Alica stála na móle ako prikovaná. Stále si myslela, že tieto posledné dni ktoré prežívala, sú len zlý sen z ktorého sa musí raz prebudiť. Alebo že by ju naozaj mohli predať ako ťavu? Vŕtalo jej hlavou a nechápavo hľadela do pléna plného ľudí. Keď chlapík vyplatil hotovosť vedúcemu dražby, otočil sa na chlapíka so šatkou na hlave a kývol hlavou. Chlapík so šatkou pokynul pohybom ruky dvom ženám, stojacím obďaleč neho a tie vybehli na pódium. Prehodili Alici cez ramená plášť, do ktorého sa zahalila a viedli ju von z budovy. Ako jedinú ju vyvádzali bez potupných pút. Pred budovou ju usadili do pristaveného Rolls –Royce, oproti sediacemu chlapíkovi so šatkou, ktorý ju práve vydražil. Hľadeli si navzájom do očí. Ako keby tie oči už voľakde zazrela, kládla si v mysli otázku. Čo ma len čaká, aké plány má ten chlapík so mnou, keď bol ochotný vyplatiť takú sumu? Vírilo jéj neustále hlavou. Chlapík sa bez slova k nej nahol a zložil jej z krku obojok, ktorý následne vyhodil von oknom.
Ostatné ženy, ktoré ostali slúžiť u Bossa si pomaly začínali zvykať na poslušnosť a predpísané ceremónie. Najhoršie na tom bola žena, ktorá si hneď v prvý deň vychutnala na vlastnej koži strašné divadlo. Po fyzickej stránke bola síce už celkom v poriadku, ale po psychickej bola rozbitá. Ženy boli pridelené na rôzne práce do kuchyne, záhrady, upratovanie a posluhovanie. Každý deň boli hodinu doobeda a hodinu poobede cvičené na posluhovanie a trénovali tanečné choreografie. Pochopili, že poslúchať musia každého, kto nemá na krku obojok, bez rozdielu či je to žena, alebo muž a taktiež musia byť každému sexuálne po vôli. Boss sedel v hojdacom kresle a pofajčieval, sledujúc ženy pracujúce v záhrade. „Dole tuniky“ zreval na ne. Ženy poslušne zhodili zo seba chabý odev a vrátili sa k práci. Boss sa vyžíval v ich nahote, ako sa im natriasajú prsia pri práci a visia pri pletí záhonov. Baurilla pristúpila k Bossovi. „Prepáčte Boss, nechcem vám vstupovať do vášho rozhodnutia, ale bolo by vhodné keby ste aspoň beloškám prikázal obliecť.“ „A to už prečo Baurilla?“ spýtal sa. Preto ,že sú to európanky, ešte pár minút a budú spálené ako raky. A tým pádom budú dnes pre hostí ne použiteľné.“ „Máš pravdu, prikáž im obliecť,“ odvetil Boss. Pred večerou boli všetky ženy, ako každý deň na hnané do kúpeľa. Na dnešný večerný tanec vyberala Baurilla len ženy s najväčším poprsím. Keď boli zoradené pred dvermi jedálne a čakali pokiaľ spoločnosť doje, Baurilla všetkým podviazala kozy sťahovacím popruhom. Tie sa im následne začali bolestivo nalievať krvou. Keď vstúpili do jedálne, začala hrať hudba a ženy začali tancovať novo na cvičenú choreografiu. Všetky tanečné figuríny boli navrhnuté tak, aby im prsia čo najviac naskakovali všetkými smermi. Ženy pri tanci bolestivo syčali čo spôsobovalo stolujúcim evidentnú radosť. V polke skladby už mali všetky oči zaplavené slzami. Dotancovali so zaťatými zubami a v duchu prosili nech im Baurilla zloží popruhy z pŕs, to ešte netušili, že práve to je ten najbolestivejší zákrok na ktorý tu všetci čakajú vrátane Baurilly. „Poď sa predviesť kurva,“ zdrapla Baurilla najbližšie stojacu ženu a postrčila ju smerom k stolujúcim. Žena poslušne prešla popred nich. Všetci jej obchytkávali naliate bordové prsníky. „Tak panstvo, kto chce strhnúť popruhy tejto suke?“ Spýtala sa Baurilla pléna. Pristúpil chlapík ktorý jej odopol popruhy z pŕs. Žena zakvílila a začala usedavo plakať. Po odopnutí popruhov si chytila prsia a začala si ich masírovať, pričom jej na ne stekali potoky sĺz. „To ti kto dovolil ty kurvisko z kurvená! Ruky si daj okamžite za hlavu!“ Revala na ňu Baurilla. Len čo si dala poslušne ruky za hlavu na jej prsia dopadla strašná rana trstenicou z Baurillinych rúk. Žena zvrieskla, opäť si chytila prsia a padla k zemi, ako vrece zemiakov. Ďalšie ženy, keď videli ako dopadla prvá z nich, okamžite si dávali ruky za hlavu a po odopnutí popruhov od bolesti usedavo plakali.
