Posted 9.03.2013 by flash.f
Záľubu v BDSM som začal pociťovať približne keď som mal 16 rokov. Na internete som si vyhľadával videá s touto tematikou, navštevoval som rôzne fóra, čítal som si články, no jednoducho som sa bližšie zaujímal o tento spoločnosťou nie veľmi akceptovaný smer. Vo svojich vzťahoch s opačným pohlavím som však mimo internetu vôbec nepociťoval potrebu sa nad dievča vyvyšovať, skôr naopak, bol som ten, ktorý bol opačným pohlavím tlačený vo vzťahu vpred. Stále viac a viac som si ale začal na internete písať s dievčatami, respektíve skôr so ženami, ktoré inklinovali k tejto tematike a hlavne s tými, ktoré boli orientované submisívne. Najskôr sme si len písali o kade čom, odhalil som však, že za takmer každým nickom sa skrýval nejaký muž, no neriešil som to ďalej a hľadal som si skutočnú subinku. Pár sa mi ich podarilo nájsť. Poslali mi svoju skutočnú fotografiu, obvykle to bol papier na ktorom malo byť napísané moje meno, alebo sa na pár sekúnd ukázali cez skype. Dával som im rôzne úlohy, hoci často som si nevedel overiť či ich plnia, aspoň som zabil pár hodín zo dňa, keď som sa náhodou nudil. Po ukončení strednej školy som začal s malým podnikaním (obsah podnikania nie je pre tento príbeh dôležitý), ktoré mi síce neprinášalo obrovskú kopu peňazí, no celkom sa mi darilo a po piatich rokoch som si spolu s mojimi našetrenými peniazmi na účte, na ktorý mi vkladali moji rodičia a s menšou pôžičkou kúpil celkom slušný domček. Keďže som mal kde, začala ma postupne lákať myšlienka, že by som svoje predstavy so sveta BDSM preniesol aj do reality a tak som si skúšal nájsť aj skutočnú subinku, ktorá by aj ku mne prišla a podrobila sa môjmu výcviku. Začal som venovať viac času hlavne ženám, ktoré bývali do 50km odo mňa, no spočiatku sa mi nedarilo. Asi po troch mesiacoch som si začal písať s jednou ženou, ktorá mi napísala, že pochádza z blízkosti mestečka, ktoré som mal uvedené, že v ňom bývam. Naschvál som uviedol iné mestečko, ktoré však bolo veľmi blízko k tomu, kde bývam v skutočnosti. Povedala tiež, že má 22 rokov a že ju zaujímajú podobné veci ako mňa a chcela by vyskúšať, aké to je plniť príkazy. Písali sme si ďalej, samozrejme ma musela oslovovať Pane a občas som ju obdaroval nejakou nadávkou a asi po mesiaci sa mi priznala, že nehovorila tak celkom pravdu a že v skutočnosti má 17 rokov a pochádza z iného mesta ako písala. Po tom, ako mi napísala, odkiaľ je, zaskočilo mi. Bola presne odtiaľ, odkiaľ ja. Nepovedal som jej to teda, no prehovoril som, aby mi poslala fotku. Keď som ju prijal, ešte viac som bol hotový. Síce som ju nepoznal osobne, no z videnia áno. Navyše to bola veľmi pekné dievča, nižšia čiernovláska, prsia tak ukurát, dobrý zadok. Snažil som sa, aby nevicítila, že ju poznám, písali sme si ďalej, no postupne som jej dával úlohy, ktoré musela plniť, inak by som jej prestal písať. Jednalo sa hlavne o fotky, najskôr v klasickom oblečení v rôznych pózach, neskôr už aj v spodnom prádle a keď som videl, že už má odvahu, musela si odfotiť mušličku, nad ktorú si mala napísať ´´Pre môjho Pána 
