Posted 13.09.2011 by cezcent
Hlboko som dýchal a pomaly sníval o mojom budúcom živote. Na cestovanie do práce a z práce som sa nikdy tak netešil ako v tomto momente. Už teraz som sa nevedel dočkať toho, čo ma bude čakať. Nevedel som si síce predstaviť aká je Petra paní, čo má rada, čo sa jej páči, ale podľa toho čo mi zatiaľ predviedla, to bude určite veľmi vzrušujúce. Táto myšlienka ma vrátila do reálu. Na robotu som zabudol, ale nezabudol som, že moja Paní mi dala ďalšiu úlohu. Nakúpiť hračky za 100 €. Rýchlo som otvoril na počítači stránky sexshopu a rozmýšľal čo by som tak asi mohol kúpiť za 100 €. Teda, nie že by som si nevedel vybrať, ale nevedel som, či to má byť pre mňa, alebo pre moju paní.
Rozmýšľal som, či jej nemám poslať správu a poprosiť, aby svoju požiadavku špecifikovala. Ale jej správa bola jasná čakaj ďalšie pokyny znamenalo podľa mňa, že ju nemám vyrušovať. Napokon som sa rozhodol, že kúpim niečo pre ňu a niečo pre mňa. Nečakal som, že by mi paní dovolila mať s ňou sex, takže jej určite padne vhod nejaký vibrátor. Naopak ja som sa už dávnejšie obzeral po análnom vibrátore alebo análnom kolíku a to je niečo, čo by ju mohlo potešiť ako zaujímavá vec pre mňa. Ak by ešte zostali nejeké peniaze kúpil by som jej nejaké pekné oblečenie, aby sa mohla cítiť sexi.
Pozeral som recenzie a prehľad produktov na rôznych obchodoch a napokon zmenil voľbu. Rozhodol som sa pre venušine vajíčka a análne guličky s diaľkovým ovládaním. Vyrazil som na obednú prestávku, v skutočnosti som sa ponáhľal do sexshopu aby som stihol nakúpiť veci. Ešte štastie, že sexshopy už nie sú iba pokútne tmavé miesta skryté pred očami verejnosti, kam sa človek bojí aj vkročiť. Pretože som vedel čo chcel predavčka mi vedela poradiť a ponúkla mi na výber viacej modelov. Dokonca vyšlo aj na nejaké spodné prádlo pre moju Paní.
Poobedie prebiehalo v kľudnom pracovnom tempe. V mojom prípade to znamenalo, že som nič neurobil, lebo myšlienky mi stále odbiehali k balíčku čo som mal ukrytý v stole a k očakávaniu ďalších pokynov od mojej pani. O tretej prišla konečne správa od nej . „Kupil si?“ Rýchlo som odpovedal. „Áno paní Petra. Pre Vás venusine guličky, pre mňa análne guličky na diaľkové ovláídanie.“ S napätím som čakal, či príde odpoveď. „Dobre si kupil. Chod na zachod a urob si to do slipov. Necisti si vtaka, aby si sa naucil ze si to mozes urobit iba ak ti ja dovolim. O hodinu vo vlaku!“
Paní Petra bola aj tentoraz milosrdná ku mne. Hodina času bola dosť na to, aby som sa stihol pohodlne dopraviť na stanicu. Bál som sa toho, čo mi prikáže, pretože kým ona podľa mojich zistení pracovala blízko stanice, ja som to mal na stanicu takmer 40 minút mestskou dopravou. Takto mi dala dosť času splniť aj tú príjemnejšiu časť úlohy.
Odišiel som na záchod, stiahol nohavice a začal si honiť vtáka. Nebolo mu veľa treba, aby stál, veď celý deň som skoro ničím iným ako vtákom nerozmýšľal. Dával som pozor, aby som mal slipy k dispozícii, keby prišiel vrchol. Ten na seba dlho nedal čakať. Nebola to taká intenzívna dávka ako v noci, ale vzhľadom na fakt, že som mal dojem, že v noci som vystriekal aj poslednú kvapku spermii, boho toho dosť. Všetko sa mi podarilo dostať do slipov, ktoré som v poslednej chvíli vytiahol hore. Obliekol som sa a vyšiel zo záchoda. Bol to zvláštny pocit chodiť po chodbe a cítiť na sebe vlastné sperma. Niežeby som to v práci nikdy nerobil, príležitostne som si odfrkol, keď som sa nevedel sústrediť na prácu, ale teraz to bolo iné. Rýchlo som sa zbalil, zobral balíček pre moju paní a ponáhľal sa na stanicu.
Na stanicu som dorazil 15 minút pred odchodom vlaku. Vlak zatiaľ nebol pristavený, ale nástupište už bolo oznámené. Prišiel som na perón a hľadal som Paní Petru. Ešte tam nebola. Rozmýšľal som, či si zase zo mňa nevystrelí ako ráno. Potom sa zjavila na schodoch. Ráno som si ani nestihol všimnúť ako bola upravená až teraz som si mohol chvíľu vychutnávať pohľad na ňu. Mala svoj asi obľúbený kostým pretože som ho na nej videl pomerne často. Sukňu mal mierne nad kolená takže odhaľovala pevné kolená. Sako od kostýmu mala rozopnuté, pretože bolo dosť teplo, takže sa dala dobre vidieť aj blúzka, ktorú mala oblečenú pod kostýmom. Blúzka bila klasická biela na gombíky, ktoré mohli zmeniť veľkosť výstrihu a regulovať pohľad na prsia. Prsia nemala veľké ako som si všimol už dávnejšie, ale v push-up podprsenke vyzerali dobre a dokonca z výstrihu vyčnievala klasická dierka medzi prsiami.
Paní Petra sa začala blížiť mojim smerom. Sklopil som zrak a pozrel na jej nohy. Mala obuté lodičky s otvorom vpredu, cez ktorý vyčnievali palec a ďalšie dva prsty všetky namaľované nejakou červenou farbou. Aj päta bola otvorená, čo otváralo ďalší pohľad na jej nohy.
Mal som chuť rozbehnúť sa k nej, ale za posledný deň som sa naučil, že Paní nechce aby sa o jej vzťahu k mužom a charaktere vzťahu ku mne vedelo. Preto som sa tváril veľmi nenápadne, keď som sa približoval k nej. Nemohol som jej klesnúť k nohám, tak som aspoň sklopil zrak a pozdravil „Dobré popoludnie Paní Petra, ani neviete ako rád vás vidím!“ Začul som úprimný, veselý smiech akoby som povedal najlepší vtip roka. „To si viem predstaviť!“ povedala s úsmevom. „Ani sa nepýtam, ako si sa mal!“ povedala skoro úlisne.
