„Tak a dohodneme si pravidlá. “ Prehovoril doktor ruského pôvodu. Následne vytiahol zo skrine obojok, ktorý jej nasadil na krk pod obojok vyfasovaný u bossa a následne ho uzamkol. „Tak tvoja práca bude tu v ordinácii. V spolupráci s odhadcom a pod dozorom sestier, budeš robiť prehliadky počas mojej neprítomnosti. Ak si myslíš že tu budeš šéfovať, tak sa mýliš. Budeš na slovo poslúchať sestry a všetky ich pokyny a príkazy, pretože oni sú tu riadne zamestnané a ty si tu skrátka...“ Odmlčal sa. „ A vzhľadom na to, že na svoj vek vypadáš celkom k svetu a ja tiež nie som najmladší, budeš mi po vôli kedy prikážem. Nevyvalil som za teba kopec prachov, aby si si tu váľala šunky. Pohyb po meste budeš mať voľný, na krku máš totiž monitorovací obojok s GPS. Ak opustíš mesto bez môjho vedomia budeš potrestaná a taktiež sa tu trestá každá neposlušnosť a ne dochvíľnosť. Nástup do práce máš každý deň o 8.00 hodine a končiť budeš vtedy, keď ti vrchná sestra dovolí odísť. Teraz ťa odprevadím do tvojho nového domova a po ceste sa zastavíme u zámočníka, nech ti odstráni predošlý obojok. Ubytovanie budeš mať grátis. Každý týždeň v piatok dostaneš vreckové z ktorého budeš musieť nasledujúci týždeň vyžiť. Máš prísne zakázané sa kurviť a nadväzovať známosti tak s mužmi, ako so ženami. Je ti to jasné?“ „Áno.“ Prikývla hlavou na znak súhlasu.
„Vy zveri! Hráte sa tu na mecenášov a pritom zotročujete ľudí! Špinavci čo to na mňa hráte!?“ Spustila Alica krik na práve prichádzajúceho starého pána so synom. Obaja ostali stáť ako obarení a nechápavo na ňu hľadeli. „Pravda sa vždy dostane na povrch vy hyeny!“ Pokračovala v monológu. „O čom tu točíte Alica?“ Spýtal sa starší pán. „O mojich kolegoch s misie! Tvárite sa, že sa mi snažíte pomôcť ich zachrániť a pritom ich väzníte vo svojej z kurvenej bani! A tožvie aké zverstvá ešte máte na svedomí, veď ste neustále obklopený militantnou skupinou, ktorá nemá ďaleko od tej čo nás prepadla a uniesla. „Ale to vôbec nie je tak ako hovoríte Alica, upokojte sa prosím. Vy mne chcete tvrdiť že nejaký z vašich kolegov pracuje tu v bani a to ešte proti svojej vôli?“ „Áno presne to chcem povedať a nie jeden, ale všetci!“ Vrieskala naďalej. „A hľa tu je jeden z nich.“ Otočila sa ukázala rukou na otrhaného chlapíka, hrbiaceho sa za banským vozíkom. „Vstaňte chlape a ukážte sa mi.“ Vyzval starší pán muža. „Vy tvrdíte že ste z misie tu prítomnej pani doktorky?“ „Áno pane.“ Odpovedal lekár s pokorou. „Ako ste sa sem dostali a kto vás najal?“ „Kúpil nás nejaký mulat, ktorý stále chodí v bielom saku s červenou šatkou okolo krku. U neho sme akože zamestnaný a tu pracuje jeho firma v subdodávke. Každý deň nás sem dovedú v putách ako zločincov a pracujeme dokiaľ vládzeme.“ „To stým mulatom v bielom, so šatkou na krku myslíte vážne?!“ „Áno pane.