznivá. Ľubka má 22 rokov, chodí na vysokú a spoznali sme sa keď
mala 19. Je veľmi chtivá a bavilo nás to spolu, no v ostatnom sme si nerozumeli. Pritom to bolo
dievča po ktorom mnohý túžili, no ona bola vždy nedostupná, teda, ako pre koho Z myšlienok ma
vyrušilo klopanie na dvere. Otvoril som jej a pozval ju dnu. Pomohol jej vyzliecť kabát a naviedol
ju do obývačky.
“Ponúknem ti kávu, alebo si dáš radšej víno?“
“Červené víno ak máš.“
Ani som neodpovedal a priniesol som pohár aj s fľašou vína.
“Nech sa páči.“
Podal som jej plný pohár vína, zľahka sa usmial a usadil sa oproti nej.
“Tak ty si si prišla pre výprask?“ a usmial som sa.
“Áno...“ a odpila si z vína “...aj keď myslím si, že viac si ho zaslúžiš Ty. Už sa totiž vôbec
neozývaš...“ Pozrela na mňa s vyčítavým pohľadom.
“..ale nehnevám sa, Ty mi to dnes pekne vynahradíš.“
Postavila sa a smelým krokom sa vydala k notebooku do ktorého začala niečo ťukať. Zrazu sa
ozval, známi hlas mimozemšťana, “Zdravím ťa pozemšťan...“ Chvíľu ticho a potom začala hrať
povedomá pesnička od Christiny Aguilery s názvom “your body“.
Našuchorila si vlasy a vrtiac bokmi do strán, akoby tancovala sa vydala ku mne. Tá mrška jedna,
pomyslel som si a pokúsil sa vstať, no to mi už dlaňou na hrudi naznačovala nech nerobím. Tak
dobre, som zvedavý čo má za lubom. Predklonila sa až jej bolo vidno do výstrihu, stret našich pier
sa premenil na vášnivý bozk a ja som ucítil, že jej ruka skĺzla z mojej hrude do rozkroku.
“Máš chuť macko?“ Povedala, usmievajúc sa na môj rozkrok a nakláňajúc sa mi k ušku šepkala.
“Ukáž mi ako si to robíš.“
Rozopol som si zips, vytiahol môj ešte neprebudený úd a zatiaľ čo zo seba vyzliekla blúzku som
prešiel pár pohybmi po celej jeho dĺžke. Dlaňami hnietla svoje vnady a vyslobodila ich zo zovretia
podprsenky. Šikovným pohybom ruky ju zhodila na zem, zavrtela hlavou a pod vrstvou vlasov
schovala svoje prednosti. Voľnými rukami za rytmického vlnenia a točenia sa, si stiahla čierne
nohavice pod zadoček zahalený čipkovanými nohavičkami a hlbokým pod drepom, s miernym
predklonom, mi odhaleným zadočkom prešla po nástroji, ktorého dráha akoby naschvál viedla
pomedzi polky zadočku schovaného pod nohavičkami. Ktoré som inštinktívne stiahol, na úroveň
nohavíc hneď, ako sa zadoček dostal do môjho zorného poľa. S chuťou zahryznúť sa do jej zadočku
som si ju rukami pritiahol k sebe, no nakoniec som jej len plesol po zadku, čo ju zjavne povzbudilo,
lebo po otočení sa ku mne, mi chodidlom prešla po už mojom mierne stojacom penise. No hrania
bolo dosť pomyslel som si a schoval som ho späť do nohavíc. Stávajúc z kresla a chytiac ju za
stehna som ju zdvihol do vzduchu a za hlasitého smiechu niesol k posteli. Zľahka som ju hodil na
postel a stiahol z nej nohavice aj s nohavičkami. S nohami kopúc do vzduchu mi vytrčila svoj
rozkošný zadoček a kotúľajúc sa po posteli sa mi snažila uniknúť. Márne, chytil som ju za členky a
pritiahol späť k sebe.
“Ty malá potvorka.“ Potiahnutím jednej ruky za vlasy som ju prinútil zakloniť hlavu, druhou som
prešiel po hrudi pekne k ľavému prsníku, pomačkal ho v dlani, prstami ponaťahoval jej bradavku a
začul len tiché zasyčanie.
“Teraz si kľakni na posteľ, chrbtom k okraju!“
Síce nerada, no poslúchla. Podišiel som ku skrini, otvoril ju a vytiahol z nej škatuľu s pár hračkami.
“Presne toto som hľadal a vytiahol som malý roubík.
“Otvor ústa!“
Poslúchla. Vložil som guľôčku do jej úst a pevne utiahol ramienko za temenom hlavy. Vrátil sa späť
ku skrini a tento krát som vytiahol špagáty pekne uložené na poličke, aby sa mi nezamotali.
