misia 7

Homre prechádzal pomedzi biele ženy nastúpené v rade. Kontroloval ich a ohmatkával. Jednej kázal predkloniť, inej prejsť sa a ďalšej zas pobehnúť, drepovať, pridvihnúť prsia, alebo roztiahnuť pysky. „Boss, vybral som zatiaľ týchto desať šťánd.“ Prehovoril Homre. „Ak sa mi ich podarí tak výhodne predať ako tie pred tým, tak ešte sa pokúsim prísť vybrať aj z tohto ostatku.“ Desať vybraných žien stálo nastúpených v rade, oproti ostaným. Medzi vybranými boli aj ostatné dve lekárky a tri sestry z misie. Na druhý deň boli odvezené do Bulawaya k doktorovi ruského pôvodu, na prehliadku spojenú s obodovaním. Oproti predošlým dievčinám z misie mali výhodu, že chodili oblečené v tunikách od bossa a nerobili ponižujúce predstavenie okoloidúcim. Hneď po vstupe do sesterskej časti ambulancie im boli zložené putá. Čierna sestra oblečená v bielom okamžite zvrieskla. „ Tak kurvy vyzliekame sa a neotáľame. Šup šup, čecky z tuník von. Vtom vstúpila aj druhá sestra a začala ceremónia klystírov , odberov krvi , váženia, merania a číslovania do dotazníkov. Za malú chvíľu v stúpil do miestnosti doktor s odhadcom. „Tak ako Homre? Vidím že kšefty vám prekvitajú.“ Homre vstal a podal odhadcovi veľkú papierovú obálku. „To viete , Boss ma poveril tak som tu.“ Odpovedal Homre na doktorovu otázku. Odhadca vysypal z obálky na stôl pasy. Prelistoval a opísal si z nich do dotazníkov niektoré informácie a údaje. Následne dva z nich podal bez slova doktorovi. Ten ich otvoril, pokýval hlavou a prehovoril. „Tak v poslednej dobe sa to tu hemží mojimi kolegyňami. Tak ktoré z vás sú to? Pristúpte ku mne pani doktorky.“ Z radu vystúpili dve ženy a doktor si ich premeral pohľadom. „No musím povedať ,že tá čo tu bola minulý týždeň, to bol iný materiál ako vy. No čo už, hlavne bola mladšia a vek neojebeš. Ktorý si ročník, spýtal sa staršej z nich? „1963“ odpovedala lekárka. „No vylez si na kozu, teba si musím dobre prezrieť. Na to, že budeš mať o rok päťdesiatku vyzeráš fakt dobre a zachovalo.“ S uznaním konštatoval. Staršia doktorka vyliezla na kozu a nohy si vložila do strmeňov. Doktor rutinne previedlo vyšetrenie a hodnoty diktoval do tabuľky odhadcovi. „Bodové hodnoty dobré, priam výborné, ale keď to vynásobím koefixientom veku čo je v jej prípade 0,49 tak sme bodovo v prdeli. Ale vzhľadom na to že vypadá mladšie mohli by sme jej ponížiť vek o 4 roky a koeficient sa nám zvýši na 0,53.“ Po prvej doktorke nasledovala druhá. „Ročník?“ „1976“ Povedala žena lezúca na gynekologické kreslo. „Vystrč broskyňu.“ povedal doktor a rozovrel jej pysky. „Homre a s touto tu ste čo robili, no poďte sa pozrieť. Je rozčvachtaná ako keď z hrnca vykypí .“ Homre vstal zo stoličky a šiel sa pozrieť lekárke medzi nohy. Tá celá červená v tvári odvracala od neho pohľad. Tiež nie je najmladšia , ale je beloška a ešte aj pekná. „No poviem vám Horme, že keby sa vám ráčilo predať mi jednu z nich za rozumnú cenu mimo dražby tak ju kúpim. Už mám plné zuby vŕtania sa v ženských pičiach a análoch. Tieto európanky sú aspoň kultivované, ale keď mi vláčia všelijaké neogabané, smradľavé čierne huby z púšte tak to už naozaj v mojom veku nemusím.“ „Doktorko a koľko by ste bol ochotný ponúknuť?“ Spýtal sa Homre. „Vravím že rozumnú cenu. Takú aby som si mohol v kľuke užívať penziu a výnosy z ambulancie.“ „To nemyslíte vážne, to akože naozaj by ste nechali niektorej z týchto ženských viesť svoju prax?“ „O čom to rozprávate Homre? Aké viesť, veď ja sa nechystám umrieť. Prax je naďalej moja a niektorá z nich by robila za mňa tento sprostý manuál a ja by som inkasoval. Veď sú obe lekárky tak nech sú niečo platné. A ak si Homre myslíte, že v ich veku na dražbe utŕžite balík, tak ste na veľkom omyle. Tu v Zimbabwe sa na vzdelanie žien neprihliada. Môžu mať aj päť doktorátov. Hneď si ich overím v praxi. Tak pani kolegyne, každá si vyberte štyri tu stojace matriošky a predvediete my ich vyšetrenie podľa vzoru aký som vám ukázal. Tu sú rukavice a tu inštrumenty. Výsledky diagnostiky hláste tu prítomnému odhadcovi. Tak ktorá ide ako prvá?“ Ženy s rumencom na seba pozreli. „Tak poď ty,“ ukázal na staršiu z nich. „Máš asi väčšiu prax a skúsenosti, tak sa predveď.