(Ne)príjemný trest

Nedávno som tu čítala zoznam niekoľkých psychologických katastrof, ktoré môžu BDSM pozitívnych ľudí postihnúť a pomaly sa mi v hlave začal odvíjať príbeh založený na vlastnej skúsenosti. Nedalo mi to a rozhodla som sa s ním podeliť. Prajem príjemné čítanie, ak sa teda do toho niekto pustí

Ubehlo dosť času odkedy objavila to, čo jej robilo najlepšie. Získala mnoho skúseností a mala istú predstavu o tom, čo by ešte chcela zažiť, čo z toho, čo zažila už znova prežívať nechce, ale stále tu boli iné veci. Veci tak iné, až od nich nevedela, čo má čakať. Medzi tieto veci patrili aj žihľavy. Nebolo to dávno, čo nad niečím takým krútila hlavou, hovorila si, že je to somarina, že žihľavy a ona do kontaktu prídu akurát vtedy, keď do nich padne. Nepriťahovalo ju to, ale predsa len, po rozhovoroch s Ním sa rozhodla pristúpiť na tento nápad.

Dnes sa jej nechcelo, nemala náladu byť poslušnou, túžila iba po objatí, ale sama si uvedomovala, že Jemu to chýba. Chcela mu urobiť radosť, videla na ňom, že po tom túži. Jeho objatia neboli iba objatiami z lásky, sálala z neho túžba. Navrhoval jej sprchu, vraj jej bude po nej teplejšie. Chlapi v náznakoch nikdy neboli takí rafinovaní ako ženy, tak ho teda prekukla. Privolila, šla do vane, vzala do ruky žiletku a aj keď vedela, že nemá rád, keď nie je dôsledná, dnes sa na chĺpky sústreďovala veľmi ťažko.

Premýšľala len nad tým, čo si pre ňu pripraví, premietala si katastrofické scenáre plné Jeho zábavného snaženia sa, aby bol prísny, myslela na to, ako si zas bude hrýzť do pier, aby sa nesmiala. Necítila Jeho dominanciu a to jej veľmi chýbalo. Nevedel si vynútiť jej pokoru, tak sa pretvarovala a šťastnou ju to nerobilo. Sprchu si predlžovala ako najviac mohla, snažila sa dôjsť do vnútornej harmónie, vyvolať túžbu, ale nešlo to. Po čase však usúdila, že to nemôže viac zdržiavať, osušila sa, učesala, obliekla, ešte si znova prečistila zuby a vydala sa po schodoch do izby.

V izbe bolo prázno a ticho, čo ju samu prekvapilo. Sadla si teda k notebooku a hneď, čo sa rozsvietila obrazovka počítača, udrel jej do očí zhluk červených písmenok. Zaostrila a začala čítať. Vraj si má kľaknúť do kúta a počkať na Neho. Pousmiala sa - zas nejaká zvláštna hra. Čítala ďalej a úsmev jej pomaly mrzol na tvári. Pri treťom bode sa jej začali zvláštne lesknúť oči, v podbrušku pocítila to, čo jej dávno chýbalo. Šibalsky sa pousmiala a položila do kúta mäkký vankúš, veď o podložke nepísal nič. Odomkla skrinku a pomaly odtiaľ vyberala to, čo mala v zozname. Závažíčka - väčšie, menšie, niekoľko štipcov, medzi nimi aj tie, ktoré na prsiach tak dobre držali. Opäť Ho v mysli pochválila za kreativitu, vraj štipce z vešiaka. Jediná vec, ktorá jej vôbec nesedela, bol análny kolík, ale poslušne vybrala aj ten. Samozrejme, šikovne urobený roubík a šatku na oči, to vyberala viac než potešene. Zamkla skrinku, veci si preniesla do kútika a kľakla si. Uvedomila si, že bola dlho v sprche, tak by sa mala poponáhľať.

So slastným povzdychom si nasadila štipce na bradavky, na ne zavesila menšie závažíčka, ďalšie putovali na vnútorné a vonkajšie pysky - keď si mohla vybrať, tak ich spojila dohromady, potom na ne pridala závažíčka. Nepriateľsky zazrela na kolík, ale poslušne splnila aj túto úlohu. Nakoniec, veselo, použila roubík a šatku, ruky zložila za chrbtom, nohy dala mierne od seba a čakala. Netrvalo dlho a prišiel. Potešil sa, keď ju tak videl, nečakal, že na to konečne dôjde, vedel, že nemala chuť. Pochválil ju a mierne pokarhal za trik s vankúšom, ale predsa len, bol spokojný.

Prikázal jej, aby sa postavila, ona pomaly vstávala, aby neurobila žiadnu chybu. Oprela sa o stenu a otočila sa k nemu čelom. V tejto chvíli túžila po Jeho dotyku, ale On sa len pozeral. Uvažovala nad tým, že bude neposlušná, že k Nemu pristúpi, otrie sa o Neho, to by jej stačilo, ale nechcela mu dávať možnosť trestať ju. Mala dlho sľúbený trest za minulú neposlušnosť, vedela, že si to pamätal. Čakala, čakal On.. Nespokojne si povzdychla a On nasadil ironický tón. Poznamenal niečo v zmysle, že je zasa nejaká netrpezlivá, kam sa ponáhľa, veď majú všetok čas sveta na túto chvíľu, nech si vychutnáva okamih tak, ako On ten pohľad. Nemala rada, keď na ňu takto hľadel, necítila sa príjmne, pekne a ani sebavedomo, čo ju automaticky menilo na poslušné, pokorné dievčatko.