“ Potichu odpovedal. Starý pán sa otočil smerom k bráne do objektu a tam stojacemu vojakovi silným spísknutím a gestom ruky pokynul aby došiel. „Pán si praje?“ spýtal sa vojak. „Okamžite zadržte Rodriga!“ „Rodriga pane? To myslíte vážne?“ Spýtal sa nechápavo vojak. „Priveďte ho sem. Následne zastavte prácu v bani a prikážte všetkým do nohy vyfárať. Rozumeli ste?!“ „Áno pane!“ Odpovedal vojak a rozbehol sa smerom k strážnej budove v ktorej nastal následne veľký ruch a ozbrojenci sa znej začali rozlietať, ako sršne. Na veľkom priestranstve pred ťažobnou vežou, sa zhromaždila skoro tisícka ľudí. Eskorta z administratívnej budovy vyviedla pred nastúpených ľudí muža v bielom, so šatkou na krku a s putami na rukách. Starší pán sa postavil pred zhromaždenie a hlasno prehovoril. Ak sú medzi vami ľudia ktorých kúpil, alebo zotročil tento človek, nech pristúpia predomňa. V mase ľudí nastal rozruch a do popredia sa predrala asi stovka ľudí. „Takže vy všetci, čo ste sa postavili dopredu chcete tvrdiť že pracujete pre Rodriga?“ Áno, skoro zborovo odpovedali muži. Otočil sa na Rodriga. „Čo mi chceš k tomu povedať? Máš niečo na svoju obhajobu?“ „Veď to ja všetko len pre teba, je kríza ,ceny klesajú a toto bola možnosť, ako ušetriť na cene práce.“ Obhajoval sa mulat. „A preto si si založil súkromnú spoločnosť s ktorou si sám uzatváral zmluvy, aby pre mňa robila subdodávky!? To si naozaj o mne myslíš že som na melón?! A ja som sa nestíhal diviť, ako sa zmáhaš!“ Osopil sa na Rodriga starý pán. „Vydajte ho davu, nech s ním naložia podľa svojej vôle!“ Prikázal vojakom. „Nie pane prosím nie, naložte so mnou radšej vy ako uznáte.“ Žobronil Rodrig pričom sa mu hodil k nohám. „Už som rozhodol a naložil podľa svojej vôle. Vydajte ho davu.“ Opäť sa otočil k mužom a prehovoril. „Tí ktorí tu pracovali proti svojej vôli sú od tohto momentu voľný. Následne prosím lekárov ktorí sú z misie tu prítomnej doktorky, aby predstúpili.“ S davu sa vynorili tri postavy z úbožených mužov. Rodriga ozbrojenci vyvliekli medzi mužov. Strhali z neho šaty a pohodili ho do davu. Chlapi z davu sa následne rozbehli k banským vozíkom s hlušinou, vyberali z nich kamene a hádzali ich do Rodriga.
„Tak a tu budeš bývať.“ Vyhlásil doktor ruského pôvodu, keď vstúpili do priestranného klimatizovaného apartmánu, moderne a vkusne zariadeného. Lekárke opäť skrsla nádej, keď uvidela, do akého luxusu sa dostala. Po ceste s ňou obehal obchody a nakúpil jej oblečenie, že opäť vypadala ako dáma. „Tu máš kľúče od bytu a nech ťa ani len v päte nenapadne sem niekoho priviesť. A teraz vážne, čo máš radšej kone alebo psi?“ Prekvapene ostala na neho hľadieť , nechápajúc zmysel jeho otázky. „Lebo ja mám rád oboje.“ Pokračoval v monológu. „Tam je kúpeľňa,“ ukázal prstom. „Keď sa osprchuješ príď vedľa a nech ťa nenapadne sa obliecť. V tomto byte budeš vždy nahá. Obliekať a vyzliekať sa vždy budeš v predsieni bytu.