Nevyslovené prianie

Splnené priania vedia mnohých prekvapiť. Veľmi dobre si rozmyslite to svoje, pretože sa vám to môže splniť. Jedno z mnohých som si želal práve na úpätí skál. Držal som svoju manželku za ruku a pozeral spolu s ňou na nočnú oblohu a padajúce hviezdy. Vo svojej modrej vetrovke vyzerala nádherne, ale tak ako to bolo v našom súkromnom živote mi to nestačilo. Želal som si viac. Myslel som na veci, ktoré je nemožné aby sa mi splnili – pobozkala ma.

Následujúce ráno sme sa prebudili do búrky. Silný dážď a hromobitie udieralo do okien ako neutíchajúce bicie počas metalového koncertu. Moja žena sa hneď po zobudení niekam odobrala. Žiadna obvyklá pusa na dobré ráno, žiadne milé úsmevy. Obliekla sa a išla preč. Zrejme do práce. Bolo mi to trochu čudné.

Ja som v ten deň mal zostať doma. Spravil som si raňajky, rýchlo som ich pri prezeraní internetu zjedol. Pozeral som obvyklé stránky s BDSM tématikou. Nakoniec som sa začítal do jednej poviedky a začal si ho honiť. Po chvíľke som sa spravil a bez lepšieho pocitu som išiel pozerať jeden z obľúbených seriálov. Lenivý deň sa mohol začať.

Z oddychovania ma prebrala až moja žena, ktorá prišla domov v nečakaný čas. Vyzerala nezvyčajne. Zmenila si účes a oblečenie mala výrazne iné. Vlasy mala v prísnom drdole, lesklé obtiahnuté nohavice, topánky na vysokom opätku – presne ako z mojich predstáv. Bola to ona a predsa nie. Stala sa z nej iná žena, mohlo za to včerajšie prianie? Lenže, ako je to možné. Určite som to nevyslovil nahlas.
"Ani nepozdravíš svoju Madam, tak ako sa na otroka patrí?"
"Čo blbneš Monika, páči sa mi ako si oblečená, ale čo tak zrazu?"
"Bude to?"
Bez reakcie som sa otočil a sadol som si. Nerozumel som tomu.
"Dobre, ako chceš, budeš mesiac bez orgazmu a okamžite dostaneš sto rán rákoskou. Nerešpektovanie pravidiel sa rovná trestu." oznámila mi prísnym tónom.
"Ale Monika...čo tak zrazu..."
Bol som v šoku a začal som sa báť, čo sa to deje.
Nakoniec som podľahol jej naliehaniu. Kľakol som si kolená a pobozkal som jej špičky topánok.
Jednu nohu mi vyložila na chrbát a zacítil som špičku opätku, ako ním zatlačila.
Zo mňa vyšli len slová: "Ďakujem Madam."
"A takto to bude odteraz vždy, rozumieš otrok?"
"Áno Madam."

Na radu sa dostali aj ďalšie sľuby, ktoré spomínala. Z nerezového kufríka, ktorý som sám z chodby na jej pokyn preniesol do obývačky, som vytiahol pár vecí, ktoré ma nemilo prekvapili. Prípadne prekvapili, tak že som nevedel ani čo si mám myslieť. Prvé som do rúk vzal kovový obojok, ktorý mi moja pani vytrhla z rúk a nasadila mi ho na krk. Okamžite ho zamkla a už som vedel, že ho len tak dolu z krku nedám. Druhým darom bol kovový pás cudnosti. Musel som sa vyzliecť donaha a potom mi ho nasadila okolo celého pásu. A opäť zamkla. Bol som uväznený.
"Tvoj mesačný pôst môže začať. Však ty sa naučíš počúvať." prísne modré oči nasmerovala k mojim a uškrnula sa.
"Tak a teraz už len ten výprask a na dnes to je snáď všetko." sebavedomo dodala.
Následne bez nazretia do zrkadla som sa predklonil, vystrčil zadok. A ona začala rozdávať rany, ktoré by som neprial ani môjmu najväčšiemu nepriateľovi. To nebola moja žena, to bol robot.
Pri prijímaní rán sa nedalo rozmýšľať. Navyše vždy začala od znovu keď som prestal rátať a ďakovať. Po skončení všetkých sto moja pani zmizla a vrátila sa až neskoro večer keď už som spal.

