Insomniak

Jedna ovečka, druhá ovečka, tretia ovečka, štvrtá ovečka, kravička, kozička, strýko Donald farmu mal eeeejjjj macarena. Hmmm. Môj dedo bol elektrikár... Ten bol dobrý. Alebo ten: Koľko vážiš? Nepoviem! Tak aspoň prvé tri čísla. To bolo zabite. Keď budem rozmýšlať nad memečkami z internetu tak nezaspím. Skúsim to od znova.
Jeden, dva, tri... deväťdesiatdeväť, sto... Myslím že som sa pri osemdesiatjeden sekla... Budem rátať od znova.
Jedna... Kto vlastne vymyslel že rátať pred spaním zabera na nespavosť?
Nie j*bem nato... J*bem celé rátanie...
Pozerám po miestnosti a nevidím obrysy ako v tme. Vidím každý detail, vlastne ju vidím ako za dňa. Buď si moje oči už zvykli na tmu alebo zato môže tá lampa čo mám priamo pred oknom.
Tá lampa naozaj svieti silno, tak silno, že aj tie rolety sú mi na nič. Ale sú lepšie ako boli žalúzie. Keď som mala žalúzie, sledovala som svetelné pruhy na stene. Jeden pruh, druhý, tretí... Ale táto svetelná čiara, ktorá vzniká cez medzeru medzi okrom a roletou ma tiež irituje....
Otočím radšej hlavu aby som na tú čiaru nemusela pozerať. Budem pozerať na strop.
Čo to tam je? Na strope je fľak! Je to malý čierny fľak a myslím že sa pohybuje. Určite sa pohybuje! Čo to je? Nie je to pavúk? Nie, len nech to nie je pavúk! Ale nie je to pavúk. Určite nie... Alebo? No, a teraz musím zasvietiť a skontrolovať to. Bože! To svetlo je nepríjemné. Ale aspoň to nebol pavúk. To by som nezaspala už naozaj. Hmmm. Myslím že by sa tu hodilo vymaľovať. Ale až keď bude teplo. To by dlho schlo v takejto zime. A navyše smrdelo... Myslím že by sa sem hodila kávová. Hej, kavová. To je pekná farba. A ku stropu a podlahe biele"sokle". To by bolo pekné. Áno a sem by som si dala poličku, mohla by som si dať na ňu mobil, keď už nemám nočný stolík. A sem by som si mohla dať siluetu nejakého mesta. Paríža alebo New Yorku. Takú peknú som videla na nete. Ale tá silueta bola čierna a to by sa mi nehodilo k tej kávovej. Tak potom sivá. Sivá je tiež pekná a hodila by sa mi k tej siluete... Ale to by bolo zas moc chladné... Sivá je taká chladná. A nehodila by sa mi k tým hnedým závesom čo som si objednala. Tak potom... Nie, nie, nie. Keď budem uvažovať nad zariaďovaním izby tak nezaspím.
Skúsim zavrieť oči a nemyslieť na nič...
Bože jak ma bolí chrbát. A asi mám vysoko pod hlavou.
Dám si preč vankúš. A teraz mám zas nízko. Ani tak dobre, ani tak.
Hmmm skúsim si pustiť spánkovú hudbu, veď na Youtube je toho plno. Kde mám telefón? Kde si? No kde si? A tu si... Fuj, to nechutne ostré svetlo z displeja mobilu. Mala by som si upraviť jas.
Youtube, vyhladavanie, sleeping music. To by šlo. 8hour Sleeping music, 8hour Sleeping music, 8hour... No snaď nebudem musieť počúvať 8hodín voláku psychotronickú hudbu... Ale keď zaspím po 5 minutách tak ten mobil bude hrať dalších 7.55 a vyšlahá mi to baterku... Tak to nie, najdem si niečo kratšie... Nie, nie, nie, nie, nie, nie a toto vyzerá pekne. Je tam more a západ slnka na obrázku.
Pustím si to a zavriem oči...
Je to celkom pekné také šumenie mora. Príjemné... Ako vlnky narážajú na útes... Žblnk, žblnk, žblnk... Kruci! Mne sa z toho zvuku mora chce ísť čúrať. Bože!
Vypnem to a odskočím si. A teraz by som sa mohla ísť ešte napiť. Ne, to si zas budem musieť ísť odskočiť.... Ale som smädná tak sa radšej napijem.