“ Prikázal, na čo odcupkala poslušne do kúpeľne. Asi o pätnásť minút sa vrátila z kúpeľne, zabalená do žltej osušky. Keď vstúpila do miestnosti v ktorej predpokladala, že sa nachádza ucítila medzi lopatkami silnú pálivú bolesť na čo zvrieskla a prudko sa otočila. Stál za dvermi s vôdzkou na psa v ruke, ktorá jej práve medzi lopatkami vymaľovala hematomický pruh. „Čo som ti povedal ty suka, si hluchá alebo čo!? Čo som ti prikázal a čo znamená ta osuška!?“ Opäť sa zahnal vôdzkou, načo zareagovala rýchlym strhnutím osušky zo seba a súčasným zvriesknutím. „Prosím nie! Už budem poslušná!“ Ruka s vôdzkou klesla ku kolenu bez švihu. „No dobre, dobre. Tak už si si rozmyslela čo máš radšej?“ „Žene začalo dochádzať, že sa jej to nepýta preto, aby jej zaplatil hodiny jazdectva, alebo aby jej kúpil psíka pre rozveselenie a zmiernenie samoty.“ Nevedela aký bič si na seba pletie, tak pre istotu odpovedala neutrálne. „Mám rada oboje pane.“ „No dobre, tak budeme mať na striedačku kurz kynológie a následne hyppológie. Takže fena, začneme poradovou prípravou. Sadni,“ zaznel povel. Žena si následne čupla, čím napodobnila sed psíka. Pohladil ju otvorenou dlaňou po tvári. „Dobre fenka, tak a je čas dať nejaké prislúchajúce meno. Hm hm, budeš sa volať... Hermína. Hermína sa budeš volať. Páči sa ti to meno?“ Súhlasne prikývla hlavou. Opäť ju pohladil so slovami. „Tak keď sa ti páči tak očakávam väčší prejav radosti.“ Žene začal pomaly dochádzať zmysel tejto hry a čupiac na zemi začala vrtieť zadočkom a polo vystrčeným jazýčkom z úst. Ruky zdvihla zo zeme do výšky pŕs a začala vydávať zvuk ha ha ha..... Opäť ju pohladil po tvári. „Dobre Hermína, dobrá sučka a teraz sa trošku poprechádzame.“ K obojku jej pripol vôdzku. „Pekne vedľa nohy Hermína.“ Prechádzal pomedzi zariadenie miestnosti hore dole robiac smičky pomedzi stoličky kreslá a sedačku. Zo zásuvky skrinky vytiahol tenisovú loptičku. „Aport Hermína!“ Odopol jej vôdzku od obojku a švihol rukou, hodiac loptičku cez dvere do vedľajšej miestnosti. Okamžite vyštartovala po štyroch a vzápätí sa vracala s loptičkou v ústach. „K nohe Hermína. Dobrá Hermínka, podaj loptičku.“ Opäť ju pohladil po tvary a tento krát hodil loptičku v tej istej miestnosti cez sedaču. Opäť vyštartovala a vrátila sa s loptičkou v ústach a sadla si mu k nohe. Vybral jej loptičku z papule so slovami. „Dobrá Hermínka, ale nepochválim ťa, čo ty nevieš preskakovať prekážky?“ A opäť hodil loptičku ponad sedačku, načo žena opätovne vyštartovala po štyroch a preliezla cez sedačku, uchopila do úst loptičku a tou istou trasou sa vrátila k jeho nohám. Pohladil ju po tvári a následne potľapkal po hrudi. „Dobrá Hermínka, dobrá, zaslúžiš si odmenu.“ Pristúpil k stolíku, otvoril kazetu z ktorej vybral bonbón a následne ho vložil žene do úst. Kľačiaca žena pri jeho nohách, si začala uvedomovať, že ňou lomcuje silné vzrušenie a medzi pyskami sa jej naťahujú pavučiny slizu.