Alici prešiel po chrbte mráz. Čo ak sú to obchodníci s orgánmi. Videla a zažila na vlastnej koži, že tu sú schopný všetkého, a neštítia sa ničoho. Rolls –Royce dorazil k veľkému opevnenému objekt. Brána sa okamžite začala otvárať. Muž so šatkou na hlave otvoril dvere auta, vystúpil a galantne podal Alici ruku. „Nech sa páči slečna, vítam Vás v mojom kráľovstve.“ Alicu bodol do uší jeho hlas. Kde som ja počula tento hlas? Odkiaľ poznám tie oči? Neustále a dookola si kládla tieto otázky. Chlapík ju viedol priestranným schodiskom do izieb ktoré boli navzájom spojené s kúpeľňou. „Nech sa páči slečna, toto je váš apartmán a toto je vaša služobná.“ Ukázal prstom na mladú mulatku. „Ak budete čokoľvek potrebovať oznámte jej to, s radosťou to pre vás vykoná. Teraz si oddýchnite, určite ste unavená.“ Uklonil sa a odišiel. Jeden extrém vymenil druhý. Opäť nemohla uveriť čo sa deje. Mladá mulatka otvorila skriňu. „Slečna tu máte veci na oblečenie. Vyberte si prosím to, v čom sa budete dobre cítiť. Ak dovolíte, tak sa vzdialim. Ak budete niečo potrebovať tak zazvoňte.“ Ukázala na zvonček. Keď mulatka odišla, Alica nechápavo začala blúdiť po miestnostiach zaplavených luxusom. Pristúpila k oknu a pozrela do záhrady v diaľke lemovanéj obranným múrom. Otvorila skriňu s vecami a začala sa v nich prehrabávať. Bola prekvapená z výberu oblečenia a obuvi ktorú tam našla. Všetko jej pasovalo ako uliate. Na podlahe skrine zbadala dokrčený papier. Zodvihla ho a následne ju zamrazilo na chrbte. Čítala, dotazník otrokyne poradové číslo 12 110. Tak preto sú tieto veci ako uliate. Vybrala si spodnú bielizeň telovej farby, bez zbytočných čipiek. Také vždy najradšej nosila. Krátke rifľové nohavice a biele tričko. Na nohy si obula bledohnedé balerínky. Opäť mala pocit, že sa jej sníva. Prešla k posteli, opäť sa vyzula a zvalila sa na ňu. Prebudila sa na jasnú žiaru mesiaca, ktorý jej svietil do tváre. Vstala, otvorila dvere a vyšla na balkón. Oprela sa o zábradlie a zhlboka dýchala. Začula kroky. Keď sa otočila zbadal mladého muža ktorý prehovoril. „Dobre ste si oddýchli?“ Prekvapene hľadela do jeho tváre. Vedela že ho pozná a to ju šokovalo. Po tom chaose, čo za posledné dni zažila mala strašný zmätok v hlave. Nevedela ho zaradiť, netušila prečo kúpil práve ju a za také veľké prachy. „Ste nádherná žena a k tomu ešte aj múdra. Nie ste smädná alebo hladná?“ prehovoril. „Som, strašne.“ Odpovedala Alica. „Nasledujte ma prosím.“ Vyzval Alicu a spoločne kráčali po vonkajšom schodišti z balkóna do altánku v záhrade, kde bolo prichystané jedlo a nápoje rôzneho druhu. Celý čas neprehovorili ani slovo. Keď sa Alica občerstvila, odprevadil ju do izby , kde ostala opäť sama. Alici opäť začalo vŕtať v hlave, prečo ju kúpil a čo mali znamenať jeho narážky na to že je múdra? Kto vlastne je ten chlap? Musím zmiznúť. Preblesklo jej hlavou. Nikde nevidela žiadnych ozbrojencov, ako doposiaľ všade. Pribehla k skrini, na jednom z tričiek tmavej farby zviazala rukávy, čím jej vznikla taška do ktorej napchala nejaké veci na oblečenie. aj svoje biele tričko si prezliekla za tmavšie, aby v tme nesvietila. Vyzula si balerínky, vzala si ich do ruky. Tichúčko scupkala do altánku, kde si do provizórnej tašky zbalila vodu a trošku potravín. Bežala záhradou až na koniec. Pribehla k vysokému múru a začala uvažovať, ako ho prekoná, keď ju zachytili pohybové senzory. Vtom sa rozozvučali sirény. Po vonkajších schodištiach začali bežať chlapi s karabínami. Nastal chaos. Svetlomety zabudované na opevnení prerezávali tmu a hľadali pohyb narušiteľa. Alica celá strachom bez seba a v obavách čo s ňou bude keď ju chytia, zaliezla do kríkov tvoriacich labyrint v tvare francúzskeho parčíku. Chvela sa strachom a v predstavách sa jej vynorila sestra z jej misie visiaca nahá za ruky, ktorú Baurilla bezcitne bičuje cez najcitlivejšie časti tela. Nesmú ma chytiť, nesmú. Opakovala si v duchu. Nie, nedám sa. Opakovala odhodlane.