Zažnem svetlo v kuchyni. Nalejem si z fľaše čo je na pracovnej doske. Mountain dew? Kto to kúpil? Vyzerá to ako rádioaktívna voda z jazera zo Springfieldu... Springfield... Zajtra si pozriem ďalší diel žltej rodinky so Springfieldu. Veď nevadí že už som videla všetky diely. Niekoľkokrát. Aj Futuramu, South Park, Brickleberry, Vikingov, Red dwarf atď, atď... Videla som všetky diely. Niekoľko krát. Všetko čo ma zaujímalo som už videla. Keď neviete spať, máte čas pozerať seriál... Každý... Všetky... Niekoľko krát...
Počujem tikať kuchynské hodiny. Tik-tak, tik-tak, tik-tak. Nikdy som nepostrehla že tikajú tak hlasno. Ale možno je to len tým, že je všade ticho. Cez deň sa to stratí, sú hlasnejšie zvuky ako tikot hodín. Tik-tak, tik-tak, tik-tak. Ten tikot ma zvádza k tomu aby som sa na ne pozrela. Ale nepozriem. Nepozriem sa na hodiny, nechcem vedieť koľko je vlastne hodín. Nechcem vedieť ako dlho sa už snažím zaspať, ani za ako dlho vstávam.
Tik-tak, tik-tak, tik-tak, poz-ri-sa, poz-ri-sa, poz-ri-sa...
Pozrela... Sú 4hodiny ráno. Nemala som sa pozerať. Už x-hodín sa márne snažím zaspať. A za 2hodiny vstávam.
Napijem sa, zhasnem svetlo v kuchyni a idem späť do svojej izby.
Ľahnem si do postele... Prikryjem sa... Zavriem oči... Teraz to už určite príde... Spánok. Budem spať.
Šššššššš... Čo to je? To je radiátor? Áno, to šuští voda čo kulminuje v trubkách. Tá kulminujúca voda vydáva zvuk, ktorí je ako 100malých ihličiek, ktoré sa mi zapichávajú do uší. Ššššššš... Irituje ma to. Radšej si pustím niečo na YouTube, aby som nemusela vnímať ten zvuk. Len už nie tie spánková melódie! Radšej... Radšej sa pozriem čo mám ma hlavnej stránke medzi návrhmi.
Seriál ktorý som už videla, seriál, seriál, video od ryšavej ryby, video od môjho obľúbeného Let´s Playera ktoré som už videla, clickbait, clickbait, jeeej Daniel Landa, počkať to je v nejakej show ako hosť, tak to ne, to ma nezaujíma...
Pozriem čo tam mám ďalej... Botox in my vagina? V tých trendoch sú naozaj samé hlúposti...
Aaaa ZNKofficial. A na tejto konkrétnej pesničke sme sa s kamarátom zabávali. Obom nám to prišlo vtipné. On je fajn chlapec. Škoda že ho nechcem, ani som ho nikdy nechcela. A on ma vlastne tiež nie... Nikdy v živote. To je ideálny stav keď nikto netrpí vo friendzone. Ale je zlatý. Veľa krát keď som nemohla spať, bol so mnou hore do rána. Písali sme si, posielali pesničky a všeliake obrázky. Ťahali sme to takto možno polroka, možno rok. Taký ťažko pochopiteľný vzťah dvoch ľudí, ktorí sa chápali. Možno preto,že on jediný mal pochopenie pre moje stavy nespavosti. Aj vtedy keď iní nemali. Pretože človek ktorý dokáže zaspať, to vníma ako "hurvínek válku". Ale ja by som tiež chcela zaspať. Zaspať a zobudiť sa až ráno. Neskenovať celú noc strop, nezamýšľať sa nad nepodstatnými vecami... Ale moje myšlienky vychádzajú až po zotmení a víria mi hlavou. Rozhodli sa, že sa budú predháňať v tom, nad ktorou budem skôr uvažovať... Nerobia to cez deň, nemajú k tomu ani možnosť. Možno preto vychádzajú až po zotmení a vkrádajú sa do mojej hlavy.
Pozerám znova na Youtube...
A toto su pustím. Toto je o mne.

Nemužu spát, nemužu zabrat ani Nemužu usnout, já chci spát. Jsem insomniak!
Nemužu spát, nemužu zabrat ani Nemužu usnout, já chci spát. Jsem insomniak!*


Pesnička dohrala, pozriem sa na mobil. Je 5.30. Budem už"vstávať"? Aj tak sa mi nechce ďalej ležať. Bolí ma chrbát, irituje ma zvuk čo vydáva voda v trubkách, pouličná lampa, fľak na stene...

Vstávam z postele.

Tak dnes v noci to nevyšlo...

Možno zajtra...

Možno...





*V texte je použitá pieseň od Řezníka s názvom Insomniak.