Niečo o d/s vzťahoch

Hneď na začiatku by som chcela vysvetliť, prečo tento komentár vznikol. Necítim sa odborník na d/s vzťahy, ale prekvapilo ma niekoľké vecí. Keď som objavila portál xbdsm, potešila som sa. Prekvapil ma počet inzerátov. Až časom som zistila, že prevažná väčšina inzerujúcich nemá ani potuchu o tom, čo bdsm je. Skúsim to vysvetliť. Upozorňujem, že to je môj pohľad na túzo problematiku a vopred sa ospravedlňujem všetkým odborníkom a budem len rada, ak moje úvahy opravia alebo doplnia.

Prvou a základnou podmienkou každého vzťahu je dobrovoľnosť. U d/s vzťahu to platí tak isto. Tak isto je veľmi dôležitá dôvera. Treba si uvedomiť, že dôvera sa nezíska cez maily a telefonáty. Budúceho partnera na d/s hry spoznáte len v reálnom živote a v bežných situáciách. Z mailov a telefonátov nie je možné, či je človek zodpovedný a dôveryhodný. Kde máme istotu, že nebudeme zneužitý tzv. dominantným, resp. submisívnym jedincom? Riziko je totiž na oboch stranách. Riziko je na oboch stranách, práve preto je dôležité partnera poznať.
Z vlastnej skúsenosti viem, že veľa dominantov si dominanciu zamieňa s vulgaritou a sadizmom. Určite nevzbudí dôveru vulgárne oslovenie v prvej vete pri prvom kontakte. Sú totiž rôzne formy submisivity. Nie každému vyhovuje všetko. Tak ako v klasickom vzťahu je potrebné sa rozprávať a vyjasniť si svoje postoje a predstavy. Len neskúsený dominantný partner predpokladá, že submisívny jedinec bude so všetkým súhlasiť a slepo poslúchať.
Ako som už spomenula, každému vyhovuje niečo iné. Pre niekoho je d/s životným štýlom a pre niekoho hra. Toto si treba ujasniť na začiatku. Niekomu vyhovuje vzťah 24/7 (24 hodinová podriadenosť počas 7 dní v týždni), inému len občas. Niekomu vyhovuje byť otrokom, vecou, psíkom. Iného to uráža. Pritom obe tieto osoby sú submisívne. Na začiatku komunikácie nemôžeme vedieť, ako to ten druhý cíti. Práve prvý kontakt môže všetko pokaziť. Veľakrát som sa stretla s názorom, že je málo subiniek. Dovolím si oponovať. Nie je. Veľa žien si svoju submisivitu uvedomuje a túži byť vlastnená a ovládaná. Neprizmá to však kvôli vlastnej bezpečnosti. Na každom kroku počujeme o domácom násilí. Kto po takýchto informáciách dobrovoľne prizná, že chce byť v područí muža? Kde má žena istotu, že nenarazila práve na takého násilníka? Vážení dominanti, skúste sa zamyslieť nad svojim vystupovaním v komunikácii s potencionálnou subinkou. Nie je problém práve tu? Snažili ste sa zistiť preferované praktiky skôr ako ste vypálili nezmyselný príkaz? Napadlo Vás predložiť potencionálnej subinke dotazník o nej samej, aby ste ju spoznali komplexne?
Dovolím si použiť vlastnú skúsenosť. Keď som zistila, že mám submisívne sklony, hľadala som vhodného partnera. Dlho som s ním komunikovala pomocou mailov, telefonátov a hlavne pri osobných stretnutiach. Vysvetlovali si sme si svoje predstavy a pocity. Pri prvej lekcii som presne vedela, že d/s je o pocitoch a rafinovanosti situácie. Tušila som do čoho idem. Naozaj len tušila. Priznávam, že som sama skúškala niektoré praktiky, o ktorých sme rozprávali. Vedela som, ako to pociťujem. Je však iné, ak to isté robí druhá osoba. Môj Pán bol natoľko rozumný, že zozačiatku mi vždy povedal čo ide urobiť. Dokonca aj zviazanie bolo len symbolické. Kedykoľvek som si dokázala uvoľniť ruky sama. A samozrejme, že sme mali dohodnutú tzv. Stopku. Nikdy som nepoužila. Môj Pán mal v sebe toľko empatie, že zlomok sekudy pred tým, ako som ju chcela použiť, prestal.
Stopka je to veľmi dôležité hlavne u začínajúcich párov. Submisívny partner musí veľmi zodpovedne pristupovať k jej použitiu. Neprepínať svoje sily len preto, aby sa zapáčil dominantovi. Tak isto ju nepoužívať nato, aby pomocou nej ovládal dominanta on. Na začiatku hry ste si predsa určili čo áno a čo už nie, určili ste si hranice. Na druhej strane sú hranice nato, aby sa pomaly posúvali ďalej.
Ešte raz opakujem, že som vám predložila svoje predstavy a skúsenosti. Nemusí to platiť všeobecne. Budem len rada, ak tento príspevok vyvolá diskusiu.