Nevedel som čo povedať, ale nedalo mi nepovedať nič. „Bol to najkrajší pracovný deň tohto roku, Paní!“ povedal som hľadiac dolu. Cítil som ako sa jej tvár približuje k mojej. Bola síce nižšia, ale vďaka podpätkom som pri sklopenom zraku nemohol vidieť je tvár. Do zorného uhla sa mi dostala jej tvár, keď sa ústa blížili k uchu. Na ústach nebol úsmev. „Povedala som, ani sa nepýtam, ty nevychovaný zmrd!“ povedala ticho a prísne, „čo z toho si nerozumel! Ak už chceš vykecávať ako pri pive, tak si sa radšej mal opýtať či niečo nepotrebujem!“ Rýchlo odtiahla tvár.
Zdvihol som hlavu, ale sklopil zrak, takže som okrajom videl, že je stále zachmúrená. „Paní Petra, môžem vám niečo priniesť?“ Snažil som sa hovoriť ticho, aby nikto nepočul a nie príliš ponížene, keby niekto predsa len počul. Aby si pomyslel, že som iba slušne vychovaný muž, ktorý chce pomôcť dáme. „Dones mi pollitrovku koly a niečo na čítanie, nejaký časopis o bývaní!“ Povedala a znelo to tentoraz veľmi milo. Takže ten jej hnev za moju poznámku bol možno iba predstieraný, pomyslel som si. Vyzerá to, že Paní Petra je veľmi dobrá herečka a dokáže sa hrať s emóciami.
Ponáhľal som sa rýchlo do stánku. Kúpil som dva časopisy o bývaní, jednu kolu chladenú a jednu minerálku, keby náhodou bola Paní Petra moc smädná. Keď som sa vrátil na nástupište vlak práve pristavovali. Paní Petra pozorovala prichádzajúce vagóny a pohla sa smerom k starému vozňu. Boli to vyradené rýchlikové vozne, ktoré mali kupé pre 6 osôb, takže tam nebývalo tak tesno. Predtým než sa pohla kývla jemne na mňa hlavou, čo som pochopil ako výzvu aby som ju nasledoval.
Bol som síce iba pár metrov za ňou, ale pretože v okamihu, keď sa pohla Paní Petra, pohli sa aj ostatní čakajúci na peróne, čoskoro bolo medzi mnou a ňou asi 10 ľudí. Videl som ju ako nastupuje a tlačil sa k rovnakým dverám. Podarilo sa mi nastúpiť a postupoval som po chodbičke. Bola asi v štvrtom kupé a sedela v smere jazdy. Na sedadle oproti bola položená taška, ktorú som jej ráno daroval, aj keď už nevyzerala tak plná, ako predtým. Keď ma zbadala hlavou jemne pokynula smerom k taške. Nahla sa, zobrala tašku a opäť sa pozrela na mňa. Minimálnym pohybom naznačila nie a pozrela mi uprene do očí. Neviem či to bola telepatia alebo šiesty zmysle, ale z toho nie som pochopil, že nemám nič hovoriť. Bez slova som jej podal časopisy a kolu a sadol som si na svoje miesto.
Pozrel som sa do zvyšku kupé. Kupé bolo už takmer plné, zostávalo iba jedno voľné miesto. Potešilo ma, lebo 2 z nich som poznal z vlaku a vedel som, že vystupujú uprostred našej cesty. Dúfam som ,že aj tretia paní, ktorá s nimi cestovala je ich známa a vystúpi na rovnakej zástavke. Dovtedy sa asi nemohol čakať, že Paní Petra mi prejaví priazeň
Skutočne to tak bolo. Ja som sa pozeral na ženy a najčastejšie na nohy paní Petry, pretože do tváre som si netrúfol pozrieť. Paní Petra sa tvárila akoby som bol vzduch a neexistoval. Mal som dojem, že ma vôbec nevníma a zasnene pozerala smerom von.
Cesta bola nuda a ja som začal mať dojem, že celé to bol jeden obrovský sen alebo predstavy pomätenej mysle a že som ešte stále vo včerajšom vlaku, len som v spánku prežil úžasný sen. Opäť som sa pozrel na nohy Paní Petry. Tri prstíky, ktoré vyčnievali z lodičky Paní Petry sa nenápadne pohli a dva-tri krát jemne zaplieskali o podošvu. Bola to náhoda? Nevydržal som a pozrel som sa na Paní Petru. Stále pozerala zasnene von, ale keď som na ňu pozrel, ústa sa zrazu rozjasnili do úsmevu!
Srdce mi zaplavil pocit šťastia a blaha. Tak to nebol nezáujem a ignorancia, to bola súčasť pretvárky, ktorú hrala Paní Petra pred celým svetom. Keby mi ešte pred dvomi dňami niekto povedal, že Paní Petra je panna, ktorá čaká s prvým sexuálnym zážitkom na svadobnú noc a že pravidelne chodí do kostola a všetko okrem misionárskej podoby považuje za zvrhlé, bol by som mu uveril. Uveril by som aj to, že do riti považuje za vrchol vulgarizmu a masturbáciu za cestu do pekla. Jej oblečenie bolo síce príťažlivé, ale nikdy nepresiahlo hranice toho, čo sa ešte dalo označiť ako moderné a konzervatívne. Ale teraz sa táto žena tvári, akoby rozmýšľala o láske k bohu a pritom v odraze okna sleduje môj pohľad na jej nohy a dáva mi znamenie, že budem mať šťastie priblížiť sa k jej nohám, dať jej môj darček zo sexshopu a poďakovať za povolenie masturbovať a striekať. .
V nohaviciach som začal cítiť napätie. Súčasne som začal mať dojem spomalenia času. Kým do tohto momentu bola cesta nudná, teraz sa stala utrpením. Sekundy, ktoré nás delili od zástavky, kde mali naši spolucestujúci vystúpiť, trvali roky Bál som sa pozrieť na nohy Paní Petry, lebo by sa moje trápenie ešte predlžilo. Na druhej strane som si všimol, že Paní Petra si všimla moje rozpaky a výborne si ich užíva. Vždy keď sa môj sklopený zrak dostal do blízkosti jej nôh, prsty sa začali hýbať, ale vyšmykla pätu zo slučky a vrtela topánkou na prsoch. Pritom sa cez okno usmievala na celý svet, aj keď ten výsmešný úsmev patril mne a mojej neodolateľnej túžbe.
Zrazu Paní vstala a odišla. Napadla mi strašná myšlienka, že chce zopakovať muky, ktoré my spôsobila večer predtým. Potom som si uvedomil, že kabelku a tašku, ktorú som jej ráno daroval, si nechala na mieste, takže existovala reálna nádej, že sa vráti. Blížili sme sa k zástavke, na ktorej mali naši spolucestujúci vystúpiť. Moje prianie, aby všetci vystúpili bolo také silné, že aj keby vystúpiť nechceli sila mojej vôle by ich prinútila. A skutočne. Naši spolucestujúci sa začali stavať a baliť noviny. V rovnakom momente do zaplneného kupé vstúpila Paní Petra. S radosťou som pozoroval balenie všetkých troch spolucestujúcich. Paní Petra stála pri dverách a čakala kým spolucestujúci vystúpia z kupé.