Konečne si ju položil na postel, hladkal ju po tele, nohách, brušku, zložil závažíčka a štipce, hladkal ju na otlačených miestach, vychutnával si to napätie, jej zrýchlený dych. Milovala ho, milovala jeho dotyk, milovala tie pocity, ktoré ňou lomcovali, šťastie, teplo z jeho rúk, stávala sa tvárnou, poddajnou, poslušnou. Odovzávala sa mu. Vedela, že to bude krásne, pre túto chvíľu bola v bezpečí. Mäkkým, ale prísnym hlasom jej prikázal, aby roztiahla nohy. Poslúchla. Chvíľu jej prechádzal prstom, po vnútornej strane stiehien, ale nenechal sa uniesť, dnes nie, dnes mal pre ňu prekvapenie. Čakala, čo sa stane, ale nedočkala sa iného, len dotyku lán na kotníkoch. Priväzoval si ku k posteli, tak, aby sa nemohla hýbať. Ani sama nevedela prečo, ale začal sa v nej usídľovať strach, viazal si ju len pri trestaní, aj to len pri najvážnejších priestupkoch, prečo teda dnes, čo ju čaká? Prečo to robí? Bála sa Ho, ale hlavne samej seba. Rada sa hnala do extrému, pokiaľ mala zapchaté ústa, tak by dokázala pretrpieť akúkoľvek bolesť. Aj dnes bola odhodlaná ani nepísknuť.

Dokončil priväzovanie a ona ostala oslepená, neschopná rozprávať a hýbať sa. Zbystrila sluch, snažila sa rozoznávať zvuky, ale nič z toho, čo počula nedokázala zaradiť. Akurát na to, že si naťahoval rukavice. Potom pocítila úľavu, konečne ju zbavil kolíka a jej sa hneď ležalo pohodlnejšie. Vypustila z mysle všetky myšlienky a sústredila sa len na dych. Opýtal sa, či mu verí, zakývala na súhlas. Opýtal sa, či sa cíti pohodlne, zakývala na súhlas. Nezbedne pokrútila prstami na nohách, bála sa, že ho nahnevá, ale nemohla sa sústrediť na iné, keď jej umŕzali prsty. Rozosmiala ho, nežne jej prsty pošúchal a natiahol asexuálne pôsobiace ponožky. Snažila sa prísť na vhodný spôsob poďakovania, ale na nič neprišla, tak znova pokrútila prstami. To ju už pokarhal. Zvážnel On, zvážnela ona. Už si neskúsila dovoľovať, pokojne ležala.

Sadol si na posteľ, medzi jej roztiahnuté, priviazané nohy. Zrazu pocítila ostré štipnutie a za nim ďalšie a ďalšie. Snažila sa uhnúť, nemohla, chcela sa myknúť tak, aby to prestalo, automaticky si chcela na boľavé niesta priložiť ruky, ale zastavilo ju lano. Po tvári jej skĺzla slzička. Bolelo ju, pálilo, štípalo, chcela kričať, plakať, škriabať. Nevidel jej do tváre, nevedel, ako jej je, tak sa jej opýtal. Hlavou mykla v nesprávnom smere, v nej to kričalo, aby prestal, ale navonok sa tvárila, že jej to vôbec nič nerobí. Prestal a začal ju hladkať, myslela, že zamdlie od bolesti, ktorú jej tým spôsoboval. Zrazu sa v nej niečo zlomilo, vnútorne sa povzbudila, začala dýchať zhlboka. Ako sa striedali nádychy s výdychmi, bolesť sa zmierňovala, menila sa na neskutočne príjemné mravčanie. Nečakal to On, nečakala to ona, zo zapchatých úst sa jej vydral spokojný vzdych. Prešiel prstom po stáleprítomnom potôčiku, ktorý pod ňou robil mláčku a doprial jej novoobjavené potešenie. Došlo to do okamihu, kedy bol úplne bezradný, čím viac sa snažil, aby sa vrátila tá bolesť, ktorú cítila, tým vzrušenejšia bola. Kapituloval, nechal ju urobiť sa. Čakala len na tú chvíľu, na dovolenie, a nechala voľný priebeh emóciám.

Po dlhej chvíľke v eufórii pocítila, že ju odväzuje, jej telo si ako vždy, urobilo po svojom. Stočila sa klbka a objala ho okolo stehien. Zložil jej šatku a roubík a posmutnelo sa na ňu usmial. Nepremýšľala, iba jednoducho poznamenala:
"Ďakujem, Pane..."
Vydýchol a pobozkal ju do vlasov. Chcel ju potrestať a jej to robilo dobre. "Teš sa, moja milovaná, veď ja ti ešte ukážem," pomyslel si.

A ono to aj prišlo .. pokračovanie však inokedy