Alica so starším pánom sa pretláčali pomedzi ľudí v priestoroch tržnice a snažili sa dostať do výstavnej haly A1. Keď sa dostali dnu tak začali starostlivo prechádzať od podstavca k podstavcu a obhliadali si vystavované ženy. U prostred haly vystúpila Alica po schodíkoch na podstavec k vystavovanej žene a od zadu jej pošepla do ucha. „Nebojte sa, dostanem vás odtiaľto. Len neurobte žiadnu hlúposť a tvárte sa ako by sa nič nedialo.“ Žena sa prudko strhla a otočila. „Preboha to ste vy pani doktorka?“ Vytreštila oči na Alicu prekvapená sestra. „Ako nás chcete odtiaľto dostať? Čo ste kúzelníčka?“ Alica sa opäť nad ňu naklonila a pošepla: „Psst, kľud tichúčko, to nechajte na mňa.“ Vtom nastal v hale A1 strašný vresk a trma vrma. Skupinka mužov majúca na starosti poriadok a bezpečnosť na výstavisku ťahala k dverám na nádvorie škriekajúcu ženu, ktorá okolo seba kopala a kládla silný odpor. „Čosa to tu deje? Spýtala sa Alica hľadiac na zápas. Vtom si uvedomila že tú ženu pozná. „Pre pána Jána, veď to je lekárka od nás. Musíme jej pomôcť!“ Starý pán chytil Alicu za plece. „Kľud Alica, ukľudnite sa prosím. Dobre viete, že do tohto sa nemôžeme zamiešať a tu žiadne prachy nepomôžu. Skrátka čo si svojou neposlušnosťou a aroganciou nadrobila tak si musí vyžrať.“ Alica sa mu zdesene pozrela do očí. „To akože mi chcete povedať že ju idú Zbičovať?!“ „Áno Alica, presne ako hovofríte.“
„Vy zveri! Hráte sa tu na mecenášov a pritom zotročujete ľudí! Špinavci čo to na mňa hráte!?“ Spustila Alica krik na práve prichádzajúceho starého pána so synom. Obaja ostali stáť ako obarení a nechápavo na ňu hľadeli. „Pravda sa vždy dostane na povrch vy hyeny!“ Pokračovala v monológu. „O čom tu točíte Alica?“ Spýtal sa starší pán. „O mojich kolegoch s misie! Tvárite sa, že sa mi snažíte pomôcť ich zachrániť a pritom ich väzníte vo svojej z kurvenej bani! A tožvie aké zverstvá ešte máte na svedomí, veď ste neustále obklopený militantnou skupinou, ktorá nemá ďaleko od tej čo nás prepadla a uniesla. „Ale to vôbec nie je tak ako hovoríte Alica, upokojte sa prosím. Vy mne chcete tvrdiť že nejaký z vašich kolegov pracuje tu v bani a to ešte proti svojej vôli?“ „Áno presne to chcem povedať a nie jeden, ale všetci!“ Vrieskala naďalej. „A hľa tu je jeden z nich.“ Otočila sa ukázala rukou na otrhaného chlapíka, hrbiaceho sa za banským vozíkom. „Vstaňte chlape a ukážte sa mi.“ Vyzval starší pán muža. „Vy tvrdíte že ste z misie tu prítomnej pani doktorky?“ „Áno pane.“ Odpovedal lekár s pokorou. „Ako ste sa sem dostali a kto vás najal?“ „Kúpil nás nejaký mulat, ktorý stále chodí v bielom saku s červenou šatkou okolo krku. U neho sme akože zamestnaný a tu pracuje jeho firma v subdodávke. Každý deň nás sem dovedú v putách ako zločincov a pracujeme dokiaľ vládzeme.“ „To stým mulatom v bielom, so šatkou na krku myslíte vážne?!“ „Áno pane.“ Potichu odpovedal. Starý pán sa otočil smerom k bráne do objektu a tam stojacemu vojakovi silným spísknutím a gestom ruky pokynul aby došiel. „Pán si praje?“ spýtal sa vojak. „Okamžite zadržte Rodriga!“ „Rodriga pane? To myslíte vážne?“ Spýtal sa nechápavo vojak. „Priveďte ho sem. Následne zastavte prácu v bani a prikážte všetkým do nohy vyfárať. Rozumeli ste?!“ „Áno pane!