Naši spolucestujúci vyšli z kupé. Paní Petra za nimi zavrela a akoby mimochodom zatiahla aj záclonky na jednom okienku do chodbičky. Otočila sa ku mne. Sklopil som pokorne zrak a až teraz som si uvedomil na nej zmenu. Jej nohy už neboli schované za silónovou ochranou, ale vykúkali v plnej kráse vrátane červeného laku na troch vyčnievajúcich prstoch. .
Usmiala sa a ozvala sa veľmi zhovievavým hlasom. „Tak čo, splnil si všetky úlohy, ktoré si dostal?“ Pokorne som pozeral na zem. „Áno paní Petra, podarilo sa mi splniť vaše úlohy, dúfam, že k vašej spokojnosti!“ Sám som bol prekvapená ako ľahko sa mi vznešené slová tlačia do úst. „Tak mi najprv ukáž čo si kúpil!“ povedala sa sadla si za zatiahnutú záclonku. „A ak by si chcel mohol by si pritom bozkávať a masírovať moju nôžku!“ Povedala a jemným pohybom palca zhodila z pravej nôžky topánku. „Dnes som celý deň sedela v lodičkách, takže sú riadne utlačené!“ Dodala a položila nohu na protiľahlú sedačku.
Zobral som balík a vybral sa k paní. Vlak stál a cestujúci ešte stále vystupovali. Ešte stále bolo malé riziko, že si k nám niekto prisadne. Podal som so sklopeným zrakom tašku Paní Petre a stále stál pre ňou. Trvalo iba pár sekúnd a vlak sa pohol. Asi to nebolo prudkosťou rozjazdu, ale ten pohyb vlaku ma naštartoval. Sadol som si na dlážku a skrčil telo tak, aby sa moja tvár priblížila k nôžke Paní Petry.
Paní Petra však reagovala rýchlejšie. Zdvihla nohu a skôr ako som stihol otočiť hlavu k jej nohe, mal som nohu na tvári. Bol to príjemný pocit, ktorý ma naplnil blahom a vzrušením. Paní Petra sa naklonila nad tašku a povedala veselým hlasom: „Tak ukáž ,či si mi to kúpil Romanko? Aha vibračné guličky!“ povedala, keď sa podrobnejšie pozrela na prvý darček. S úsmevom pokračovala: „... taaak dokonca na diaľkové ovládanie.. to bude príjemné nosiť to, niekedy.“ Dokončila a vyťahovala druhý balíček. Nasledoval úprimný, veselý a nákazlivý smiech..“Tak do série si kúpil.... a to pre mňa alebo pre Teba? No jasné, že pre Teba, mne stačí potešenie v jednej dierke! Ale ty si pre to asi ešte mladí a neskúsení!“ Paní Petra sa pozrela na mňa a videla hlavne svoje chodidlo na mojej tvári.
Chvíľu bolo ticho a ja som stále dával maličké božteky na jej chodidlá. Zrazu sa noha odtiahla od mojej tváre. Prekvapene a nechápavo som pozrel na Paní Petru. Mala prísny ale nie nepriateľský výraz tváre. „Posaď sa tu oproti mne!“ Prikázala milým jemným hlasom. Posadilo som sa na druhú stranu kupé a pozeral som jej do tváre. Vedel som, že je to provokácia, ale zdalo sami, že v tomto momente to je to pravé. Buď ju prinútim k trestu, alebo ju podporím v tom čo sa chystá urobiť. Zaregistroval som pád druhej topánky na zem a pocítil som tiaž oboch chodidiel na mojich stehnách. „Masíruj mi nohy, musíme sa trochu porozprávať!“ Neviem či sa dá hovoriť prísne a milo zároveň, ale v tomto prípade mi nenapadá nič, čo by tón jej hlasu vyjadrovalo presnejšie.
„Vieš ja si myslím, že som obyčajná žena. Nie som ničím výnimočná, však?!“ povedala, ale mal som dojem ,že vlastne ani nechce počuť odpoveď. „ Musím sa ti priznať, že som si Ťa všimla už dávnejšie. Zdal si sa mi sympatický, milý a inteligentný. Ale vieš aj ja už mám skúsenosti, že mužom ide iba o sex a akonáhle to od ženy dostanú, prestanú mať záujem. Vieš dlho som rozmýšľala ako to skúsiť s tebou, aby sa táto chyba neopakovala.“ Pozeral som na jej krásne, upravené chodidlá a jemne ich masíroval. Počul som jej slová, ale vôbec mi nesedeli. Bol som trochu v pomykove, to čo mi hovorila bolo skôr hodné tínedžerky hľadajúcej svojho prvého chlapca a nie dospelej ženy, ktorá mi píše nemravné smsky.
„Teraz sa pozri na mňa!“ prikázala mi nežným hlasom a ja som zdvihol oči a pozrel do jej ušľachtilej tváre. Pokračovala vo svojom príhovore. „Vieš zistila som, že niektoré pravidlá asi budeme mať, ak chceš byť niekedy v budúcnosti viacej ako len mojou sexuálnou hračkou. Ja si myslím, že ak budeš robiť to na čom sa dohodneme, za pár týždňov by som mohol dostať ten najcennejší darček!“ Usmiala sa na mňa a pozrela si do klína. „Ale jednoducho pár pravidiel musí byť. Ako som ti už povedala, musíš sa vzdať svojej mužnosti, musíš pochopiť ako cítia ženy a prečo to tak cítia. Je ti to jasné?“ opýtala sa ma a ja som pochopiteľne pokorne odpovedal „Áno Paní Petra, budem rád plniť Vaše príkazy!“.