Na druhý deň ráno som sa zobudil akoby nič. Monika bola ku mne privinutá a vôbec nevyzerala tak ako počas včerajšieho dňa. To, že to nebol sen mi pripomínal obojok na krku a pás cudnosti. O ránách na zadku, ktoré som stále cítil ani nehovoriac. Takže je to pravda. Stal som sa otrokom svojej ženy. Moje prianie sa mi splnilo a ja nerozumiem ako je to možné.

Počas dňa som dostal od mojej ženy správu, že ju mám čakať na kolenách, keď príde. Chcel som ju potešiť a zároveň sa vyhnúť trestu. Tak som kľačal na kolenách už viac ako hodinu. Tlačilo ma to, bolelo a naviac to bolo viac nepríjemné ako intenzívna bolesť pri bičovaní. Asi uhoľ pohľadu povedal som si. Lenže, na moju Madam sa oplatí počkať a keď povedala, že keď príde domov, musím ju čakať. Tak to splním. A tak som čakal. Len Madam mi asi zabudla povedať, že z práce nejde rovno domov. Minúty plynuli a plynuli. V tom mi zazvonil mobil a rozbehol som sa ho zdvihnúť. Zhoda náhod tomu chcela, že zrovna v tom momente Madam otvárala dvere do bytu a on bol viac než päť krokov od miesta na kľačanie - navyše stál a telefonoval. Sakra, to ma vyjde draho.

Dni plynuli a plynuli a stále som si nevedel zvyknúť na ten zlom, že zrazu mám zo svojej ženy dominu. Prial som si to, ale predsa, nikdy nemala dominantné sklony a nie je možné aby sa z noci na ráno stál zázrak a ona sa rázom zmenila. Navyše, stále som si na submisívnu rolu musel zvykať a to aj napriek tomu, že ma to nesmierne vzrušovalo. Priania sa môžu plniť, ale väčšinou keď sa splnia, predčia vaše očakávania. Ja som sa o tom presvedčil.

Počas chvíľ keď som bol sám, som sa pokúšal dostať z obojku, ale aj z pásu cudnosti. Vôbec to nešlo. Môj vták bol uväznený už týždeň a jediné, čo som s ním mohol robiť, bolo cikať. Monika to myslela vážne s tým, že budem bez orgazmu. Navyše som bol každým dňom nadržanejší a mal chuť sa toho zbaviť a vyhoniť si ho. S obojkom som navyše nemohol vychádzať z domu a tak som v ňom bol ako v domácom väzení a z nudy som začal postupne robiť všetky domáce práce. Zvláštne bolo, že moja Madam chodila domov, len na noc a vtedy keď ma trestala, zbytok času sa akoby niekam vyparila a mne vôbec nedochádzalo, že je to čudné.

Nastal deň, kedy som musel ísť do práce. Ráno ma prekvapila moja pani, že mi odomkne obojok a ja si ho automaticky musím dať, keď sa vrátim domov. Po práci nemôžem ísť nikam a mám ju čakať nastúpený na ďalší trest presne o piatej. Ako sa dalo čakať, čas v práci ubiehal pomaly a vôbec som sa nevedel sústrediť. Komunikácia s kolegovcami bola veľmi strohá a ja som myslel len na to ako prídem domov a koľko bolesti budem musieť vytrpieť pre svoju Madam.

Monika bola celá vlhká od prichádzajúceho dnešného stretnutia so svojim otrokom. Je rada, že už nie je len obyčajný jej manžel, ale že jej hlavne slúži a má ho pre potešenie. Nevie si odpovedať na otázku čo sa u nej zmenilo. Ale jedného dňa zrazu potrebovala zmeniť svoj výzor a najmä potrebovala otroka stoj čo stoj. Jej chúťky boli jednoznačné – viesť a trestať a zároveň sa nechať rozmaznávať. Už nebola tou nežnou žienkou domácou. Mala pohnútky jednoznačne rozvíjať intímny život, ktorý im zapadal prachom.

