"Nadýchni sa, poriadne." - poradila mi Madam.
Ledva som stihol spraviť ako mi povedala a už som mal opäť hlavu pod vodou.
Vlny s nami len hýbali, ale nepovolila. Držala ma minútu a pol. Potom som sa mohol opäť nadýchnuť. Zvýšili sme čas na dve minúty. Potom mi dala pohov.
Nie nadlho. Hneď na to ma začala dráždiť rukou. Boli sme v spoločnom objatí, takže ľudia navôkol nič nevideli. Neviem čo by na takéto niečo povedali obyvatelia s veľmi konzervatívnym náboženstvom.
"Keď skoro budeš, tak mi to prezraď. Nechcem experimentovať s tým, čo by spravilo tvoje lepkavé blato v mori" – zrýchľovala tempo.
Opakovala viac ráz a prestala. Bol som úplne nadržaný – na mojej tvári to muselo byť vidieť.
"Priplav k bójke a tam sa sprav. Máš dovolený iba pokazený orgazmus, tak ma nesklam. Dôverujem ti." - rozkázala mu a sama sa vydala opačným smerom. Vedela, že poslúchne.
Plával som kraula, aby som čo najskôr splnil úlohu. Navyše som sa už viac než desať dní nemohol spraviť, tak som sa tešil ako malý chlapec na Vianoce. Okolo bolo stále dosť plavcov, ale dalo sa to spraviť aj tak nenápadne. Lomcoval som s ním opatrne, čo najnenápadnejšie. Trvalo to trošku dlhšie a už mi na jednom mieste začínalo byť aj chladno. Ale úspešne. Špina ma určite zaleptala pod plavkami, ale snáď to nebude vidieť.
Keď som sa priplával k Madam, tak sa pustila do rehotu. Nechápal som prečo. Rýchlo podišla ku mne, a pošepkala mi, že som mám od toho ruky. Tak som si to umyl, čo to šlo. Ale to nemal byť koniec. Ešte nie. Opäť mi ho rukami postavila, dala si bokom plavky a strčila si ho tam. A hýbali sme sa do rytmu vĺn. Bolo to príjemné. Aj by som sa druhýkrát spravil. Ale keď sa to blížilo prestala.
"Na izbe ťa čaká 20 trestných rán, za to, že si to nestihol" – žmurkla na mňa. "A teraz mi pobozkaj obidve nožičky. Čakajú."
Ponoril som sa k jej nohám a bozkával. Najprv ľavú, potom pravú. Obe som musel pobozkať desať ráz a až potom sa vynoriť.
"Len si si počty zle spočítal. Pridávam ti ďalších desať rán kocúrik." zatvárila sa mrzuto.
Potom sme chvíľu oddychovali vo vode a potom Madam zavelila, že sa pôjdeme poprechádzať po pláži. K brehu ma tajne ťahala za miešok, miestami som skoro zaaukal nahlas. Slnko na nás pražilo, ale bolo nám príjemne. Držali sme sa za ruky a rozprávali sa. Prechádzka trvala dlhšie, ale mala cieľ. Po necelej polhodine sme narazili na súkromný malý záliv, kde nebolo ani nohy.
"Tu ma spravíš jazykom a máš na to desať minút." zavelila. Rozkročila sa na brehu a ja som ľahol okamžite bruchom nadol do vody. Snažil som sa, ale vlny bojovali s mojou snahou. Splniť úlohu sa mi nepodarilo. Silno mi zaťahala za bradavky a zatočila s nimi. Opäť potiahla a nepúšťala.
"Za toto ti toho tvojho vtáka uhryznem!" zavrčala a hryzla.
"AU!" zareval som.
"Tu ta nikto počuť aj tak nebude"
Teraz bola naozaj nespokojná.
"Tak tebe som dovolila sa spraviť a ty ma takto sklameš? Ešteže mám na izbe za teba šikovnejšiu náhradu"
Mlčal som. Nič lepšie som spraviť nemohol.
"Dostaneš sto rán rákoskou" usmiala sa.
Vedel som, že len s tým si ju udobrím.
"Áno madam!"
Predvečerom a po sprche si Madam našla čas na trest. Ľahol som si na brucho, pod neho som si dal malý vankúš aby bol zadok viac vystrčený. Pohladkala mi ho. Najprv lietali rany rukou. Prvých desať. Počítal som všetky. Nechcel som ju sklamať. Až potom čo doliehali rany od rákosky som prestal všetky rátať a vďaka tomu sa ich počet zvyšoval. Neboli to silné rany, ale šťipľavé poriadne. Ledva som dýchal. Ale prežil som to a pocit spokojnosti sa dostavil. Až neskôr som si uvedomil, že skutočným trestom je vydržať ešte tri dlhé dni na dovolenke a v mori s pruhovaným zadkom. Plávať s raneným zadkom v mori nie je žiadna sláva, plus, malé plavky nezakryjú všetko.