„Nie ja nechcem, aby si plnil príkazy!“ Povedala prísne: „Ja chcem aby si tie pravidlá žil a plnil ich, pretože ma miluješ a nie preto, že ti to prikážem, rozumieš tomu rozdielu?“ Opýtala sa skôr rečnícky, lebo hneď pokračovala. „Takže aby si pochopil ženy budeš okrem bežných povinností a úloh robiť dve stále veci. Musíš si uvedomiť ako je náročné a zložité starať sa o seba každý deň, len pre potešenie nejakých zvrhlíkov.... „usmiala sa a dodala „ako Ty! Takže sa pekne celý komplet vyholíš. Na tvári sa budeš holiť dvakrát denne, ostatné časti dvakrát týždenne. Každý večer si nanesieš pleťovú masku a natrieš si pleťovým mliekom celé telo. Pôjdeš si kúpiť nejaké laky na nechty a pravidelne si budeš lakovať nechty. Na ruky ti bude stačiť bezfarebný lak, na nohy budeš mať lak vo farbe akú ma tvoja košeľa alebo tričko!“
„Okrem toho si pôjdeš kúpiť nejaké pančuchy a pančuchové nohavice ,ktoré budeš odteraz nosiť namiesto ponožiek. Na nohaviciach si zašiješ všetky vrecká, aby si si tam nemohol ukladať peniaze a všetky tie somariny, čo nosíte po vačkoch. Môžeš si kúpiť nejakú taštičku alebo kabelku, aby si tieto veci doklady a podobne mohol nosiť tam!“
Pozerala na mňa s úsmevom a pokračovala: „Aby si vedel ako je to starať sa o tie krásne dámske veci, tak odteraz mi budeš prať spodné prádlo!“ povedala otvorila tašku, ktorú som jej ráno daroval. „tu máš dnešné nohavičky a dnešné pančuchy“ vybrala malú guličku bielizne a podala mi ju. „A tu som ti pribalila aj nejaké staršie kusy!“ Povedala s úsmevom a vytiahla z tašky malé vrecko s veľmi príťažlivým obsahom. „Ale nebude to také jednoduché! Je to moja bielizeň a bola dosť drahá, takže ju budeš prať iba ručne!“ Zdôraznila prísne. „A každý deň budeš mať pri sebe dve súpravy, lebo večer na ceste domov sa vždy prezlečiem do čistého! Je ti jasné?“ V tomto prípade som nemal problém odpovedať „Áno Paní Petra!“
„To som rada. Nie je toho veľa, čo od teba chcem, samozrejme, že ďalšie príkazy a úlohy budeš dostávať postupne.“ Usmiala sa a pomaly skladala nohy z môjho klína. „Časom príde aj na tie darčeky, ktoré si dneska kúpil a možno ešte ďalšie vymyslíme, aby pre nás tá cesta bola zaujímavá.“ Odmlčala sa a po krátkej chvíli pokračovala trochu zasneným hlasom. „A potom môže prísť aj na to, čo som ti spomínala, že by si sa mohol dostať až k moje lastúrke. Ale iste uvážiš, že sa mi neoplatí chytať holuba vo vreci! Preto je načase aby si mi ukázal čo skrývaš v nohaviciach a čo ten chlapák dokáže. Takže poď si to rýchlo urobiť, do tvojej zástavky zostáva 5 minút.“
Bolo to neuveriteľné. Ešte pred chvíľou mi rozprávala takmer romanticky o možnosti nášho spolužitia a pár sekúnd nato mi prikáže, aby som masturboval vo verejnom dopravnom prostriedku. Stále viac som chápal, že Paní Petra nie je obyčajná dominantná žena, ale že niekde v hĺbke svojej duši je skutočnou perverznou romantičkou. Pozrel som sa z okna a podľa okolia som si uvedomil, že mi nezostáva veľa času. Prešli sme práve poslednú dedinu pred mojou zástavkou, takže mi zostávalo nejakých 5 minút. Nezaháľal som, postavil som sa chrbtom k dverám do kupé a rozopol som nohavice. Pozrel som sa doprava, čo robí Paní Petra. Nepozerala sa na mňa, ale s veselým úsmevom pozorovala moje nohavice. Vedomie, že je sledovaný stačil môjmu pindíkovi, aby sa začal vzmáhať. Nohavice som tak musel stiahnuť trochu viac ako som pôvodne zamýšľal, takže už nebolo vidieť iba spredu môj rastúci úd, ale vzadu som odhalil aj polovicu zadku. Keby v tom momente niekto vošiel, asi by sme situáciu ťažko vysvetľovali.
Pocítil som jemný dotyk na prednej strane stehien. Pozrel som sa dole a uvidel som, že Paní Petra mi tlačí pravé stehno dozadu. Pochopil som a súčasne s jej slovami, ukáž mi ho, som sa otočil oproti nej. Bola to krásna predstava stáť s odhaleným vtákom priamo pred tvárou krásnej ženy a môj vták to aj rýchlo pochopil. Týčil sa nad nohavicami ako jedľa nad útesom. Paní Petra ho jemne potľapkala zľava, sprava, takže sa začal knísať ako pod poryvmi prudkého vetru. Paní Petra sa ozvala. „Milý je chlapec, nie moc veľký, ale to by sa dalo vydržať. A zdá sa, že sa mu páčil!“ povedala s úsmevom a dodala „Snáď ho nechceš nechať trápiť celú noc, ak sa neurobíš teraz až do zajtra to máš zakázané, takže sa snaž. Aspoň uvidím ako je schopný striekať po dvoch akciách!“.
Otočil som sa do kupé, zavrel som oči a chytil svoj úd. Začal som rozmýšlať nad tým čo som prežil a horúčkovito som trhal údom. Spočiatku som nevedel pociťovať slasť, pretože to, čo som prežil bolo až príliš za mojimi schopnosťami vnímať sexuálne vzťahy. Spomenul som si na večer ako som sa pozeral na roztvorený rozkrok Paní Petry a zrazu to išlo. Už som vedel, že som iba chvíľu od vrcholu. Skutočne trvalo už iba pár sekúnd, kým som sa prehol a začal striekať. Nebola to až taká dávka ako večer alebo doobeda, ale povedal by som, že toho bolo dosť. Potvrdil mi to aj smiech vedľa mňa: „Áááállle, chlapec sa snažil!“ povedala Paní Petra so smiechom. „Myslela som, že to bude horšie, určite si v noci striekal viac?“
Zmohol som sa iba na náznak úsmevu a vzdych, ktorý znel ako áno. „Aj tak by si ale mal dbať na to, aby si bol vo forme. Takže by si mal pravidelne ráno a večer polhodiny cvičiť a okrem toho,“ siahla do tašky a vytiahla nejakú krabičku, ktorú mi začala podávať,“ by si mal dvakrát denne brať toto. Objednala som ti to špeciálne, aby si mi bol k dispozícii keby som mala chuť. Nemalo by to mať zdravotné účinky.“ Odmlčala sa, ja som položil krabičku ona vrch mojej tašky a vytiahol si nohavice.
Uvedomil som si, že vlak už brzdí a čochvíľa zastane a že mám najvyšší čas ísť k východu. Vedela to aj Paní Petra a prísne mi povedala: „A teraz už vypadni, máš najvyšší čas a ešte máš dosť úloh pre dnešok.“ Vybehol som na chodbičku a vyberal si dve na výstup, keď sa za mnou ozvalo prísne a dôrazné: „Halóóó, nezabudol si niečo?“ Jasné, preblesklo mi hlavou. Vlak už stál. Otočil som sa, klesol na kolená, takže som vlastne kľačal na chodbičke a hlavu som vnoril do kupé. Našťastie sedela stále na rovnakom mieste. Pobozkal som Paní na palček jednej a druhej nohy a rýchlo povedal „Ďakujem Vám milostivá Paní za Vašu priazeň a prajem Vám krásny večer.“ Usmiala sa a spokojne povedala „Tak už bež.“
Podobne ako deň predtým som z vlaku skôr vypadol ako vystúpil. Opäť som stál na peróne a neistý pozeral za odchádzajúcim vlakom. Žil som v sne a teraz som už vedel, že ten sen môže byť veľmi dlhý. Usmial som sa.
