neznamy30
Posted 17.01.2014 by neznamy30 in Klinik
Je utorok..
od rana sa ti skoro nič nedarí..
Každý od teba niečo chce a ty už ani poriadne nevieš kde ti hlava stoji..
Neskutočné hekticky deň. Napokon sa to v popoludňajších hodinách zaľudnilo a ty máš čas si aspoň na 20 minúť sadnúť dať si čaj a vypnúť..
V tom prichádza tvoja kolegyňa a cela prekvapená sa ta pýta „A ty tu čo robíš ?.. Nebola si na dnes objednaná na preventívnu kontrolu ? Na ktorú si si už aj tak dva kráť preložila na iný termín ?“
Je to tak...

V poslednej dobe skoro nič nestíhaš, maximálne zavolať do ambulancie a povedať, že ti nevyhovuje termín a čí ta môžu presunúť na iný deň. Dnes si už však natoľko unavená, že nemáš ani silu vyťukať telefónne číslo a znovu si preložiť termín. Kolegyni vládzeš povedať, že dnes to naozaj nie je možné a že tam zavoláš zajtra a ospravedlníš sa...
„No tak takto NIE“ prísne odvetila s tým, že nebudeš predsa sto krát prekladať jednu kontrolu u doktora..
„Veď to tu predsa bez teba do konca dňa zvládneme“..
„Ty sa teraz pekne zober, nasadni do auta a hneď si tam“

Nevládzeš pomalí ani sedieť a už von koncom sa ti nechce zajtra niekam volať a vysvetľovať, že si nemohla prísť a prosiť sestričku o novy termín kontroly.
Tak napokon sa rozhodneš, že tam pôjdeš ešte dnes..
Nasadáš do auta, zapínaš si bezpečnostný pas, štartuješ a odchádzaš preč..
Ešte predtým než pôjdeš na tu kontrolu sa však chceš zastaviť doma, dať si osviežujúcu a očistnú sprchu..

Po príchode domov, parkuješ hneď pred blokom, vystupuješ z auta a mieriš priamo do brány.. Cestou ešte skontroluješ poštovú schránku a ideš do bytu..
Vyzliekaš si veci z práce a ešte predtým ako pôjdeš do vane, zbehneš na toaletu skontrolovať či si stále dievčatko..
Konečne si v kúpeľni a takmer úplne nahá stojíš pred veľkým zrkadlom a hladíš na seba a premýšľaš nad tým, ako si unavená a ako veľmi sa ti nikam nechce ísť..

„Komu som čo urobila?... prečo musím ísť na nejaké vyšetrenie?...“
Vôbec sa ti nechce a najradšej by si si dala iba sprchu a zaľahla do postieľky a spinkala..
Napokon sa premôžeš, vyzlečieš sa a pustíš vodu do sprchy..
Stojíš v sprche, napenenou špongiou si umývaš telo a kvapôčky vody dopadajú na tvoju pokožku...

V tom príjemnom okamihu úplne zabúdaš prečo si doma a kam si mala v plané isť..
Tvoj pôžitok z dokonalej sprchy však preruší zvuk prichádzajúcej SMS na tvoj telefón..
Más mokre ruky a preto necháš ležať telefón na poličke pred zrkadlom..
V tom si však uvedomíš, prečo si vlastne v sprche a kam más isť..
Rýchlo siahaš po žiletke a berieš do ruky gél na holenie..
Zatrasieš, stlačíš hôrnu trisku, no peny z nej veľa nejde, akurát tak na dva prsty..
„Niee.. teraz Niee..“
„Ale snáď to bude stačiť..“
povieš si.. a znovu s ním zatrasieš a opäť stláčaš trisku spreja.
Napokon z neho dostávaš ešte trošku peny na holenie..
Rozotieraš to malé množstvo peny na holenie po svojom intímnom miestečku a niekoľkými rýchlymi, ale však precíznymi ťahmi odstraňuješ aj ten posledný chĺpok, ktorý by tam mohol doktor zazrieť. Ešte sa osprchuješ a po dôkladnom osušení si v čistom oblečení rýchlejšie, ako by niekto narátal do troch..