“Ruky daj za chrbát krížom cez seba!“
Urobil som uzol na pravom zápästí, pritlačil ho k jej ľavej ruke a zviazal spoločne obe predlaktia až
po ľavé zápästie. Druhým špagátom som urobil uzol na členku a pár ťahmi ho priviazal k druhému,
tak aby držal, lebo dnes to bude treba. Zbytok som odložil späť do skrine a vytiahol tenký prútik.
“Za to, že si bola drzá, dostaneš 10 rán po dlani. Za to, že si neposlúchala dostaneš 15 rán po
chodidlách a za to, že si si myslela, že si môžeš z pána urobiť svoju hračku dostaneš 30 rán po
zadku.“ Prehlásil som a v spomínanom poradí, som jej začal uštedrovať jednu ranu za druhou.
Desať rán na dlaň som rozdelil na 5 rán na každú z dlani. No 15 rán na chodidla som si vychutnával
už o trošku viac. Hlavne, keď sa mi podarilo šikovne zasiahnuť jej male pršteky. Jeden som vzal do
ust a mierne pocmúľal, aby som vniesol trochu citu do svojho počínania, no rozhodne som jej
neplánoval nič odpustiť. Už ostávalo len posledných 30 rán, ktoré som striedal s hladením jej
zadočku. “Tak to bol tvoj trest a teraz môžeme prikročiť k nášmu hraniu sa.“ Povedal som, pričom
som ju štuchol do strany a prevalila sa bokom na postel.
“No ešte pred tým si overim, či si bola dobré dievča.“ Priniesol som zo susednej izby jej kabelku a
vytiahol z nej telefón. Začala sebou mierne mykať a ja som začal prechádzať jej galériu fotografii.
“No čo to nevidím...“ Na fotografiách bola Ľubka v pózach na ktorých do rozličnej mieri
odhaľovala a ukazovala svoje telo... “...ale tieto fotky neboli pre mňa.“ ...a zastavil som sa u
jedného podozrivého videa, spustil som prehrávanie a dal hlas na maximum. Podivný šuchot a
trepanie s kamerou vystriedal zaber na gauč v ktorom sa usadila Ľubka. Bez najmenšieho náznaku
ostychu sa, pustila do dráždenia sa a ukájania svojich chúťok. Prisadol som si k teraz zviazanej
Ľubke a nechal ju tiež nahliadnuť. To už sa z reproduktoru ozývalo vzdychanie a Ľubka sa
zahanbene vyhýbala pohľadom.
“Opäť si dráždila mužov na internete? Si pyšná na svoje telo a na to aká si pekná? Myslím, že si
zaslúžiš lekciu a dnes to bude niečo špeciálne.“
Zo skrine som vytiahol strakatú krabicu. Na očiach jej bolo vidno prekvapenie. Túto ešte nepoznala,
ani nemala kedy, lebo ju často nepoužívam. “No ešte pred tým než začnem treba menšiu prípravu.“
Siahol som po trojici špagátov a špeciálnej tyči s putami. Prevalil som Ľubku na chrbát a nohy
priviazal k rámu postele. S rukami to bolo o čosi ťažšie, no jednu stranu som uviazal v lakti a druhu
o roh postele. Nakoniec som vzal tyč s umelými očkami, oba jej konce som pripevnil ku kolenám a
natiahol ju tak, aby stehna nemali na seba dosah. Tvárila sa trochu udivene a zrejme tomu
nerozumela. Jedine čo zrejme tušila bolo že vyzerá ako žaba
Prisadol som si k nej, pohladil ju po tvári a druhou rukou po telíčku. Zašiel som ňou až medzi jej
nohy a ako som si tak prstami robil cestu pomedzi pyšteky, tak som zároveň skontroloval vlhkosť
jej buchtičky. “Máš chuť?“ Zašepkal som jej do ucha a pomalým krúžením dlane som jej začal robiť
dobre. “Páči sa ti to?“ Privrela očká, spokojne prikyvovala a ja som mohol vidieť, ako sa jej telom
rozlievajú príjemné pocity, takto som ešte chvíľu pokračoval, kým nezačala so sebou vrtieť. Pomalé
tempo ju trápilo a ja som jej ešte nemienil dopriať vytúženú rozkoš. Vzdorovito sa snažila tisnúť
stehná k sebe, no dobre umiestnená tyč, jej v tom bránila. “Neboj, veď ja ťa schladím“ a s úsmevom
som opäť vzal do rúk strakatú škatuľu. Vytiahol som z nej 2 štipce so širokým zobáčikom, oba som
pripevnil na bradavky a pokračoval v prehľadávaní škatule z ktorej som vytiahol jednu väčšiu
sviečku modrej farby. Keď to uvidela Ľubka hneď začala so sebou hrozne mykať.
