Otvoril som dvere do hotelovej izby a vošiel prvý. Tesne za mnou prešla moja Pani. Len čo som vošiel už aj som zo seba trhal dole oblečenie. Ihneď boli poukladané na komodu a Madam čakala oblečená a obutá v sympatických no honosných topánkach na vysokom tenučkom opätku. Rozumej ostrom. Len čo som bol nahý, už nečakane klopkala o zem a ja som vedel, že som nezvolil úplne správny postup. Na kolenách som jej bozkával topánočky – automaticky a naučene. Až potom ich opatrne vyzul. Tesne potom som rozžiarene obdivoval každý jej prstík. Každý sa v silonkách vynímal v maximálnej možnej miere a doslova zhypnotizoval moje zmysly. Ani neviem ako, ale v momente som ich ovoniaval, bozkával a hryzkal. Vnímal som každú časticu, neušla mi ani jedna aróma, vôňa, bol som tou krásou omámený.
„Dovolila ti iná Madam hrýzť moje krásne nožičky?!“ ozvala sa moja Pani a vytrhla ma z rozjímania.
„Nie Madam, prepáčte prosím.“ zvolil som opatrný tón.
„Iba voňať a bozkávať, nič viac, je ti to jasné?“ zvolila prísny pohľad.
„Áno Madam!“ vrátil som sa k bozkávanie nožičiek.
Toto bude na dlho. Madam si sadla do najbližšieho kresla. Ale žeby mi to vadilo, to nemôžem povedať, skôr sa obávam, že sa neovládnem a opäť jemne uhryznem.
Rád by som vedel odkiaľ vytiahla rákosku. Môj odhalený zadok prekvapil zrazu svižný úder, neočakávanosť neumožnila mojim reaktorom ani zareagovať. Ostal som ticho a venoval sa nožičkám. Prstíku po prstíku. Jednu nohu vyložila na môj chrbát a druhá ostávala v náručí mojich rúk.
Švih, ďalšia rana.
„Príliš sa ponáhľaš.“
Pochopil som. Príliš som sa nechal uniesť.
S mojou pani sme sa našli. Ona má rada, keď obdivujem jej nožičky, masírujem ich, venujem sa im.
A ja milujem ich vôňu, šarm – môžu mať nožičky vôbec šarm? Atraktivita z nich len sršala. Najlepšie sú nožičky, ktoré boli celý deň v topánočkách. A také sú práve teraz.
Celodenná oslava kedy sme trávili čas s množstvami hostí, jej nožičky tancovali, vyvíjali aktivitu a teraz sme konečne sami a ja ich mám len pre seba a MOJA PANI má mňa len pre ňu. Konečne sa svet dal do rovnováhy a...ŠVIH, ŠVIH, ŠVIH.
Evidentne sa nesmiem zamyslieť pri bozkávaní týchto nožičiek.
Tentokrát som už vydal aj hlasné AU! AU! AU! To sprevádzali ďalšie údery rákosky. Zadok sa už isto farbil červenými pruhmi. Vôbec mi to nevadilo. Ak môžem lízať palček na nožičke, všetko je v poriadku. Nasledovala najsilnejšie rana, to už som padol na zem úplne a od bolesti som zasyčal. Tak toto bolo už prisilné!
"Kto ti dovolil lízať? Kto?!" zakričala moja pani, pričom som ju chcel upozorniť, že sme v hoteli a každý to môže počuť. Udržal som sa. Našťastie.
Niekedy viem držať jazyk za zubami.
Oprela rákosku o stenu a mne sa uľavilo.
„Ľahni si na chrbát.“
Bez komentára som to spravil.
Vyložila si nožičky na moju hlavu – jedna mi obsadila oči a nos a druhá ústa.
Prechádzala mi so spotenými silonkami po tvári a ja som si to v maximálnej možnej miere užíval.
„Vyzleč mi ich!“ na dôraz svojho povelu mi udrela nôžkou po tvári, nie silno – skôr symbolicky.
Vyzlečené boli v momente a hodené na bok. Teraz nastal ten pravý raj vôní. To už som bol v tranze a užíval si nožičky. Najprv sa mi postavila na hruď, potom na brucho. Pravá noha na hruď a ľavá trávila zrazu čas na mojej hlave. Kto toto nezažije, nevie čo je dobré. Ani som nevnímal, že už som sa nemohol nadýchnuť. Tvár stále vnímala tie orgazmické pocity, ktoré boli práve pre tento okamih potrebné. V zápätí nohy opustili moje telo a ja som sa len ťažko vracal do normálneho sveta.