Cela svieža a už menej unavená sadáš do auta a smeruješ k milionárskej štvrti, kde v jednom krásnom rodinnom dome ma tvoj doktor ordináciu..
Viac-menej ti to vyhovuje, lebo sa tam dá objednať na presnú hodinu a nemusíš tam čakať v preplnenej čakárni, aj keď to nie je tvoj dnešný prípad, lebo už meškáš viac ako dve hodiny..
Pred ordináciou si za niekoľko minúť..

Rýchlo vystupuješ z auta, berieš kabelku, telefón a kontroluješ či si nič nezabudla..
Otváraš modrú bráničku na ktorej je napísané meno ordinácie a ordinačné hodiny..
Však za ten krátky okamih si si stihla všimnúť, že ideš na poslednú chvíľu.

Do ordinácie sa vchádza bočným vchodom, ale dvere sú už zamknuté..
„Ale veď majú ordinovať ešte hodinu“..
Pomyslíš si a pre istotu sa pozeráš na mobilný telefón, aby si sa uistila..
Naozaj majú mať ešte ordinovať.
Neváhaš a zazvoníš na zvonček..
Z reproduktora sa ozve hlas sestričky, ktorá ti následne otvára dvere..
Dvere zabzučia a ty vchádzaš dnu..

Kráčaš dole po schodoch do čakárne v ktorej hra príjemná hudba..
V otvorených dverách ordinácie ta už čaká sestrička a vitá ta so slovami
„Dobrý deň.. ste na dnes objednaná?“
V tom momente jej dokážeš len prikývnuť a povedať, že si bola objednaná, ale kvôli prací si nestíhala prísť skôr a už sa ti zdalo trápne sa znovu preobjednávať, tak si radšej prišla..
Sestrička sa pousmeje so slovami..
„no poďte dnu“ ju nasleduješ do jej kancelárie.

Sadá si na stoličku za jej pastelovo modrý stôl, vyberá zošiť v ktorom má poznačené objednane pacientky a po nalistovaní dnešného dňa hovorí..
„Slečna/Pani vy ste bola dnes objednaná na jednu poobede, však ?“
Opäť len prikývneš a otváraš peňaženku z ktorej vyberáš kartičku poistenca a podávaš jej ju..
Ona ju zoberie založí do toho zošita a zavrie ho.
Následné vstáva a pristupuje k zakladaču na karty a vyberá tvoju kartu.
„Pán doktor tu síce dnes nie je, ale je tu zastupujúci iný doktor, ktorý váš prehliadne a vyšetrí“
Zrazu ti vyschne v krku a zmocni sa ta pocit úzkosti..
„Iný doktor ?“
Hovoríš si a rozmýšľaš či sa nemáš znovu preobjednať na iný termín otočiť na päte a odísť preč..
Sestrička sa na teba pozrie a hovorí ti..
„Nemusíte sa báť, je veľmi dobrý, milý a skúsený.... a je fešák Smile

Sestrička ešte stále s kartou v ruke zaklope na dvere, ktoré pootvára a pýta sa ho či môže na poslednú chvíľu vyšetriť ešte jednu pacientku.
Spoza pootvorených dverí počuješ doktorov hlas.
„Samozrejme, že môžem.. “
„Ale myslel som si, že sa prišla len preobjednať“..
„Nie, pán doktor“ odpovedá sestrička ..
„Tak ju potom zavolajte dnu.. “ odpovedá doktor.
Sestrička sa otočí a hovorí ti aby si stúpila dnu, že ta pán doktor prehliadne.

Vstávaš a pomalým krokom ideš k už otvoreným dverám, kde na teba čaká sestrička.
Cítiš ako sa ti nohy začínajú triasť a kolena podlamovať..
Sestrička ti podáva kartu so slovami aby si ju dala pánovi doktorovi..
Máš pocit, že od stresu omdlieš..
Berieš kartu do ruky a vchádzaš dnu..
Za stolom sedí mladý elegantne vyzerajúci doktor, usmieva sa na teba a hovorí..
„Dobrý deň, ja nehryziem.. Smile
Pozrie na monitor počítača a niečo ťuká do klávesnice..