“No teraz je už neskoro, mala si byť dobré dievča.“
Prehlásil som a zapálil knôt sviečky. Chvíľu sme obaja sledovali mihajúci sa plamienok, ktorí
akoby ju ukľudňoval, teda až do chvíle, keď som so sviečkou zamieril ponad Ľubkinu hruď. V tom
momente začala rýchlo a nepravidelne dýchať, čo sa odrazilo aj na jej hrudi kam pomaly dopadla
prvá kvapka vosku a ďalšie dopadali za ňou priam rýchlosťou svetla. Knôt sa rozhorel a ja otáčajúc
sviečku medzi svojimi prstami som ňou predchádzal postupne z jednej strany do druhej smerujúc
stále nižšie. Voskom som kreslil cestu pomedzi prsia a oblúkom okolo ľavého prsníka sa vrátil
vyššie. Ľubke ostávalo len bezmocne ležať a dívať sa, ako kropiace kvapky vosku postupne
dopadajú a zahaľujú jej obnažené telo. Výnimkou ostali len bradavky a okolie pupčeka. Zjavne
stuhnutú Ľubku z tušenia, z toho čo asi príde som začal hladiť po vnútornej strane stehien a opäť
dráždiť jej mokrú buchtičku. Kvapky vosku už dopadali na územie pod bruška a týmito príjemnými
pocitmi som sa snažil spraviť pre ňu pálivý zážitok znesiteľnejším. Dráždenie buchtičky som na
chvíľu prerušil a dlaňou som chránil tie najcitlivejšie partie, kým vosk pokryl miesto popri nich.
Skončil som na stehnách, kúsok nad kolenami. “Zvládla si to.“ Pochválil som ju s trochu
posmešným tónom. “Už ostávajú len tieto dve.“ V ruke som držal dve malé, biele sviečky, aké je
zvykom dávať na detskú tortu. Pozerala na mňa trochu pochybne. Asi sa jej nezdala ich veľkosť.
To sa veľmi rýchlo zmenilo, keď som uvoľnil štipec a medzi hrany zvierajúce bradavku som
pripojil túto tenkú sviečku. Ako na jednej tak na druhej strane trčala na mieste bradavky malá
sviečka. Škrkol som zápalkou a aj napriek odporu a trhaniu sebou som obe sviečky zapálil. Malé
kvapky stekali jedna po druhej pozdĺž sviečky a cez všetok Ľubkin odpor, navzdory tomu, že
niektoré kvapky dopadli len na hrany štipcov, boli aj také, ktoré našli svoju cestu za cieľom a
pokryli bradavky aj časť dvorcov bielym povlakom. Krásny pohľad pomyslel som si. Jej buchtičku
som zakryl šatkou z nočného stolíka, postavil som sa nohami na posteľ, ponad ňu a spravil niekoľko
fotografií svojím mobilom.
Obe sviečky pomaly dohoreli a tým nastal aj čas ukončiť našu hru. Väčšina vosku bola popraskaná,
alebo sa lúpala. No aj tak som sa na jeho odstránenie rozhodol použiť dutky. Vytiahol som zo
skrine jemné dutky a ľahkým pohybom z hora som nechal dopadávať jednotlivé vlákna a očistiť
tak Ľubkine telo. Tento krát som začal od kolien a postupne sa dostával vyššie. Pohybom do strán,
akoby som zametal jednotlivé kvapky vosku, vyzerajúce, ako malé lentilkiy až som sa dostal k
prsiam. Zložil som štipce z bradaviek a očistil Ľubke aj tento posledný kúsok tela. V očiach sa jej
pritom tisla malá slzička.
“Držala si sa statočne.“ Povedal som a rozviazal špagáty, na rukách a nohách, ktoré ju doteraz pútali
k posteli. Ľahol som si vedľa nej, jednou rukou som ju hladil po vlasoch a po tvári a druhou hladil
jej mladé strestané telíčko. Pohral sa s jedným aj druhým prsíčkom a rukou do tretice zašiel do jej
lona. Známky vzrušenia boli nepriehliadnutelné, tak som prstami len stupňoval už jestvujúce
vzrušenie, no stále ju ešte trochu napínal.
“Budeš dobrá?“ Len som sa spýtal a už oduševnene prikyvovala. Rozopol som roubik a nechal ju
zhlboka nadýchnuť, no nie na dlho. S vedomím blížiaceho sa orgazmu, som jej prešiel po krku a na
konci vzájomného bozku zovrel jej hrdlo. Pritom som sa zvrchu díval do jej zapadajúcich oči pred
vyvrcholením, ktoré otriasalo celým jej telom. Zobral som sa a rozviazal jej nohy, odstránil tyč z
kolien a uvoľnil ruky. Hneď na to sa pritisla ku mne, schúlila sa do akéhosi klbka a šťastne sa na
mňa dívala, kým od vyčerpania neusla.
Ráno som ju bez slova vyprevadil domov a poslal jej len jednu s správu, s fotkou.
Vyzerala na nej, ako lesná víla v modrých šatoch a s hviezdami na intímnych partiách.