Zdroj:https://femdompoviedky.wordpress.com/samostatne-poviedky/na-plazi/
Ledva som stihol spraviť ako mi povedala a už som mal opäť hlavu pod vodou.
Vlny s nami len hýbali, ale nepovolila. Držala ma minútu a pol. Potom som sa mohol opäť nadýchnuť. Zvýšili sme čas na dve minúty. Potom mi dala pohov.
Nie nadlho. Hneď na to ma začala dráždiť rukou. Boli sme v spoločnom objatí, takže ľudia navôkol nič nevideli. Neviem čo by na takéto niečo povedali obyvatelia s veľmi konzervatívnym náboženstvom.
"Keď skoro budeš, tak mi to prezraď. Nechcem experimentovať s tým, čo by spravilo tvoje lepkavé blato v mori" – zrýchľovala tempo.
Opakovala viac ráz a prestala. Bol som úplne nadržaný – na mojej tvári to muselo byť vidieť.
"Priplav k bójke a tam sa sprav. Máš dovolený iba pokazený orgazmus, tak ma nesklam. Dôverujem ti." - rozkázala mu a sama sa vydala opačným smerom. Vedela, že poslúchne.
Plával som kraula, aby som čo najskôr splnil úlohu. Navyše som sa už viac než desať dní nemohol spraviť, tak som sa tešil ako malý chlapec na Vianoce. Okolo bolo stále dosť plavcov, ale dalo sa to spraviť aj tak nenápadne. Lomcoval som s ním opatrne, čo najnenápadnejšie. Trvalo to trošku dlhšie a už mi na jednom mieste začínalo byť aj chladno. Ale úspešne. Špina ma určite zaleptala pod plavkami, ale snáď to nebude vidieť.
Keď som sa priplával k Madam, tak sa pustila do rehotu. Nechápal som prečo. Rýchlo podišla ku mne, a pošepkala mi, že som mám od toho ruky. Tak som si to umyl, čo to šlo. Ale to nemal byť koniec. Ešte nie. Opäť mi ho rukami postavila, dala si bokom plavky a strčila si ho tam. A hýbali sme sa do rytmu vĺn. Bolo to príjemné. Aj by som sa druhýkrát spravil. Ale keď sa to blížilo prestala.
"Na izbe ťa čaká 20 trestných rán, za to, že si to nestihol" – žmurkla na mňa. "A teraz mi pobozkaj obidve nožičky. Čakajú."
Ponoril som sa k jej nohám a bozkával. Najprv ľavú, potom pravú. Obe som musel pobozkať desať ráz a až potom sa vynoriť.
"Len si si počty zle spočítal. Pridávam ti ďalších desať rán kocúrik." zatvárila sa mrzuto.
Potom sme chvíľu oddychovali vo vode a potom Madam zavelila, že sa pôjdeme poprechádzať po pláži. K brehu ma tajne ťahala za miešok, miestami som skoro zaaukal nahlas. Slnko na nás pražilo, ale bolo nám príjemne. Držali sme sa za ruky a rozprávali sa. Prechádzka trvala dlhšie, ale mala cieľ. Po necelej polhodine sme narazili na súkromný malý záliv, kde nebolo ani nohy.
"Tu ma spravíš jazykom a máš na to desať minút." zavelila. Rozkročila sa na brehu a ja som ľahol okamžite bruchom nadol do vody. Snažil som sa, ale vlny bojovali s mojou snahou. Splniť úlohu sa mi nepodarilo. Silno mi zaťahala za bradavky a zatočila s nimi. Opäť potiahla a nepúšťala.
"Za toto ti toho tvojho vtáka uhryznem!" zavrčala a hryzla.
"AU!" zareval som.
"Tu ta nikto počuť aj tak nebude"
Teraz bola naozaj nespokojná.
"Tak tebe som dovolila sa spraviť a ty ma takto sklameš? Ešteže mám na izbe za teba šikovnejšiu náhradu"
Mlčal som. Nič lepšie som spraviť nemohol.
"Dostaneš sto rán rákoskou" usmiala sa.
Vedel som, že len s tým si ju udobrím.
"Áno madam!"
Predvečerom a po sprche si Madam našla čas na trest. Ľahol som si na brucho, pod neho som si dal malý vankúš aby bol zadok viac vystrčený. Pohladkala mi ho. Najprv lietali rany rukou. Prvých desať. Počítal som všetky. Nechcel som ju sklamať. Až potom čo doliehali rany od rákosky som prestal všetky rátať a vďaka tomu sa ich počet zvyšoval. Neboli to silné rany, ale šťipľavé poriadne. Ledva som dýchal. Ale prežil som to a pocit spokojnosti sa dostavil. Až neskôr som si uvedomil, že skutočným trestom je vydržať ešte tri dlhé dni na dovolenke a v mori s pruhovaným zadkom. Plávať s raneným zadkom v mori nie je žiadna sláva, plus, malé plavky nezakryjú všetko.
Zdroj:https://femdompoviedky.wordpress.com/samostatne-poviedky/na-plazi/