Ostatné ženy, ktoré ostali slúžiť u Bossa si pomaly začínali zvykať na poslušnosť a predpísané ceremónie. Najhoršie na tom bola žena, ktorá si hneď v prvý deň vychutnala na vlastnej koži strašné divadlo. Po fyzickej stránke bola síce už celkom v poriadku, ale po psychickej bola rozbitá. Ženy boli pridelené na rôzne práce do kuchyne, záhrady, upratovanie a posluhovanie. Každý deň boli hodinu doobeda a hodinu poobede cvičené na posluhovanie a trénovali tanečné choreografie. Pochopili, že poslúchať musia každého, kto nemá na krku obojok, bez rozdielu či je to žena, alebo muž a taktiež musia byť každému sexuálne po vôli. Boss sedel v hojdacom kresle a pofajčieval, sledujúc ženy pracujúce v záhrade. „Dole tuniky“ zreval na ne. Ženy poslušne zhodili zo seba chabý odev a vrátili sa k práci. Boss sa vyžíval v ich nahote, ako sa im natriasajú prsia pri práci a visia pri pletí záhonov. Baurilla pristúpila k Bossovi. „Prepáčte Boss, nechcem vám vstupovať do vášho rozhodnutia, ale bolo by vhodné keby ste aspoň beloškám prikázal obliecť.“ „A to už prečo Baurilla?“ spýtal sa. Preto ,že sú to európanky, ešte pár minút a budú spálené ako raky. A tým pádom budú dnes pre hostí ne použiteľné.“ „Máš pravdu, prikáž im obliecť,“ odvetil Boss. Pred večerou boli všetky ženy, ako každý deň na hnané do kúpeľa. Na dnešný večerný tanec vyberala Baurilla len ženy s najväčším poprsím. Keď boli zoradené pred dvermi jedálne a čakali pokiaľ spoločnosť doje, Baurilla všetkým podviazala kozy sťahovacím popruhom. Tie sa im následne začali bolestivo nalievať krvou. Keď vstúpili do jedálne, začala hrať hudba a ženy začali tancovať novo na cvičenú choreografiu. Všetky tanečné figuríny boli navrhnuté tak, aby im prsia čo najviac naskakovali všetkými smermi. Ženy pri tanci bolestivo syčali čo spôsobovalo stolujúcim evidentnú radosť. V polke skladby už mali všetky oči zaplavené slzami. Dotancovali so zaťatými zubami a v duchu prosili nech im Baurilla zloží popruhy z pŕs, to ešte netušili, že práve to je ten najbolestivejší zákrok na ktorý tu všetci čakajú vrátane Baurilly. „Poď sa predviesť kurva,“ zdrapla Baurilla najbližšie stojacu ženu a postrčila ju smerom k stolujúcim. Žena poslušne prešla popred nich. Všetci jej obchytkávali naliate bordové prsníky. „Tak panstvo, kto chce strhnúť popruhy tejto suke?“ Spýtala sa Baurilla pléna. Pristúpil chlapík ktorý jej odopol popruhy z pŕs. Žena zakvílila a začala usedavo plakať. Po odopnutí popruhov si chytila prsia a začala si ich masírovať, pričom jej na ne stekali potoky sĺz. „To ti kto dovolil ty kurvisko z kurvená! Ruky si daj okamžite za hlavu!“ Revala na ňu Baurilla. Len čo si dala poslušne ruky za hlavu na jej prsia dopadla strašná rana trstenicou z Baurillinych rúk. Žena zvrieskla, opäť si chytila prsia a padla k zemi, ako vrece zemiakov. Ďalšie ženy, keď videli ako dopadla prvá z nich, okamžite si dávali ruky za hlavu a po odopnutí popruhov od bolesti usedavo plakali.
