Nekonečno v dominantných očiach

Pozerám von neskorým nočným oknom a zrazu ma chytá malá múza....
nič zjavné v tom nehľadajte... je to....len tak... len taaaaak. (:



....



sledujem Ťa v prítmí,
ako sa zakrádaš, po vankúši
kým ma neoslepíš, úsmevom -
do tmy,
padám pred Tebou..

..vbiehaš, očami do mysle,
pretože silu, tam čerpáš -
vnorení sme spolu v tme,
keď pozeráš na mňa
- chvíľu,

nádherná si, keď nechceš,
aby som podľahol,
ukončiac v očiach hru,
na ktorej špičke, libuješ..

..teraz vieš, že nestúpaš,
pretože nechceš, ani neklesáš,
vo mne - na hrane balansuješ,
pretože vtedy obaja sme, tí -

- ktorí žijú okamihom iskier
radosti v noci ponorených,
v matnom svetle naše
oči zápasia, pri mesiaci

chcem, stáť na pokraji,
tvojho vrcholu,
nevyliať ten okamih
- nech v Tebe trvá,

v očiach tvojich slasť -
nielen, sama poznesie Ťa,
láskavosť vytriskne, a žiari
v plameň tvoj, ten ma páli

len jemne
pretože ten pohľad,
bolí, starostlivo,
rozbúri moje myšlienky

o Tebe

v temnote, nie stratený,
skrytý, maľujem tvoje pery
na stenu odtieňom ohňa


nespútaný duchom,
kým skrehnutý, jemne
v myšlienkach,
ktoré rozsvecuješ, okolo
nenápadne, dotykom

úderov, ktoré odbili
polnoc,
našich túžieb

...