Rozmýšľal som, či jej nemám poslať správu a poprosiť, aby svoju požiadavku špecifikovala. Ale jej správa bola jasná čakaj ďalšie pokyny znamenalo podľa mňa, že ju nemám vyrušovať. Napokon som sa rozhodol, že kúpim niečo pre ňu a niečo pre mňa. Nečakal som, že by mi paní dovolila mať s ňou sex, takže jej určite padne vhod nejaký vibrátor. Naopak ja som sa už dávnejšie obzeral po análnom vibrátore alebo análnom kolíku a to je niečo, čo by ju mohlo potešiť ako zaujímavá vec pre mňa. Ak by ešte zostali nejeké peniaze kúpil by som jej nejaké pekné oblečenie, aby sa mohla cítiť sexi.
Pozeral som recenzie a prehľad produktov na rôznych obchodoch a napokon zmenil voľbu. Rozhodol som sa pre venušine vajíčka a análne guličky s diaľkovým ovládaním. Vyrazil som na obednú prestávku, v skutočnosti som sa ponáhľal do sexshopu aby som stihol nakúpiť veci. Ešte štastie, že sexshopy už nie sú iba pokútne tmavé miesta skryté pred očami verejnosti, kam sa človek bojí aj vkročiť. Pretože som vedel čo chcel predavčka mi vedela poradiť a ponúkla mi na výber viacej modelov. Dokonca vyšlo aj na nejaké spodné prádlo pre moju Paní.
Poobedie prebiehalo v kľudnom pracovnom tempe. V mojom prípade to znamenalo, že som nič neurobil, lebo myšlienky mi stále odbiehali k balíčku čo som mal ukrytý v stole a k očakávaniu ďalších pokynov od mojej pani. O tretej prišla konečne správa od nej . „Kupil si?“ Rýchlo som odpovedal. „Áno paní Petra. Pre Vás venusine guličky, pre mňa análne guličky na diaľkové ovláídanie.“ S napätím som čakal, či príde odpoveď. „Dobre si kupil. Chod na zachod a urob si to do slipov. Necisti si vtaka, aby si sa naucil ze si to mozes urobit iba ak ti ja dovolim. O hodinu vo vlaku!“
Paní Petra bola aj tentoraz milosrdná ku mne. Hodina času bola dosť na to, aby som sa stihol pohodlne dopraviť na stanicu. Bál som sa toho, čo mi prikáže, pretože kým ona podľa mojich zistení pracovala blízko stanice, ja som to mal na stanicu takmer 40 minút mestskou dopravou. Takto mi dala dosť času splniť aj tú príjemnejšiu časť úlohy.
Odišiel som na záchod, stiahol nohavice a začal si honiť vtáka. Nebolo mu veľa treba, aby stál, veď celý deň som skoro ničím iným ako vtákom nerozmýšľal. Dával som pozor, aby som mal slipy k dispozícii, keby prišiel vrchol. Ten na seba dlho nedal čakať. Nebola to taká intenzívna dávka ako v noci, ale vzhľadom na fakt, že som mal dojem, že v noci som vystriekal aj poslednú kvapku spermii, boho toho dosť. Všetko sa mi podarilo dostať do slipov, ktoré som v poslednej chvíli vytiahol hore. Obliekol som sa a vyšiel zo záchoda. Bol to zvláštny pocit chodiť po chodbe a cítiť na sebe vlastné sperma. Niežeby som to v práci nikdy nerobil, príležitostne som si odfrkol, keď som sa nevedel sústrediť na prácu, ale teraz to bolo iné. Rýchlo som sa zbalil, zobral balíček pre moju paní a ponáhľal sa na stanicu.
Na stanicu som dorazil 15 minút pred odchodom vlaku. Vlak zatiaľ nebol pristavený, ale nástupište už bolo oznámené. Prišiel som na perón a hľadal som Paní Petru. Ešte tam nebola. Rozmýšľal som, či si zase zo mňa nevystrelí ako ráno. Potom sa zjavila na schodoch. Ráno som si ani nestihol všimnúť ako bola upravená až teraz som si mohol chvíľu vychutnávať pohľad na ňu. Mala svoj asi obľúbený kostým pretože som ho na nej videl pomerne často. Sukňu mal mierne nad kolená takže odhaľovala pevné kolená. Sako od kostýmu mala rozopnuté, pretože bolo dosť teplo, takže sa dala dobre vidieť aj blúzka, ktorú mala oblečenú pod kostýmom. Blúzka bila klasická biela na gombíky, ktoré mohli zmeniť veľkosť výstrihu a regulovať pohľad na prsia. Prsia nemala veľké ako som si všimol už dávnejšie, ale v push-up podprsenke vyzerali dobre a dokonca z výstrihu vyčnievala klasická dierka medzi prsiami.
Paní Petra sa začala blížiť mojim smerom. Sklopil som zrak a pozrel na jej nohy. Mala obuté lodičky s otvorom vpredu, cez ktorý vyčnievali palec a ďalšie dva prsty všetky namaľované nejakou červenou farbou. Aj päta bola otvorená, čo otváralo ďalší pohľad na jej nohy.
Mal som chuť rozbehnúť sa k nej, ale za posledný deň som sa naučil, že Paní nechce aby sa o jej vzťahu k mužom a charaktere vzťahu ku mne vedelo. Preto som sa tváril veľmi nenápadne, keď som sa približoval k nej. Nemohol som jej klesnúť k nohám, tak som aspoň sklopil zrak a pozdravil „Dobré popoludnie Paní Petra, ani neviete ako rád vás vidím!“ Začul som úprimný, veselý smiech akoby som povedal najlepší vtip roka. „To si viem predstaviť!“ povedala s úsmevom. „Ani sa nepýtam, ako si sa mal!“ povedala skoro úlisne.
Nevedel som čo povedať, ale nedalo mi nepovedať nič. „Bol to najkrajší pracovný deň tohto roku, Paní!“ povedal som hľadiac dolu. Cítil som ako sa jej tvár približuje k mojej. Bola síce nižšia, ale vďaka podpätkom som pri sklopenom zraku nemohol vidieť je tvár. Do zorného uhla sa mi dostala jej tvár, keď sa ústa blížili k uchu. Na ústach nebol úsmev. „Povedala som, ani sa nepýtam, ty nevychovaný zmrd!“ povedala ticho a prísne, „čo z toho si nerozumel! Ak už chceš vykecávať ako pri pive, tak si sa radšej mal opýtať či niečo nepotrebujem!“ Rýchlo odtiahla tvár.