Alici prešiel po chrbte mráz. Čo ak sú to obchodníci s orgánmi. Videla a zažila na vlastnej koži, že tu sú schopný všetkého, a neštítia sa ničoho. Rolls –Royce dorazil k veľkému opevnenému objekt. Brána sa okamžite začala otvárať. Muž so šatkou na hlave otvoril dvere auta, vystúpil a galantne podal Alici ruku. „Nech sa páči slečna, vítam Vás v mojom kráľovstve.“ Alicu bodol do uší jeho hlas. Kde som ja počula tento hlas? Odkiaľ poznám tie oči? Neustále a dookola si kládla tieto otázky. Chlapík ju viedol priestranným schodiskom do izieb ktoré boli navzájom spojené s kúpeľňou. „Nech sa páči slečna, toto je váš apartmán a toto je vaša služobná.“ Ukázal prstom na mladú mulatku. „Ak budete čokoľvek potrebovať oznámte jej to, s radosťou to pre vás vykoná. Teraz si oddýchnite, určite ste unavená.“ Uklonil sa a odišiel. Jeden extrém vymenil druhý. Opäť nemohla uveriť čo sa deje. Mladá mulatka otvorila skriňu. „Slečna tu máte veci na oblečenie. Vyberte si prosím to, v čom sa budete dobre cítiť. Ak dovolíte, tak sa vzdialim. Ak budete niečo potrebovať tak zazvoňte.“ Ukázala na zvonček. Keď mulatka odišla, Alica nechápavo začala blúdiť po miestnostiach zaplavených luxusom. Pristúpila k oknu a pozrela do záhrady v diaľke lemovanéj obranným múrom. Otvorila skriňu s vecami a začala sa v nich prehrabávať. Bola prekvapená z výberu oblečenia a obuvi ktorú tam našla. Všetko jej pasovalo ako uliate. Na podlahe skrine zbadala dokrčený papier. Zodvihla ho a následne ju zamrazilo na chrbte. Čítala, dotazník otrokyne poradové číslo 12 110. Tak preto sú tieto veci ako uliate. Vybrala si spodnú bielizeň telovej farby, bez zbytočných čipiek. Také vždy najradšej nosila. Krátke rifľové nohavice a biele tričko. Na nohy si obula bledohnedé balerínky. Opäť mala pocit, že sa jej sníva. Prešla k posteli, opäť sa vyzula a zvalila sa na ňu. Prebudila sa na jasnú žiaru mesiaca, ktorý jej svietil do tváre. Vstala, otvorila dvere a vyšla na balkón. Oprela sa o zábradlie a zhlboka dýchala. Začula kroky. Keď sa otočila zbadal mladého muža ktorý prehovoril. „Dobre ste si oddýchli?“ Prekvapene hľadela do jeho tváre. Vedela že ho pozná a to ju šokovalo. Po tom chaose, čo za posledné dni zažila mala strašný zmätok v hlave. Nevedela ho zaradiť, netušila prečo kúpil práve ju a za také veľké prachy. „Ste nádherná žena a k tomu ešte aj múdra. Nie ste smädná alebo hladná?“ prehovoril. „Som, strašne.“ Odpovedala Alica. „Nasledujte ma prosím.“ Vyzval Alicu a spoločne kráčali po vonkajšom schodišti z balkóna do altánku v záhrade, kde bolo prichystané jedlo a nápoje rôzneho druhu. Celý čas neprehovorili ani slovo. Keď sa Alica občerstvila, odprevadil ju do izby , kde ostala opäť sama. Alici opäť začalo vŕtať v hlave, prečo ju kúpil a čo mali znamenať jeho narážky na to že je múdra? Kto vlastne je ten chlap? Musím zmiznúť. Preblesklo jej hlavou. Nikde nevidela žiadnych ozbrojencov, ako doposiaľ všade. Pribehla k skrini, na jednom z tričiek tmavej farby zviazala rukávy, čím jej vznikla taška do ktorej napchala nejaké veci na oblečenie. aj svoje biele tričko si prezliekla za tmavšie, aby v tme nesvietila. Vyzula si balerínky, vzala si ich do ruky. Tichúčko scupkala do altánku, kde si do provizórnej tašky zbalila vodu a trošku potravín. Bežala záhradou až na koniec. Pribehla k vysokému múru a začala uvažovať, ako ho prekoná, keď ju zachytili pohybové senzory. Vtom sa rozozvučali sirény. Po vonkajších schodištiach začali bežať chlapi s karabínami. Nastal chaos. Svetlomety zabudované na opevnení prerezávali tmu a hľadali pohyb narušiteľa. Alica celá strachom bez seba a v obavách čo s ňou bude keď ju chytia, zaliezla do kríkov tvoriacich labyrint v tvare francúzskeho parčíku. Chvela sa strachom a v predstavách sa jej vynorila sestra z jej misie visiaca nahá za ruky, ktorú Baurilla bezcitne bičuje cez najcitlivejšie časti tela. Nesmú ma chytiť, nesmú. Opakovala si v duchu. Nie, nedám sa. Opakovala odhodlane.
ak by to bolo este zviazane ako kniha tak by som si kúpila vsetky diely 