„Dosť bolo zábavy, choď do sprchy, ja pôjdem po tebe.“ smelo na mňa pozreli a obaja sme vedeli, že nás ešte čaká vášnivé milovanie.
Zdroj: https://femdompoviedky.wordpress.com/samostatne-poviedky/nozickam/
„Dovolila ti iná Madam hrýzť moje krásne nožičky?!“ ozvala sa moja Pani a vytrhla ma z rozjímania.
„Nie Madam, prepáčte prosím.“ zvolil som opatrný tón.
„Iba voňať a bozkávať, nič viac, je ti to jasné?“ zvolila prísny pohľad.
„Áno Madam!“ vrátil som sa k bozkávanie nožičiek.
Toto bude na dlho. Madam si sadla do najbližšieho kresla. Ale žeby mi to vadilo, to nemôžem povedať, skôr sa obávam, že sa neovládnem a opäť jemne uhryznem.
Rád by som vedel odkiaľ vytiahla rákosku. Môj odhalený zadok prekvapil zrazu svižný úder, neočakávanosť neumožnila mojim reaktorom ani zareagovať. Ostal som ticho a venoval sa nožičkám. Prstíku po prstíku. Jednu nohu vyložila na môj chrbát a druhá ostávala v náručí mojich rúk.
Švih, ďalšia rana.
„Príliš sa ponáhľaš.“
Pochopil som. Príliš som sa nechal uniesť.
S mojou pani sme sa našli. Ona má rada, keď obdivujem jej nožičky, masírujem ich, venujem sa im.
A ja milujem ich vôňu, šarm – môžu mať nožičky vôbec šarm? Atraktivita z nich len sršala. Najlepšie sú nožičky, ktoré boli celý deň v topánočkách. A také sú práve teraz.
Celodenná oslava kedy sme trávili čas s množstvami hostí, jej nožičky tancovali, vyvíjali aktivitu a teraz sme konečne sami a ja ich mám len pre seba a MOJA PANI má mňa len pre ňu. Konečne sa svet dal do rovnováhy a...ŠVIH, ŠVIH, ŠVIH.
Evidentne sa nesmiem zamyslieť pri bozkávaní týchto nožičiek.
Tentokrát som už vydal aj hlasné AU! AU! AU! To sprevádzali ďalšie údery rákosky. Zadok sa už isto farbil červenými pruhmi. Vôbec mi to nevadilo. Ak môžem lízať palček na nožičke, všetko je v poriadku. Nasledovala najsilnejšie rana, to už som padol na zem úplne a od bolesti som zasyčal. Tak toto bolo už prisilné!
"Kto ti dovolil lízať? Kto?!" zakričala moja pani, pričom som ju chcel upozorniť, že sme v hoteli a každý to môže počuť. Udržal som sa. Našťastie.
Niekedy viem držať jazyk za zubami.
Oprela rákosku o stenu a mne sa uľavilo.
„Ľahni si na chrbát.“
Bez komentára som to spravil.
Vyložila si nožičky na moju hlavu – jedna mi obsadila oči a nos a druhá ústa.
Prechádzala mi so spotenými silonkami po tvári a ja som si to v maximálnej možnej miere užíval.
„Vyzleč mi ich!“ na dôraz svojho povelu mi udrela nôžkou po tvári, nie silno – skôr symbolicky.
Vyzlečené boli v momente a hodené na bok. Teraz nastal ten pravý raj vôní. To už som bol v tranze a užíval si nožičky. Najprv sa mi postavila na hruď, potom na brucho. Pravá noha na hruď a ľavá trávila zrazu čas na mojej hlave. Kto toto nezažije, nevie čo je dobré. Ani som nevnímal, že už som sa nemohol nadýchnuť. Tvár stále vnímala tie orgazmické pocity, ktoré boli práve pre tento okamih potrebné. V zápätí nohy opustili moje telo a ja som sa len ťažko vracal do normálneho sveta.
„Dosť bolo zábavy, choď do sprchy, ja pôjdem po tebe.“ smelo na mňa pozreli a obaja sme vedeli, že nás ešte čaká vášnivé milovanie.
Zdroj: https://femdompoviedky.wordpress.com/samostatne-poviedky/nozickam/