Zdvihol som hlavu, ale sklopil zrak, takže som okrajom videl, že je stále zachmúrená. „Paní Petra, môžem vám niečo priniesť?“ Snažil som sa hovoriť ticho, aby nikto nepočul a nie príliš ponížene, keby niekto predsa len počul. Aby si pomyslel, že som iba slušne vychovaný muž, ktorý chce pomôcť dáme. „Dones mi pollitrovku koly a niečo na čítanie, nejaký časopis o bývaní!“ Povedala a znelo to tentoraz veľmi milo. Takže ten jej hnev za moju poznámku bol možno iba predstieraný, pomyslel som si. Vyzerá to, že Paní Petra je veľmi dobrá herečka a dokáže sa hrať s emóciami.
Ponáhľal som sa rýchlo do stánku. Kúpil som dva časopisy o bývaní, jednu kolu chladenú a jednu minerálku, keby náhodou bola Paní Petra moc smädná. Keď som sa vrátil na nástupište vlak práve pristavovali. Paní Petra pozorovala prichádzajúce vagóny a pohla sa smerom k starému vozňu. Boli to vyradené rýchlikové vozne, ktoré mali kupé pre 6 osôb, takže tam nebývalo tak tesno. Predtým než sa pohla kývla jemne na mňa hlavou, čo som pochopil ako výzvu aby som ju nasledoval.
Bol som síce iba pár metrov za ňou, ale pretože v okamihu, keď sa pohla Paní Petra, pohli sa aj ostatní čakajúci na peróne, čoskoro bolo medzi mnou a ňou asi 10 ľudí. Videl som ju ako nastupuje a tlačil sa k rovnakým dverám. Podarilo sa mi nastúpiť a postupoval som po chodbičke. Bola asi v štvrtom kupé a sedela v smere jazdy. Na sedadle oproti bola položená taška, ktorú som jej ráno daroval, aj keď už nevyzerala tak plná, ako predtým. Keď ma zbadala hlavou jemne pokynula smerom k taške. Nahla sa, zobrala tašku a opäť sa pozrela na mňa. Minimálnym pohybom naznačila nie a pozrela mi uprene do očí. Neviem či to bola telepatia alebo šiesty zmysle, ale z toho nie som pochopil, že nemám nič hovoriť. Bez slova som jej podal časopisy a kolu a sadol som si na svoje miesto.
Pozrel som sa do zvyšku kupé. Kupé bolo už takmer plné, zostávalo iba jedno voľné miesto. Potešilo ma, lebo 2 z nich som poznal z vlaku a vedel som, že vystupujú uprostred našej cesty. Dúfam som ,že aj tretia paní, ktorá s nimi cestovala je ich známa a vystúpi na rovnakej zástavke. Dovtedy sa asi nemohol čakať, že Paní Petra mi prejaví priazeň
Skutočne to tak bolo. Ja som sa pozeral na ženy a najčastejšie na nohy paní Petry, pretože do tváre som si netrúfol pozrieť. Paní Petra sa tvárila akoby som bol vzduch a neexistoval. Mal som dojem, že ma vôbec nevníma a zasnene pozerala smerom von.
Cesta bola nuda a ja som začal mať dojem, že celé to bol jeden obrovský sen alebo predstavy pomätenej mysle a že som ešte stále vo včerajšom vlaku, len som v spánku prežil úžasný sen. Opäť som sa pozrel na nohy Paní Petry. Tri prstíky, ktoré vyčnievali z lodičky Paní Petry sa nenápadne pohli a dva-tri krát jemne zaplieskali o podošvu. Bola to náhoda? Nevydržal som a pozrel som sa na Paní Petru. Stále pozerala zasnene von, ale keď som na ňu pozrel, ústa sa zrazu rozjasnili do úsmevu!
Srdce mi zaplavil pocit šťastia a blaha. Tak to nebol nezáujem a ignorancia, to bola súčasť pretvárky, ktorú hrala Paní Petra pred celým svetom. Keby mi ešte pred dvomi dňami niekto povedal, že Paní Petra je panna, ktorá čaká s prvým sexuálnym zážitkom na svadobnú noc a že pravidelne chodí do kostola a všetko okrem misionárskej podoby považuje za zvrhlé, bol by som mu uveril. Uveril by som aj to, že do riti považuje za vrchol vulgarizmu a masturbáciu za cestu do pekla. Jej oblečenie bolo síce príťažlivé, ale nikdy nepresiahlo hranice toho, čo sa ešte dalo označiť ako moderné a konzervatívne. Ale teraz sa táto žena tvári, akoby rozmýšľala o láske k bohu a pritom v odraze okna sleduje môj pohľad na jej nohy a dáva mi znamenie, že budem mať šťastie priblížiť sa k jej nohám, dať jej môj darček zo sexshopu a poďakovať za povolenie masturbovať a striekať. .
V nohaviciach som začal cítiť napätie. Súčasne som začal mať dojem spomalenia času. Kým do tohto momentu bola cesta nudná, teraz sa stala utrpením. Sekundy, ktoré nás delili od zástavky, kde mali naši spolucestujúci vystúpiť, trvali roky Bál som sa pozrieť na nohy Paní Petry, lebo by sa moje trápenie ešte predlžilo. Na druhej strane som si všimol, že Paní Petra si všimla moje rozpaky a výborne si ich užíva. Vždy keď sa môj sklopený zrak dostal do blízkosti jej nôh, prsty sa začali hýbať, ale vyšmykla pätu zo slučky a vrtela topánkou na prsoch. Pritom sa cez okno usmievala na celý svet, aj keď ten výsmešný úsmev patril mne a mojej neodolateľnej túžbe.
Zrazu Paní vstala a odišla. Napadla mi strašná myšlienka, že chce zopakovať muky, ktoré my spôsobila večer predtým. Potom som si uvedomil, že kabelku a tašku, ktorú som jej ráno daroval, si nechala na mieste, takže existovala reálna nádej, že sa vráti. Blížili sme sa k zástavke, na ktorej mali naši spolucestujúci vystúpiť. Moje prianie, aby všetci vystúpili bolo také silné, že aj keby vystúpiť nechceli sila mojej vôle by ich prinútila. A skutočne. Naši spolucestujúci sa začali stavať a baliť noviny. V rovnakom momente do zaplneného kupé vstúpila Paní Petra. S radosťou som pozoroval balenie všetkých troch spolucestujúcich. Paní Petra stála pri dverách a čakala kým spolucestujúci vystúpia z kupé.