“ Odpovedal vojak a rozbehol sa smerom k strážnej budove v ktorej nastal následne veľký ruch a ozbrojenci sa znej začali rozlietať, ako sršne. Na veľkom priestranstve pred ťažobnou vežou, sa zhromaždila skoro tisícka ľudí. Eskorta z administratívnej budovy vyviedla pred nastúpených ľudí muža v bielom, so šatkou na krku a s putami na rukách. Starší pán sa postavil pred zhromaždenie a hlasno prehovoril. Ak sú medzi vami ľudia ktorých kúpil, alebo zotročil tento človek, nech pristúpia predomňa. V mase ľudí nastal rozruch a do popredia sa predrala asi stovka ľudí. „Takže vy všetci, čo ste sa postavili dopredu chcete tvrdiť že pracujete pre Rodriga?“ Áno, skoro zborovo odpovedali muži. Otočil sa na Rodriga. „Čo mi chceš k tomu povedať? Máš niečo na svoju obhajobu?“ „Veď to ja všetko len pre teba, je kríza ,ceny klesajú a toto bola možnosť, ako ušetriť na cene práce.“ Obhajoval sa mulat. „A preto si si založil súkromnú spoločnosť s ktorou si sám uzatváral zmluvy, aby pre mňa robila subdodávky!? To si naozaj o mne myslíš že som na melón?! A ja som sa nestíhal diviť, ako sa zmáhaš!“ Osopil sa na Rodriga starý pán. „Vydajte ho davu, nech s ním naložia podľa svojej vôle!“ Prikázal vojakom. „Nie pane prosím nie, naložte so mnou radšej vy ako uznáte.“ Žobronil Rodrig pričom sa mu hodil k nohám. „Už som rozhodol a naložil podľa svojej vôle. Vydajte ho davu.“ Opäť sa otočil k mužom a prehovoril. „Tí ktorí tu pracovali proti svojej vôli sú od tohto momentu voľný. Následne prosím lekárov ktorí sú z misie tu prítomnej doktorky, aby predstúpili.“ S davu sa vynorili tri postavy z úbožených mužov. Rodriga ozbrojenci vyvliekli medzi mužov. Strhali z neho šaty a pohodili ho do davu. Chlapi z davu sa následne rozbehli k banským vozíkom s hlušinou, vyberali z nich kamene a hádzali ich do Rodriga.
„Tak a tu budeš bývať.“ Vyhlásil doktor ruského pôvodu, keď vstúpili do priestranného klimatizovaného apartmánu, moderne a vkusne zariadeného. Lekárke opäť skrsla nádej, keď uvidela, do akého luxusu sa dostala. Po ceste s ňou obehal obchody a nakúpil jej oblečenie, že opäť vypadala ako dáma. „Tu máš kľúče od bytu a nech ťa ani len v päte nenapadne sem niekoho priviesť. A teraz vážne, čo máš radšej kone alebo psi?“ Prekvapene ostala na neho hľadieť , nechápajúc zmysel jeho otázky. „Lebo ja mám rád oboje.“ Pokračoval v monológu. „Tam je kúpeľňa,“ ukázal prstom. „Keď sa osprchuješ príď vedľa a nech ťa nenapadne sa obliecť. V tomto byte budeš vždy nahá. Obliekať a vyzliekať sa vždy budeš v predsieni bytu.“ Prikázal, na čo odcupkala poslušne do kúpeľne. Asi o pätnásť minút sa vrátila z kúpeľne, zabalená do žltej osušky. Keď vstúpila do miestnosti v ktorej predpokladala, že sa nachádza ucítila medzi lopatkami silnú pálivú bolesť na čo zvrieskla a prudko sa otočila. Stál za dvermi s vôdzkou na psa v ruke, ktorá jej práve medzi lopatkami vymaľovala hematomický pruh. „Čo som ti povedal ty suka, si hluchá alebo čo!? Čo som ti prikázal a čo znamená ta osuška!?“ Opäť sa zahnal vôdzkou, načo zareagovala rýchlym strhnutím osušky zo seba a súčasným zvriesknutím. „Prosím nie! Už budem poslušná!“ Ruka s vôdzkou klesla ku kolenu bez švihu. „No dobre, dobre. Tak už si si rozmyslela čo máš radšej?“ „Žene začalo dochádzať, že sa jej to nepýta preto, aby jej zaplatil hodiny jazdectva, alebo aby jej kúpil psíka pre rozveselenie a zmiernenie samoty.“ Nevedela aký bič si na seba pletie, tak pre istotu odpovedala neutrálne. „Mám rada oboje pane.