Došiel som domov, vyzliekol sa a okamžite som si nasadil a zamkol kovový obojok. Roztriedil som špinavé oblečenie dal oprať a pripravený na kolenách som čakal na svoju Madam. Zazvonil zvonček. Išiel som otvoriť dvere a vôbec som nečakal, že by v nich bol niekto úplne iný. V nich stála jej kamarátka Adriana. Videla ma ako nahého, navyše s obojkom a pásom cudnosti. Bol som v šoku, rovnako ako som čakal od nej. Lenže ona sa len začala rehotať.
„To je v poriadku, preto som tu, Monika ma zavolala, nech sa prídem na teba pozrieť.“
Tomuto som už úplne prestával rozumieť.
Trochu sa zlomili ľady, keď sa začala so mnou rozprávať o tom aké to je nosiť pás cudnosti a aké je to slúžiť dominantnej dáme.
Spýtal som sa jej, či si dá niečo piť. Tak som jej naservíroval kávu a keď som si išiel sadnúť vedľa nej do obývačky, ukázala na koberec a musel som si na neho kľaknúť. Urobil som to automaticky. Kľačal som pri nohách kamarátky mojej pani, ktorá stále neprichádzala. Bál som sa čo bude nasledovať. Nariadila mi aby som sa dal na štyri, pričom mi na chrbát položila šálku kávu a vyložila si na mňa aj nohy.
„Ak vyleješ kávu, tak tvoja Madam nebude spokojná, je ti to jasné?“
„Áno je.“
„Tak ti radím, nehýb sa.“ poriadne sa rozrehotala a začítala sa do nejakého článku v časopise.
Čakanie v tejto polohe bolo nekonečné. Kávu sa mi podarilo zatiaľ nerozliať, ale ona stále nie a nie si z neho odpiť.
V tom sa začali odomykať vchodové dvere a vošla moja Madam.
Akosi som sa mykol a káva sa rozliala. Bola už vlažná, takže ma neobarila, ale zašpinila koberec podo mnou.
„Kde si otrok?“ zakričala na mňa z chodby a ja som sa rozbehol za ňou.
Nasledovalo jedno kritizovanie za druhým. Prečo som nešiel po štyroch, prečo som ju nečakal, tak ako sme boli dohodnutý a pokračovalo to až s otázkou, prečo som kľačal pri nohách inej ženy. Bol som zmätený.

Potom čo sa kamarátky zvítali a ja som ako inak ich čakal tak ako sa patrí mi Madam povedala, že by ma rada šukala ako obyčajnú suku. Ale vraj mám smolu, lebo prebieha môj mesačný trest v páse cudnosti.
„Lenže...“ dodala.
Ako vysvitlo šukať ma stále môže a dokonca to aj spraví, ale môj vták zostane pekne zamknutý a bez možnosti slobody.
Už som pochopil ktorá bije.

Rád by som sa zobudil z tejto nočnej mory a nabudúce si dobre premyslel moje želania.
Z neznáma sa objavil na jej páse ružový pripínací penis a môj zadok si vyžral to čo môj penis nemohol. Bol som celý večer v jednom ohni a doslova by som bol radšej bití rákoskou. Takto trpieť, navyše pred očami jej kamarátky, ktorá zrejme tiež mala podobné chúťky.
Večer bol nekonečný a pre tento krát sa kamarátka len pozerala. To sa malo do budúcna zmeniť.

Môj život sa prevrátil na ruby, ale postupne som si začal na svoju rolu začal zvykať. Adriána v ten týždeň u nás ešte zostala dlhšie. Na druhý deň ráno som obom dámam pripravil raňajky do postele. Musel som ich servírovať samozrejme nahý a zatiaľ čo jedli som ich čakal kľačiac pri ich nohách. Hladný a ponížený. Až keď ich siahodlhé rozmarné raňajky boli u konca a dopili aj kávu, tak som sa mohol ísť najesť ja. Mohol som si dať kukuričné lupienky s mliekom a obe dámy si do misky cvrkli, vraj aby mi to lepšie chutilo. Z neznámeho popudu sa tomu zasmiali a obe ma silno zaťahali za bradavky a moja žena k tomu pribalila aj kopnutie do rozkroku. Slúžil som ako hračka, pre ich zábavu.

Toho dňa som mal pracovať z domu, tak mi vymysleli zvláštnu formu pracovného spestrenia. Kovovými putami ma pripútali k stolu od počítača. Po ruke som mal vodu a nejaké drobné jedlo. Do zadku som dostal análny kolík a počas dňa mi budú dávať povely, ktoré mám ochotne plniť. Na tento náročný deň som sa doslova tešil. Bolo to niečo nové a nevídané.

Pokračovanie nabudúce...

Zdroj: https://femdompoviedky.wordpress.com/pribehove-serie/nevyslovene-prianie-1/