Naši spolucestujúci vyšli z kupé. Paní Petra za nimi zavrela a akoby mimochodom zatiahla aj záclonky na jednom okienku do chodbičky. Otočila sa ku mne. Sklopil som pokorne zrak a až teraz som si uvedomil na nej zmenu. Jej nohy už neboli schované za silónovou ochranou, ale vykúkali v plnej kráse vrátane červeného laku na troch vyčnievajúcich prstoch. .
Usmiala sa a ozvala sa veľmi zhovievavým hlasom. „Tak čo, splnil si všetky úlohy, ktoré si dostal?“ Pokorne som pozeral na zem. „Áno paní Petra, podarilo sa mi splniť vaše úlohy, dúfam, že k vašej spokojnosti!“ Sám som bol prekvapená ako ľahko sa mi vznešené slová tlačia do úst. „Tak mi najprv ukáž čo si kúpil!“ povedala sa sadla si za zatiahnutú záclonku. „A ak by si chcel mohol by si pritom bozkávať a masírovať moju nôžku!“ Povedala a jemným pohybom palca zhodila z pravej nôžky topánku. „Dnes som celý deň sedela v lodičkách, takže sú riadne utlačené!“ Dodala a položila nohu na protiľahlú sedačku.
Zobral som balík a vybral sa k paní. Vlak stál a cestujúci ešte stále vystupovali. Ešte stále bolo malé riziko, že si k nám niekto prisadne. Podal som so sklopeným zrakom tašku Paní Petre a stále stál pre ňou. Trvalo iba pár sekúnd a vlak sa pohol. Asi to nebolo prudkosťou rozjazdu, ale ten pohyb vlaku ma naštartoval. Sadol som si na dlážku a skrčil telo tak, aby sa moja tvár priblížila k nôžke Paní Petry.
Paní Petra však reagovala rýchlejšie. Zdvihla nohu a skôr ako som stihol otočiť hlavu k jej nohe, mal som nohu na tvári. Bol to príjemný pocit, ktorý ma naplnil blahom a vzrušením. Paní Petra sa naklonila nad tašku a povedala veselým hlasom: „Tak ukáž ,či si mi to kúpil Romanko? Aha vibračné guličky!“ povedala, keď sa podrobnejšie pozrela na prvý darček. S úsmevom pokračovala: „... taaak dokonca na diaľkové ovládanie.. to bude príjemné nosiť to, niekedy.“ Dokončila a vyťahovala druhý balíček. Nasledoval úprimný, veselý a nákazlivý smiech..“Tak do série si kúpil.... a to pre mňa alebo pre Teba? No jasné, že pre Teba, mne stačí potešenie v jednej dierke! Ale ty si pre to asi ešte mladí a neskúsení!“ Paní Petra sa pozrela na mňa a videla hlavne svoje chodidlo na mojej tvári.
Chvíľu bolo ticho a ja som stále dával maličké božteky na jej chodidlá. Zrazu sa noha odtiahla od mojej tváre. Prekvapene a nechápavo som pozrel na Paní Petru. Mala prísny ale nie nepriateľský výraz tváre. „Posaď sa tu oproti mne!“ Prikázala milým jemným hlasom. Posadilo som sa na druhú stranu kupé a pozeral som jej do tváre. Vedel som, že je to provokácia, ale zdalo sami, že v tomto momente to je to pravé. Buď ju prinútim k trestu, alebo ju podporím v tom čo sa chystá urobiť. Zaregistroval som pád druhej topánky na zem a pocítil som tiaž oboch chodidiel na mojich stehnách. „Masíruj mi nohy, musíme sa trochu porozprávať!“ Neviem či sa dá hovoriť prísne a milo zároveň, ale v tomto prípade mi nenapadá nič, čo by tón jej hlasu vyjadrovalo presnejšie.
„Vieš ja si myslím, že som obyčajná žena. Nie som ničím výnimočná, však?!“ povedala, ale mal som dojem ,že vlastne ani nechce počuť odpoveď. „ Musím sa ti priznať, že som si Ťa všimla už dávnejšie. Zdal si sa mi sympatický, milý a inteligentný. Ale vieš aj ja už mám skúsenosti, že mužom ide iba o sex a akonáhle to od ženy dostanú, prestanú mať záujem. Vieš dlho som rozmýšľala ako to skúsiť s tebou, aby sa táto chyba neopakovala.“ Pozeral som na jej krásne, upravené chodidlá a jemne ich masíroval. Počul som jej slová, ale vôbec mi nesedeli. Bol som trochu v pomykove, to čo mi hovorila bolo skôr hodné tínedžerky hľadajúcej svojho prvého chlapca a nie dospelej ženy, ktorá mi píše nemravné smsky.
„Teraz sa pozri na mňa!“ prikázala mi nežným hlasom a ja som zdvihol oči a pozrel do jej ušľachtilej tváre. Pokračovala vo svojom príhovore. „Vieš zistila som, že niektoré pravidlá asi budeme mať, ak chceš byť niekedy v budúcnosti viacej ako len mojou sexuálnou hračkou. Ja si myslím, že ak budeš robiť to na čom sa dohodneme, za pár týždňov by som mohol dostať ten najcennejší darček!“ Usmiala sa na mňa a pozrela si do klína. „Ale jednoducho pár pravidiel musí byť. Ako som ti už povedala, musíš sa vzdať svojej mužnosti, musíš pochopiť ako cítia ženy a prečo to tak cítia. Je ti to jasné?“ opýtala sa ma a ja som pochopiteľne pokorne odpovedal „Áno Paní Petra, budem rád plniť Vaše príkazy!“.