“ „No dobre, tak budeme mať na striedačku kurz kynológie a následne hyppológie. Takže fena, začneme poradovou prípravou. Sadni,“ zaznel povel. Žena si následne čupla, čím napodobnila sed psíka. Pohladil ju otvorenou dlaňou po tvári. „Dobre fenka, tak a je čas dať nejaké prislúchajúce meno. Hm hm, budeš sa volať... Hermína. Hermína sa budeš volať. Páči sa ti to meno?“ Súhlasne prikývla hlavou. Opäť ju pohladil so slovami. „Tak keď sa ti páči tak očakávam väčší prejav radosti.“ Žene začal pomaly dochádzať zmysel tejto hry a čupiac na zemi začala vrtieť zadočkom a polo vystrčeným jazýčkom z úst. Ruky zdvihla zo zeme do výšky pŕs a začala vydávať zvuk ha ha ha..... Opäť ju pohladil po tvári. „Dobre Hermína, dobrá sučka a teraz sa trošku poprechádzame.“ K obojku jej pripol vôdzku. „Pekne vedľa nohy Hermína.“ Prechádzal pomedzi zariadenie miestnosti hore dole robiac smičky pomedzi stoličky kreslá a sedačku. Zo zásuvky skrinky vytiahol tenisovú loptičku. „Aport Hermína!“ Odopol jej vôdzku od obojku a švihol rukou, hodiac loptičku cez dvere do vedľajšej miestnosti. Okamžite vyštartovala po štyroch a vzápätí sa vracala s loptičkou v ústach. „K nohe Hermína. Dobrá Hermínka, podaj loptičku.“ Opäť ju pohladil po tvary a tento krát hodil loptičku v tej istej miestnosti cez sedaču. Opäť vyštartovala a vrátila sa s loptičkou v ústach a sadla si mu k nohe. Vybral jej loptičku z papule so slovami. „Dobrá Hermínka, ale nepochválim ťa, čo ty nevieš preskakovať prekážky?“ A opäť hodil loptičku ponad sedačku, načo žena opätovne vyštartovala po štyroch a preliezla cez sedačku, uchopila do úst loptičku a tou istou trasou sa vrátila k jeho nohám. Pohladil ju po tvári a následne potľapkal po hrudi. „Dobrá Hermínka, dobrá, zaslúžiš si odmenu.“ Pristúpil k stolíku, otvoril kazetu z ktorej vybral bonbón a následne ho vložil žene do úst. Kľačiaca žena pri jeho nohách, si začala uvedomovať, že ňou lomcuje silné vzrušenie a medzi pyskami sa jej naťahujú pavučiny slizu.
Alica so starším pánom sa pretláčali pomedzi ľudí v priestoroch tržnice a snažili sa dostať do výstavnej haly A1. Keď sa dostali dnu tak začali starostlivo prechádzať od podstavca k podstavcu a obhliadali si vystavované ženy. U prostred haly vystúpila Alica po schodíkoch na podstavec k vystavovanej žene a od zadu jej pošepla do ucha. „Nebojte sa, dostanem vás odtiaľto. Len neurobte žiadnu hlúposť a tvárte sa ako by sa nič nedialo.“ Žena sa prudko strhla a otočila. „Preboha to ste vy pani doktorka?“ Vytreštila oči na Alicu prekvapená sestra. „Ako nás chcete odtiaľto dostať? Čo ste kúzelníčka?“ Alica sa opäť nad ňu naklonila a pošepla: „Psst, kľud tichúčko, to nechajte na mňa.“ Vtom nastal v hale A1 strašný vresk a trma vrma. Skupinka mužov majúca na starosti poriadok a bezpečnosť na výstavisku ťahala k dverám na nádvorie škriekajúcu ženu, ktorá okolo seba kopala a kládla silný odpor. „Čosa to tu deje? Spýtala sa Alica hľadiac na zápas. Vtom si uvedomila že tú ženu pozná. „Pre pána Jána, veď to je lekárka od nás. Musíme jej pomôcť!“ Starý pán chytil Alicu za plece. „Kľud Alica, ukľudnite sa prosím. Dobre viete, že do tohto sa nemôžeme zamiešať a tu žiadne prachy nepomôžu. Skrátka čo si svojou neposlušnosťou a aroganciou nadrobila tak si musí vyžrať.“ Alica sa mu zdesene pozrela do očí. „To akože mi chcete povedať že ju idú Zbičovať?!“ „Áno Alica, presne ako hovofríte.“