Jeho hlas je príjemný a pôsobí ukľudňujúco..
Znovu sa na teba pozrie a hovorí
„No posaďte sa u náš..“
„Tento týždeň zastupujem vášho pána doktora..“
Znovu sa pousmeje a dodáva..
„Aký je dôvoď vašej návštevy?.. “
Na sekundu skloníš pohľad a odpovedáš mu..
„Preventívna kontrola.. pán doktor„
„No dobre, tak sa na Vás pozrieme“ odvetí doktor..

Nasleduje niekoľko bežných otázok ktoré si zapisuje už do pripraveného tlačiva..
Vstáva spoza stola a galantne ti podáva ruku aby ti pomohol vstať zo stoličky..
Až teraz si všímaš aký je vysoký a aké ma mohutne plecia, aj keď jeho telo zahaľuje svetlomodrý plášť.
V tom krátkom momente, ako ti pomáha vstať si ho stihneš skoro celého dôkladné prezrieť..

Ma ebenovo hnedé oči, dlhé svetlohnedé vlasy siahajúce skoro až po jeho silne plecia, to všetko korunované žiarivým úsmevom, ktorý v človeku evokuje pocit bezpečia.
Keď ta chytá za ruku cítiš jeho teple dlane a prsty jeho ruky sú jemne a hladké..
Cela si z neho paf, ako ukľudňujúco na teba pôsobí..
„Postavte sa mi prosím tu do svetla“
povie a odchádza k skrini pri umývadle a z krabičky na poličke vyťahuje fialové rukavice..

„Nebojte sa, to mame teraz také veselé farby, je to teraz v móde“
Odpovedá a natiahne si ich na ruky
„Prosím Vás aby ste si dala dole šaty a podprsenku, sestra vám dá župan a pohodlne papučky aby ste nám tu nezmrzla“
Zavolá na sestru a hovorí jej aby ti podala župan a so slovami
„sestrička, prosím pripravte mi ešte kompletnú vyšetrovaciu sadu a pre dnešok už môžete ísť domov, ja to tu už dnes zvládnem aj sám“

„Čože?“
„Chce tu so mnou zostať sám?“ pomyslíš si

Znovu sadá za stôl a niečo dopisuje do tlačiva..
Medzitým ti sestra podáva hodvábny biely župan s krátkymi rukávmi a ružovým lemovaním po celom obvode župana a huňaté papučky tiež ružovej farby..
Župan je prijemne chladivý ale zároveň cítiš že ti je teplejšie ako bez neho, a tiež sa už necítiš tak nahá.

Doktor vstáva od stola pristupuje k tebe a hovorí ti, že ti teraz prezrie a vyšetrí prsia..
Poodhalí župan a na jemu sa naskytne pohľad na tvoje krásne a pevne prsia..

Chytí tvoj lávy prsník do oboch rúk a jemne ho prehmatáva z hora nahol a zo strany na stranu, pritom ho jemne stláča..
Jeho ruky sú teple a latexové rukavice ktoré ma na rukách sa po tvojej zamatovo jemnej pokožke ľahko kĺžu bez akéhokoľvek zadrhávania..
Je to prijemne, až na niekoľko silnejších zatlačení, keď si len zamračila obočie..

On si to však okamžité všimol a povolil tlak..
Stoji pri tebe tak blízko, že cítiš jeho príjemný parfum, ktorý ma mierne korenistú vôňu, ako po indickom koreni a je to ľahká a príjemná vôňa spojená s vôňou mužného tela..
Povolí tlak na prsník a teraz ti ho len jemne podopiera a hovorí..
„Teraz Vás poprosím ľavú ruku dať nad hlavu“
Ty bez váhania zdvíhaš ruku nahor a on pokračuje v kontrole tvojho prsníka..

„Ešte sa Vám pozriem na druhu stranu a toto mame za sebou“ hovorí s Úsmevom na tvári..
Stále sa však necítiš úplné v pohode z toho, že ta prezerá cudzí lekár..

Je však oveľa jemnejší a pozornejší voči tebe, ako tvoj starý lekár.
Jeho pozornosť a jemnosť v tebe čiastočne uvoľňuje napätie..
Len tak okrajom oka sa však snažíš sledovať sestričku čo robí..
Ale preto, že si k nej otočená väčšinu času chrbtom, tak nevidíš skoro nič čo robí
Vidíš ju jedine ak prechádza okolo teba s táckou s nástrojmi v rukách, ktorá je však prekrytá modrou latkou, tak že nevieš čo vlastne nosí.
Avšak más zvláštny pocit, že dnes toho pripravuje o čosi viac ako inokedy..