´´. Neveril som veľmi, že to urobí, no nakoniec súhlasila a pošta mi prišla. Po ďalšie týždne som sa občas pozerával na ňu na webkamere, ako si robí dobre, samozrejme tvár nikdy do záberu nestrčila. Od začiatku nášho písania prešli 4 mesiace a tak som ju začal prehovárať, aby sa odhodlala a skúsila si výcvik na vlastnej koži. Spočiatku mala strach, neskôr navrhla aby som jej poslal fotku a tak sa rozhodne a tak som ju urobil, samozrejme okrem tváre. Telo som mal celkom vyšportované, žiadny kulturista, no bolo vidieť, že navštevujem posiľňovňu. Síce bola s telom podľa jej slov spokojná, no chcela aby som jej poslal aj tvár, no to som odmietol. Síce sme sa osobne nepoznali, no čo keby ma na ulici spoznala? To som nechcel riskovať. Nakoniec sa však rozhodla, že to skúsi a tak som jej bez dohadovania sa oznámil, aby ma čakala pod lesíkom na konci dediny na druhý deň o druhej a odhlásil som sa. Nenechal som ju ani komentovať či sa jej to páči, vedel som, že keďže je júl mala by mať čas a ak nie, tak pôjdem rovno na chatu, ktorú som si prednedávnom kúpil. Na druhý deň som sa teda vybral svojim autom smerom k lesu, zastavil som nedaleko kde mala byť a ďalekohľadom som ju sledoval. Prešľapovala nervózne na mieste a chvíľu som ju nechal. Potom som jej napísal smsku, kadiaľ sa má vydať pešo. Moja chata bola v lese, musela od cesty prejsť asi 200 metrov a napísal som jej, aby preliezla bránku, odomkla si kľúčom, ktorý som pripravil pod črepník a vošla dnu. Keď som videl, ako zmizla v lese, pomaly som sa pustil smerom ku chatke. Keď som prešiel bránou, rozmýšľal som, či sa pozerá cez okno a ak áno, aká musí byť nervózna. Keď som vošiel dnu, uvidel som ju, ako stojí pred kreslom a nervózne a so strachom v očiach si kuše do pery.
´´Čo tam stojíš subka? Keď príde Pán do miestnosti, pekne si kľakneš jasné?´´ Povedal som jej povýšenecky. Najskôr vyzerala, ako keby nevedela, čo má urobiť, no pomaly sa zosunula na jedno a potom aj druhé koleno. Pri tom som sa stihol vyzuť a zamieril som k nej. Ako som sa k nej blížil, jej pohľad smeroval v jednej chvíli na podlahu, potom namňa, potom na stenu...
´´Do zeme sa pozeraj! Nikdy nie namňa!´´ Povedal som jej pokojne, takmer ako keby som jej to oznamoval. Hneď na to sklopila pohľad smerom do zeme a tak jej oči behali po koberci. Prešiel som popri nej a so záujmom som si ju prezeral. Mala na sebe slušné rifle, tričko a na nohách... Botasky!
´´To čo má znamenať?!´´ skríkol som na ňu, až takmer nadskočila a nahla sa nabok, až som sa zľakol, že spadne, pričom som mal chuť zasmiať sa, no ovládol som sa.
´´Čo to máš na nohách? Ty keď prídeš domov, tak sa nevyzúvaš? Čo? Subka malá nevychovaná!´´
Chvíľu sa neozývala a tak som predstúpil pred ňu.
´´Niečo som sa ťa pýtal nie?´´. Zdalo sa mi, že v očiach sa jej robia slzy, no nevidel som jej celkom dobre do tváre.
´´Prepáčte prosím´´ zamumlala si takmer popod nos.
´´Prosím? Hlasnejšie subka. Nepočul som´´.
´´Prepáčte prosím´´. Odpovedala hlasnejšie, no stále sa pozerala do zeme.
´´A oslovenie si kde nechala? Čo som ti ja, há? Sused snáď?´´
Chvíľu jej trvalo, kým jej to došlo, no potom povedala nahlas ´´Pane´´
´´Celou vetou sa odpovedá subka, celou vetou!´´
´´Prepáčte prosím Pane´´.
´´Výborne, tak sa to možno aj pomaly naučíš, že? Tak sa postav a choď sa vyzuť ku dverám. A za trest si vyzuješ aj ponožky, je leto tak môžeš chodiť aj bosá.´´
Pokračovanie uverejňujem raz za asi mesiac na rôznych stránkach, ak ste nedočkaví, napíšte mi na flash.f@azet.sk a pošlem vám, čo budem mať napísané.