„Nie ja nechcem, aby si plnil príkazy!“ Povedala prísne: „Ja chcem aby si tie pravidlá žil a plnil ich, pretože ma miluješ a nie preto, že ti to prikážem, rozumieš tomu rozdielu?“ Opýtala sa skôr rečnícky, lebo hneď pokračovala. „Takže aby si pochopil ženy budeš okrem bežných povinností a úloh robiť dve stále veci. Musíš si uvedomiť ako je náročné a zložité starať sa o seba každý deň, len pre potešenie nejakých zvrhlíkov.... „usmiala sa a dodala „ako Ty! Takže sa pekne celý komplet vyholíš. Na tvári sa budeš holiť dvakrát denne, ostatné časti dvakrát týždenne. Každý večer si nanesieš pleťovú masku a natrieš si pleťovým mliekom celé telo. Pôjdeš si kúpiť nejaké laky na nechty a pravidelne si budeš lakovať nechty. Na ruky ti bude stačiť bezfarebný lak, na nohy budeš mať lak vo farbe akú ma tvoja košeľa alebo tričko!“
„Okrem toho si pôjdeš kúpiť nejaké pančuchy a pančuchové nohavice ,ktoré budeš odteraz nosiť namiesto ponožiek. Na nohaviciach si zašiješ všetky vrecká, aby si si tam nemohol ukladať peniaze a všetky tie somariny, čo nosíte po vačkoch. Môžeš si kúpiť nejakú taštičku alebo kabelku, aby si tieto veci doklady a podobne mohol nosiť tam!“
Pozerala na mňa s úsmevom a pokračovala: „Aby si vedel ako je to starať sa o tie krásne dámske veci, tak odteraz mi budeš prať spodné prádlo!“ povedala otvorila tašku, ktorú som jej ráno daroval. „tu máš dnešné nohavičky a dnešné pančuchy“ vybrala malú guličku bielizne a podala mi ju. „A tu som ti pribalila aj nejaké staršie kusy!“ Povedala s úsmevom a vytiahla z tašky malé vrecko s veľmi príťažlivým obsahom. „Ale nebude to také jednoduché! Je to moja bielizeň a bola dosť drahá, takže ju budeš prať iba ručne!“ Zdôraznila prísne. „A každý deň budeš mať pri sebe dve súpravy, lebo večer na ceste domov sa vždy prezlečiem do čistého! Je ti jasné?“ V tomto prípade som nemal problém odpovedať „Áno Paní Petra!“
„To som rada. Nie je toho veľa, čo od teba chcem, samozrejme, že ďalšie príkazy a úlohy budeš dostávať postupne.“ Usmiala sa a pomaly skladala nohy z môjho klína. „Časom príde aj na tie darčeky, ktoré si dneska kúpil a možno ešte ďalšie vymyslíme, aby pre nás tá cesta bola zaujímavá.“ Odmlčala sa a po krátkej chvíli pokračovala trochu zasneným hlasom. „A potom môže prísť aj na to, čo som ti spomínala, že by si sa mohol dostať až k moje lastúrke. Ale iste uvážiš, že sa mi neoplatí chytať holuba vo vreci! Preto je načase aby si mi ukázal čo skrývaš v nohaviciach a čo ten chlapák dokáže. Takže poď si to rýchlo urobiť, do tvojej zástavky zostáva 5 minút.“
Bolo to neuveriteľné. Ešte pred chvíľou mi rozprávala takmer romanticky o možnosti nášho spolužitia a pár sekúnd nato mi prikáže, aby som masturboval vo verejnom dopravnom prostriedku. Stále viac som chápal, že Paní Petra nie je obyčajná dominantná žena, ale že niekde v hĺbke svojej duši je skutočnou perverznou romantičkou. Pozrel som sa z okna a podľa okolia som si uvedomil, že mi nezostáva veľa času. Prešli sme práve poslednú dedinu pred mojou zástavkou, takže mi zostávalo nejakých 5 minút. Nezaháľal som, postavil som sa chrbtom k dverám do kupé a rozopol som nohavice. Pozrel som sa doprava, čo robí Paní Petra. Nepozerala sa na mňa, ale s veselým úsmevom pozorovala moje nohavice. Vedomie, že je sledovaný stačil môjmu pindíkovi, aby sa začal vzmáhať. Nohavice som tak musel stiahnuť trochu viac ako som pôvodne zamýšľal, takže už nebolo vidieť iba spredu môj rastúci úd, ale vzadu som odhalil aj polovicu zadku. Keby v tom momente niekto vošiel, asi by sme situáciu ťažko vysvetľovali.
Pocítil som jemný dotyk na prednej strane stehien. Pozrel som sa dole a uvidel som, že Paní Petra mi tlačí pravé stehno dozadu. Pochopil som a súčasne s jej slovami, ukáž mi ho, som sa otočil oproti nej. Bola to krásna predstava stáť s odhaleným vtákom priamo pred tvárou krásnej ženy a môj vták to aj rýchlo pochopil. Týčil sa nad nohavicami ako jedľa nad útesom. Paní Petra ho jemne potľapkala zľava, sprava, takže sa začal knísať ako pod poryvmi prudkého vetru. Paní Petra sa ozvala. „Milý je chlapec, nie moc veľký, ale to by sa dalo vydržať. A zdá sa, že sa mu páčil!“ povedala s úsmevom a dodala „Snáď ho nechceš nechať trápiť celú noc, ak sa neurobíš teraz až do zajtra to máš zakázané, takže sa snaž. Aspoň uvidím ako je schopný striekať po dvoch akciách!“.
Otočil som sa do kupé, zavrel som oči a chytil svoj úd. Začal som rozmýšlať nad tým čo som prežil a horúčkovito som trhal údom. Spočiatku som nevedel pociťovať slasť, pretože to, čo som prežil bolo až príliš za mojimi schopnosťami vnímať sexuálne vzťahy. Spomenul som si na večer ako som sa pozeral na roztvorený rozkrok Paní Petry a zrazu to išlo. Už som vedel, že som iba chvíľu od vrcholu. Skutočne trvalo už iba pár sekúnd, kým som sa prehol a začal striekať. Nebola to až taká dávka ako večer alebo doobeda, ale povedal by som, že toho bolo dosť. Potvrdil mi to aj smiech vedľa mňa: „Áááállle, chlapec sa snažil!“ povedala Paní Petra so smiechom. „Myslela som, že to bude horšie, určite si v noci striekal viac?“
Zmohol som sa iba na náznak úsmevu a vzdych, ktorý znel ako áno. „Aj tak by si ale mal dbať na to, aby si bol vo forme. Takže by si mal pravidelne ráno a večer polhodiny cvičiť a okrem toho,“ siahla do tašky a vytiahla nejakú krabičku, ktorú mi začala podávať,“ by si mal dvakrát denne brať toto. Objednala som ti to špeciálne, aby si mi bol k dispozícii keby som mala chuť. Nemalo by to mať zdravotné účinky.“ Odmlčala sa, ja som položil krabičku ona vrch mojej tašky a vytiahol si nohavice.
Uvedomil som si, že vlak už brzdí a čochvíľa zastane a že mám najvyšší čas ísť k východu. Vedela to aj Paní Petra a prísne mi povedala: „A teraz už vypadni, máš najvyšší čas a ešte máš dosť úloh pre dnešok.“ Vybehol som na chodbičku a vyberal si dve na výstup, keď sa za mnou ozvalo prísne a dôrazné: „Halóóó, nezabudol si niečo?“ Jasné, preblesklo mi hlavou. Vlak už stál. Otočil som sa, klesol na kolená, takže som vlastne kľačal na chodbičke a hlavu som vnoril do kupé. Našťastie sedela stále na rovnakom mieste. Pobozkal som Paní na palček jednej a druhej nohy a rýchlo povedal „Ďakujem Vám milostivá Paní za Vašu priazeň a prajem Vám krásny večer.“ Usmiala sa a spokojne povedala „Tak už bež.“
Podobne ako deň predtým som z vlaku skôr vypadol ako vystúpil. Opäť som stál na peróne a neistý pozeral za odchádzajúcim vlakom. Žil som v sne a teraz som už vedel, že ten sen môže byť veľmi dlhý. Usmial som sa.