“ Zostávajúce ženičky sa po jednej menili na koze a po štvrtej sa vymenili aj vyšetrujúce lekárky. Doktor ich s času na čas opravil alebo doplnil, keď vyšetrenie neviedli podľa jeho predstáv. Keď skončilo ponižujúce vyšetrenie a bodovanie, ženičky dostali pokyn, že sa môžu obliecť a opäť im boli nasadené okovy. „Tak čo Homre, dohodneme sa?“ „A ktorú by ste chcel doktorko?“ „Viete Homre, obe sú lekárky a obe sú dobré. Na ich veku mi nezáleží ba ani na výzore. Ja ich nechcem trtkávať, ale využívať ako personál. Tak mi ponúknite rozumnú cenu a ja sa rozhodnem či ju budem akceptovať. Keď doktorky počuli, aký úmysel má s nimi, v oboch skrsla nádej na lepší zajtrajšok. „Homre ak máj ja navrhnúť cenu, tak som vám ochotný zaplatiť 1500 rantov, alebo ak chcete tak 1000 US dolárov,“ navrhol doktor. „Doktorko to srandujete, veď to vám pri takomto návale, akým vás zásobujeme zarobí na seba za tri dni.“ „Ak nechcete tak nechajte tak. Čo si myslíte, že vám niekto dá za jednu skoro päťdesiatničku, alebo tuto tridsaťšesťročnú nádheru mailand? Uvedomte si, že aj keď sú zachovalé a európanky, tak ak ich niekto kúpi, tak len na umývanie schodov alebo riadu. Poznám ich bodovú hodnotu, takže aj výkričnú cenu na dražbe.“ Ukončil svoj monológ doktor. „No dobre doktorko, nerozčuľujte sa. Vzhľadom na naše dobré dlhoročné vzťahy sa dohodneme na tej tisícke dolárikov a aby ste nepovedali že som pes, tak si vyberte ktorú chcete.“ Z dvoch žien, ktoré do tohto momentu boli na jednej lodi sa v tú chvíľu stali rivalky na život a na smrť. „Prosím mňa zoberte,“ prehovorila staršia doktorka. Mám väčšiu prax ako ona, a okrem toho som sa špecializovala gynekológiu a ona kŕčiarka.“ „Drž hubu ty stará krava, ja som už v tridsať dvojke bola zástupkyňa primára. A prax mám aj na iných oddeleniach.“ Osopila sa na staršiu kolegyňu. Hodila sa doktorovi k nohám a chcela ho chytil kolo kolien ale putá na rukách jej to znemožnili. „Mňa zoberte prosím, som mladšia a budem poslušná, splním každý váš príkaz, budem vám kedy len budete chcieť po vôli vo všetko. Prosím, prosím.“ Žobronila mladšia žena. „Prosím neberte tú starú herku, prosím!“ „Ty sviňa špinavá, tak ty ma budeš osočovať!“ Zrúkla staršia doktorka a putami na zápästiach ju z celej sily treskla po hlave. Mladšia žena padla tvárou na zem ako keby stratila na moment vedomie. Zrazu sa zvrtla a svojej kolegyni podtrhla spútané nohy. Obe ženy sa začali na zemi klbčiť, ale putá na nohách a rukách im nedávali veľkú šancu, dobojovať bitku do víťazného konca. Muži stojaci nad nimi sa na zápase dobre bavili a nijako doň nezasahovali, až pokiaľ sa ženy nevyčerpali. Staršia zo žien bojovala ako lev a bolo vidieť že športuje a oproti mladšej má aj niekoľko násobne väčšiu kondičku. „Je síce staršia, ale vitálnejšia.“ Vyhlásil doktor. „Tak tuto si vezmem. Chcete peniaze v hotovosti, alebo vám ich prevediem na účet?“ Otočil sa na Homreho. „Stačí na účet doktorko a nadobúdaciu zmluvu vám zajtra donesie kuriér.“ Homre pokynul eskorte aby odviedla ostatné ženy. Mladšia lekárka sa bránila odvedeniu z ordinácie. Kopala okolo seba a chcela sa vytrhnúť eskorte. „Doktor prečo ste mi to urobili? Prečo vy sviniar? Som predsa mladšia! Čo chcete robiť s tou starou kurvou, čo ste úchylný? Ty krava stará, zničila si mi aj poslednú nádej! Zdochni ty stará suka!“ Nadávky mladšej lekárky bolo počuť ešte z chodby kliniky, kadiaľ ju ťahali muži z eskorty.
Keď skončila dražba a Alica medzi draženými ženami nenašla žiadnu zo svojich kolegýň, nastúpili do auta a vybrali sa po rozbitej ceste do údolia. Po niekoľko hodinovej ceste, pri ktorej ani len netušila kam vedie, dorazili k veľkému oplotenému areálu stráženého vojakmi, uprostred ktorého sa týčila ťažná veža. Keď vojaci otvorili bránu auto vošlo do objektu sa Alica spýtala kde sú. „To je moja baňa.“ Hrdo vyhlásil starý pán. „Ak chcete môžete sa tu porozhliadať. Ja so synom musím ísť vybaviť nejakú administratívu.“ Povedal Alici a obaja sa stratili v prízemnom rozsiahlom objekte. Alica nenechala svoju zvedavosť dlho čakať a vybrala sa povedľa koľají smerom k ťažnej veži. Po koľajach smerom sem a tam tlačili muži banské vozíky. Práve keď prechádzala popri jednom takom to vozíku začala tichý mužský hlas. „Pani doktorka ste to vy?“ Strhla sa keď začula po slovenský položenú otázku. Obrátila svoj zrak k otrhanému špinavému chlapovi a zahľadela sa mu do očí. Preboha, preblesklo jej mysľou keď v mužovi spoznala lekára z misie.