´´. Neveril som veľmi, že to urobí, no nakoniec súhlasila a pošta mi prišla. Po ďalšie týždne som sa občas pozerával na ňu na webkamere, ako si robí dobre, samozrejme tvár nikdy do záberu nestrčila. Od začiatku nášho písania prešli 4 mesiace a tak som ju začal prehovárať, aby sa odhodlala a skúsila si výcvik na vlastnej koži. Spočiatku mala strach, neskôr navrhla aby som jej poslal fotku a tak sa rozhodne a tak som ju urobil, samozrejme okrem tváre. Telo som mal celkom vyšportované, žiadny kulturista, no bolo vidieť, že navštevujem posiľňovňu. Síce bola s telom podľa jej slov spokojná, no chcela aby som jej poslal aj tvár, no to som odmietol. Síce sme sa osobne nepoznali, no čo keby ma na ulici spoznala? To som nechcel riskovať. Nakoniec sa však rozhodla, že to skúsi a tak som jej bez dohadovania sa oznámil, aby ma čakala pod lesíkom na konci dediny na druhý deň o druhej a odhlásil som sa. Nenechal som ju ani komentovať či sa jej to páči, vedel som, že keďže je júl mala by mať čas a ak nie, tak pôjdem rovno na chatu, ktorú som si prednedávnom kúpil. Na druhý deň som sa teda vybral svojim autom smerom k lesu, zastavil som nedaleko kde mala byť a ďalekohľadom som ju sledoval. Prešľapovala nervózne na mieste a chvíľu som ju nechal. Potom som jej napísal smsku, kadiaľ sa má vydať pešo. Moja chata bola v lese, musela od cesty prejsť asi 200 metrov a napísal som jej, aby preliezla bránku, odomkla si kľúčom, ktorý som pripravil pod črepník a vošla dnu. Keď som videl, ako zmizla v lese, pomaly som sa pustil smerom ku chatke. Keď som prešiel bránou, rozmýšľal som, či sa pozerá cez okno a ak áno, aká musí byť nervózna. Keď som vošiel dnu, uvidel som ju, ako stojí pred kreslom a nervózne a so strachom v očiach si kuše do pery.
´´Čo tam stojíš subka? Keď príde Pán do miestnosti, pekne si kľakneš jasné?´´ Povedal som jej povýšenecky. Najskôr vyzerala, ako keby nevedela, čo má urobiť, no pomaly sa zosunula na jedno a potom aj druhé koleno. Pri tom som sa stihol vyzuť a zamieril som k nej. Ako som sa k nej blížil, jej pohľad smeroval v jednej chvíli na podlahu, potom namňa, potom na stenu...
´´Do zeme sa pozeraj! Nikdy nie namňa!´´ Povedal som jej pokojne, takmer ako keby som jej to oznamoval. Hneď na to sklopila pohľad smerom do zeme a tak jej oči behali po koberci. Prešiel som popri nej a so záujmom som si ju prezeral. Mala na sebe slušné rifle, tričko a na nohách... Botasky!
´´To čo má znamenať?!´´ skríkol som na ňu, až takmer nadskočila a nahla sa nabok, až som sa zľakol, že spadne, pričom som mal chuť zasmiať sa, no ovládol som sa.
´´Čo to máš na nohách? Ty keď prídeš domov, tak sa nevyzúvaš? Čo? Subka malá nevychovaná!´´
Chvíľu sa neozývala a tak som predstúpil pred ňu.
´´Niečo som sa ťa pýtal nie?´´. Zdalo sa mi, že v očiach sa jej robia slzy, no nevidel som jej celkom dobre do tváre.
´´Prepáčte prosím´´ zamumlala si takmer popod nos.
´´Prosím? Hlasnejšie subka. Nepočul som´´.
´´Prepáčte prosím´´. Odpovedala hlasnejšie, no stále sa pozerala do zeme.
´´A oslovenie si kde nechala? Čo som ti ja, há? Sused snáď?´´
Chvíľu jej trvalo, kým jej to došlo, no potom povedala nahlas ´´Pane´´
´´Celou vetou sa odpovedá subka, celou vetou!´´
´´Prepáčte prosím Pane´´.
´´Výborne, tak sa to možno aj pomaly naučíš, že? Tak sa postav a choď sa vyzuť ku dverám. A za trest si vyzuješ aj ponožky, je leto tak môžeš chodiť aj bosá.´´
Pokračovanie uverejňujem raz za asi mesiac na rôznych stránkach, ak ste nedočkaví, napíšte mi na flash.f@azet.sk a pošlem vám, čo budem mať napísané.
