Je to tak jednoduché. Byť ženou.
Ráno sa zobudiť a pochopiť, že si privstávam preto, aby som na seba hodil sebavedomie, ktoré mi dá kontrolu nad dnešným dňom.
Úplne nad vecou.
Si kráčala Monika klopitkanim do práce kde všetko s ľahkosťou biznismamky vyriešila s každým klaniacim sa k jej kráse úplne už nudená. Rutinou bežného všedného dňa mesiac po mesiaci a rok po roku. Milujúca ženuška, milovaná mamička, spoločensky výtaná pani doktorka.
V ten deň bol v meste cirkus. Bolo leto. Tropické dusno. Večer. V hotely recepcia nadľudských bohov rozoberajúcich nové hračky vo svete mentálne chirurgických znehybňujúcich postelných pút a len tri bloky od hotela v krčme chlastali cirkusanti ako novodobí piráti skazených životov vysekaných ,,zákonmi džungle,,
Recepcia skončila a unudená biznismamka stratená medzi klaňajucími sa prezidentmi sa už tešila na rannú rozcvičku, posilku a polomaratón, ale ten večer bol spln a osudy hviezd premietali svoje svetlá do chodu tohto mesta na alkoholových poddajných frekvenciách.
Prišla k autu a ako vytiahla kľúče, zazvonil jej telefón od podgurážených kolegov, ktorý konečne dostali odvahu na mäkké f. Dobre to vedela tak im ani nedvýhala, sama ma vždy vypnutí hlasitosť no v ten večer jej manžel bol na ,,služobnej ceste,, a tak dala deti opatrovateľke pre ktorú zvonenie zapla, a zvonenie ju v prázdnom parkovisku prekvapilo tak, že kľúče spadli rovno do kanála.
Taxíky obsadené. Začala strácať hlavu ale to si nechcela dovoliť. Veď prechádzka nočným mestom určite ma tiež krásne čaro a trocha adrenalínu môže konečne spestriť jej rutinu a tak sa vydala domov pešo. Vyhýbala sa barovým namestiam a skôr si vyberala mačacie trasy kde skrytá v tme mala pod dohľadom všetko okolo a neunikali jej žiadne udalosti viditeľných obzorov. Užívala si to.
Večer cirkusantom takisto končil skoro nakoľko mali denný príjem aby nemohli prepiť všetko na jeden krát a mohli na druhý deň byť schopný pracovať. Boli to vymakané kosti čo sťahovali 300 ton týžden čo týždeň. Vyšli z krčmi a v novom meste začali blúdiť za snahou nájsť cestu späť do cirkusu v tomto meste.
Cesta viedla k podchodu.
Jeden z cirkusantov(naučený džunglou) zbadal mačičku domácu skôr ako si mohla niečo všimnúť(očarená krásou noci hladiac na romantiku vrán v korunách stromov). Cirkusant rýchlo zalarmoval partiu ktorý hneď pochopili volanie džungle. Potichu z vrecák vybrali aztecke píšťalky smrti a šikovne v tieňoch noci obkľúčili mačičku ktorá začínala mať nič netušiaci blbý pocit a tak zrýchlila krok.
Nervózne sa obzrela keď začula ten smiech klauna no nič nevidela, možno tieň, ale nebola si istá.
Ráno sa zobudiť a pochopiť, že si privstávam preto, aby som na seba hodil sebavedomie, ktoré mi dá kontrolu nad dnešným dňom.
Úplne nad vecou.
Si kráčala Monika klopitkanim do práce kde všetko s ľahkosťou biznismamky vyriešila s každým klaniacim sa k jej kráse úplne už nudená. Rutinou bežného všedného dňa mesiac po mesiaci a rok po roku. Milujúca ženuška, milovaná mamička, spoločensky výtaná pani doktorka.
V ten deň bol v meste cirkus. Bolo leto. Tropické dusno. Večer. V hotely recepcia nadľudských bohov rozoberajúcich nové hračky vo svete mentálne chirurgických znehybňujúcich postelných pút a len tri bloky od hotela v krčme chlastali cirkusanti ako novodobí piráti skazených životov vysekaných ,,zákonmi džungle,,
Recepcia skončila a unudená biznismamka stratená medzi klaňajucími sa prezidentmi sa už tešila na rannú rozcvičku, posilku a polomaratón, ale ten večer bol spln a osudy hviezd premietali svoje svetlá do chodu tohto mesta na alkoholových poddajných frekvenciách.
Prišla k autu a ako vytiahla kľúče, zazvonil jej telefón od podgurážených kolegov, ktorý konečne dostali odvahu na mäkké f. Dobre to vedela tak im ani nedvýhala, sama ma vždy vypnutí hlasitosť no v ten večer jej manžel bol na ,,služobnej ceste,, a tak dala deti opatrovateľke pre ktorú zvonenie zapla, a zvonenie ju v prázdnom parkovisku prekvapilo tak, že kľúče spadli rovno do kanála.
Taxíky obsadené. Začala strácať hlavu ale to si nechcela dovoliť. Veď prechádzka nočným mestom určite ma tiež krásne čaro a trocha adrenalínu môže konečne spestriť jej rutinu a tak sa vydala domov pešo. Vyhýbala sa barovým namestiam a skôr si vyberala mačacie trasy kde skrytá v tme mala pod dohľadom všetko okolo a neunikali jej žiadne udalosti viditeľných obzorov. Užívala si to.
Večer cirkusantom takisto končil skoro nakoľko mali denný príjem aby nemohli prepiť všetko na jeden krát a mohli na druhý deň byť schopný pracovať. Boli to vymakané kosti čo sťahovali 300 ton týžden čo týždeň. Vyšli z krčmi a v novom meste začali blúdiť za snahou nájsť cestu späť do cirkusu v tomto meste.
Cesta viedla k podchodu.
Jeden z cirkusantov(naučený džunglou) zbadal mačičku domácu skôr ako si mohla niečo všimnúť(očarená krásou noci hladiac na romantiku vrán v korunách stromov). Cirkusant rýchlo zalarmoval partiu ktorý hneď pochopili volanie džungle. Potichu z vrecák vybrali aztecke píšťalky smrti a šikovne v tieňoch noci obkľúčili mačičku ktorá začínala mať nič netušiaci blbý pocit a tak zrýchlila krok.
Nervózne sa obzrela keď začula ten smiech klauna no nič nevidela, možno tieň, ale nebola si istá.
. 