Odrazu len tak okrajovo, akoby v diaľke počuješ hlas ktorý ti hovorí..
„Teraz Vám zatlačím na bradavku.. “
„Áaauu“ v šoku vykríkneš, a ustúpiš o krok spať..
„Prepáčte ale hovoril som Vám že vám stlačím bradavku“ hovorí doktor pokojným hlasom.
„Asi ste sa mi trosku zamyslela“

Ešte raz sa ospravedlní za nepríjemný pocit a zatlačí ti aj na druhu bradavku, čo ma za dôsledok že sa ti obe postavili a stvrdli..
Doktor sa usmeje a popod nos si tíško hovorí..
„Prsníky v poriadku, dvorce tiež v poriadku, bradavky mierne citlivejšie ale to je v poriadku.. “
„Na zahryznutie.. “

„Čože ?, počula som správne ?“.. pomyslíš si.
Nijak však nereaguješ a v duchu si hovoríš, že to sa ti asi len zazdalo, lebo ho aj tak cely ten čas nebolo dobre rozumieť, čo si šepká popod nos..

„Trošku si Vás popočúvam..“
Zahalí prsia županom a ide k stolu..
Tam chvíľku stoji, až sa napokon z vedľajšej kancelárie ozve..
„Na lehátku, pán doktor, na lehátku“
Obzrie sa na biele lehátko v druhom rohu miestnosti a na ňom je položený stetoskop..

Keby si vedela čo hľadá, tak by si mu to hneď povedala, lebo on ho mal síce za chrbtom, ale ty si ho mala stále pred ocami..
Okrem momentov keď si sa pozerala na jeho veľkú hruď a vnímala jeho krásnu vôňu..
Rýchlim krokom pristúpi k lehátku a berie do ruky stetoskop, pristupuje k tebe a znovu ti poodhalí tvoje krásne prsia..
Niekoľko kráť dýchne na stetoskop so slovami,
„Aby náš to nechladilo..“

Pripadá ti to milé a pozorne od neho..
Prikladá ti stetoskop na hruď a prsia.. a žiada ta aby si zhlboka dýchala..
„Zhlboka sa mi nadýchnite..“
Nádych a výdych.. nádych a výdych “ opakuje
A ty cítiš ako ti jemne pritláča stetoskop
Je to príjemné a už sa necítiš nervózne..
Následne do dverí vchádza sestrička, ktorá už bola prezlečená do civilu a bola práve na odchode.. „Pán doktor, všetko máte pripravené ako ste chcel.. “

„ja už idem domov a keď skončíte, tak zamknite a zakódujte ordináciu“

Tebe ešte stihla zapriať príjemný zvyšok dňa a už odchádza preč..
Po niekoľkých nádychoch a výdychoch ta obracia chrbtom k sebe.
Opatrne nadvihuje hodvábny župan a podsúva pod neho ruku a znovu ta počúva..

Ale tým, že ta doktor otočil chrbtom k nemu si pri stene zhliadla vyšetrovaciu kozu s naširoko roztiahnutými držiakmi pod kolena..
A zrazu sa ta zmocňuje skľučujúci pocit..
Si tu s nim ostala úplné sama a ani nechceš myslieť na to čo ti bude ešte robiť..

Na druhu stranu si hovoríš, že je to predsa lekár a on predsa vie čo ma robiť.

Toto nie je tvoje prvé takéto vyšetrenie..
Ale stále si podvedome myslíš na to, že si tu s nim úplné sama..
„Môžete sa znovu otočiť“
„A ľahnite si na malé lehátko, potrebujem Vám vyšetriť bruško a to sa v stoji nedá..“

Prechádzaš k lehátku a sadáš si na neho..
je biele a chladivé, cez stred je natiahnutý pas papiera na ktorý si sadáš, župan si dávaš pod zadok ale je prikrátky a časťou stehien sa dotýkaš aj studeného lehátka..
Cítiš ako sa ti stavajú chĺpky na celom tele..
„Ľahnite si .. prosím“
Ty si bez slovíčka líhaš na lehátko a cítiš ako jeho chlad prestupuje cez župan..

