Metamorfóza

Kde sa tvoje diaľky končia moja blízkosť nastáva,
v bode zvratu bez návratu, v pobledlých hlbinách,
Tantala v teba, teba v seba, a seba v príšeru rohatú
...premením v ranných hodinách.
V skrýšach výsmechu budem sa ukrývať,
nech útočiskom budú pádu aj rozletu.
V znamení trubadúrov na hostinu zvolám tých,
čo ju znesvätia a na perách podám mŕtvu vodu,
veď ich útroby vždy boli živené
zo žriedla úmrtia v mimikrách zrodu...
V lesku mačacieho zlata, i ty nakŕm si tyrana,
jedz, sýť sa do straty svedomia,
nájdené z teba stiahnem ho zaživa...
Potom počas zamatových nocí,
bez tvojho vedomia,
v prehnitej arcitúžbe po zmene
zo seba teba, a z teba nového Tantala
konečne vyvrhnem....