Doktor k tebe pristúpi a poodhalí župan so slovami..
„Ruky k telu, uvoľniť brucho !..“
„Teraz vám zatlačím na brucho“
„Keby to bolelo alebo bolo nepríjemné tak mi to hneď povedzte“ vysvetľuje doktor
„ANO“

Odpovedáš a uvoľnené ležíš..
Položí ruky na tvoje ploche brucho a ty cítiš znovu ich teplo.
Niekoľko kráť ti na neho zatlačí a krúživými pohybmi sa snaží zistiť či nemáš bolesti..
Ruky posúva stále nižšie a nižšie až na podbruško k tvojim nohavičkám..
„Pokrčiť nohy!..“
povedal o čosi ráznejšie..
Poslúchneš ho a on ti znovu prehmatáva bruško..
„Bolelo Vás niečo ?“
„Nie pán doktor, len to bolo trošku nepríjemne“
„V poriadku“
„Môžete sa znovu postaviť“

Pomáha ti vstať z lehátka..
„Všetko je zatiaľ v poriadku. “.
„Ale teraz sa na Vás pozrieme poriadne“
S týmito slovami od teba odchádza k písaciemu stolu, medzi tým čo si znovu zahaľuješ telo županom a vsúvaš chodidla do teplých a pohodlných papučiek.

„No vyskočte si na kreslo !!“ ozve sa spoza stola a jedným očkom na teba pritom pozerá..

Pristúpiš ku kreslu a čakáš..
Kreslo je veľké s mohutnými držiakmi na nohy..
Doktor sa na teba pozrie a vstáva od stola..
„Dám vám ho nižšie“
Šliape na pedál ktorým sa začne kreslo spúšťať dole..
Keď je už v prijateľnej výške a ty si do neho chceš sadnúť, tak to doktor hovorí..

„Nohavičky dole!.. s nimi to predsa nepôjde“ Pousmeje sa a pozerá na teba..

Dávaš si dole aj posledný kus svojho oblečenia.
V tomto momente je bielo ružový župan je to jedine, čo ta zahaľuje..
„No šup-šup nech už ste hore a papučky dole!!“ hovorí doktor..


» Neobyčajný zážitok v ešte neobyčajnejšom kresle /časť 1
» Neobyčajný zážitok v ešte neobyčajnejšom kresle /časť 2
» Neobyčajný zážitok v ešte neobyčajnejšom kresle /časť 3
» Neobyčajný zážitok v ešte neobyčajnejšom kresle /časť 4
» Neobyčajný zážitok v ešte neobyčajnejšom kresle /časť 5
» Neobyčajný zážitok v ešte neobyčajnejšom kresle /časť 6
Komentáre- príspevky
Pridal/a zahradnik51 dňa 24.01.2014.
0 Hlasov
dobré, tak nějak to začíná..
zahradnik51
Pridal/a hatchi dňa 22.01.2014.
0 Hlasov
Napriek tomu, že to tu už bolo zmienené, nedá mi neporadiť ti, že ak máš problémy s gramatikou, skús nájsť niekoho, kto ti to opraví, lebo tým hodne strácaš. Čo sa týka príbehu, musím sa priznať, že som ešte nečítala text v druhej osobe. Je to nové a zaujímavé, aj keď som si na to musela chvíľu zvykať. A klinik tiež nie je moja parketa, ale človek sa o tom rád dozvie a poviedok s touto tematikou je naozaj málo. Čo sa týka samotného vyšetrenia, musím uznať, že sa asi jedná o nejakú nóbl ordináciu, mňa nikdy nepočúvali stetoskopom, ale nevylučujem, že sa to niekde nerobí. Takže, aby som to zhrnula, veľmi dobrý začiatok, niečo nové, ale fakt skús niekoho nájsť na tú gramatiku. Držím palce Smile
hatchi
Pridal/a neznamy30 dňa 23.01.2014.
0 Hlasov
na úprave gramatiky sa už pracuje Smile
A máš tam aj ďalšie pokračovania, tak prajem príjemné čítanie
neznamy30