"Som si istá, že ak by ste veľmi chceli určite by sa vám podarilo nájsť pre nás hodinu času v jeho kalendári. Prosím vás závisí od toho možno moja pozícia." dodala už zúfalá Tina po opakovanom vyjadrení Anety - asistentky pána Blatného, že v jeho kalendári nie je nijaký voľný termín pre stretnutie s ňou.
Na druhom konci linky sa ozval vzdych následovaný krátkym tichom.
"Problém sa má tak slečna Vesná, že pán Blatný zajtra odchádza na konferenciu do Viedne, následne na to čerpá dovolenku až do 28. a jeho dnešný program je nabitý každú minútu až do 19stej hodiny. Nie som schopná vám vyhovieť ani keby som akokoľvek chcela. Naozaj ma to veľmi mrzí."
Tina horúčkovito listovala v kalendári. 31. bude pondelok, ak do 1. nepodpíšu dodatok k zmluve firmu bude jej chyba stáť nemalé peniaze. To nemá šancu stihnúť! Pozrela sa do kalendára pána Záreckého. 31. - celý deň obsadený stretnutiami, posledné o 19:30. Teraz už bola naozaj zúfalá.
"Je niekto iný vo vašej spoločnosti kompetentný na takéto rozhodnutie?" spýtala sa po chvíli
"Nie." rezolútna, jasná odpoveď bez sekundy zaváhania. Tina bola stratená. Musí to povedať pánovi Záreckému.
Časť z nej táto myšlienka vzrušovala, strach miešaný s výčitkami a obavami z trestu, druhá časť však uvažovala pragmaticky, môžu ju za toto vyhodiť z projektu, môže ju vyhodiť z firmy? Triasla sa, prehrabla si rukou vlasy a pomaly vydýchla.
Uvedomila si, že Aneta stále trpezlivo čaká na linke.
"Ďakujem Aneta, mohla by som sa vám prosím ozvať ohľadom toho neskôr, musím túto situáciu konzultovať s nadriadeným."
"Samozrejme. Martina nespýtali ste sa ale na vyťaženie pána Blatného v pondelok, našla som tu voľný termín medzi 15:30 a 16:30, pomohlo by Vám to?"
Tina smutne pozrela na plne obsadený deň pána Záreckého, ktorý ako zdôrazňil, pôjde s ňou. "Ďakujem, myslíte, že by ste mi ho mohla zatiaľ rezervovať, v prípade, že by sa niečo zmenilo sa vám určite ozvem."
"Iste."
"Ešte raz ďakujem" povedala Tina a dokončila v myšlienkach vetu -..za nič!-
"Dopočutia zatiaľ"
"Dopočutia"
Tina oboma trasúcimi sa rukami chytila telefón a vypla hovor. Má ísť za ním osobne? Má mu napísať správu?
Pozrela sa na aktuálny stav jeho kalendára, momentálne mal stretnutie.
Vydýchla, otvorila novú správu adresovanú pánovi Záreckému, do predmetu vložila "Stretnutie s pánom Blatným"
Niekoľko minút držala položené ruky na klávesnici neschopná napísať slovo. Horúčkovito premýšľala. Čo napíše? Ako zareaguje pán Zárecký? Bude sa hnevať?
Prebehla ňou triaška, strach, vzrušenie. Musela sa poposadiť na stoličke ako jej kundička začínala vlhnúť pri predstave jeho trestu.
Napísala prvú vetu popisujúc momentálnu situáciu, nestačila však ani pokračovať ako jej začali nohavičky presakovať a ona sa pomaly dostávala do vytrženia každým ďalším slovom. V mysli sa jej pred očami vytvoril obraz ako pán Zárecký stojí nad ňou a drží bič. S každým slovom si predstavila ako ním švihol a rana dopadla na jej holý zadok, sukňa vyhrnutá až na bruchu, ona opretá na jeho stole sledujúc dvere obávajúc sa, že niekto náhodou vojde do jeho kancelárie.
Dopísala mail a túžila odísť na toalety a iba párkrát sa dotknúť svojej kundičky, vedela že viac by ani nepotrebovala, neuspokojená na vrchole vzrušenia stlačila "send". Zalial ju pot, uvažovala kedy si to prečíta. Prečíta si to po stretnutí? Prečíta si to teraz? Zavolá si ju do kancelárie aby ju potrestal?
Striaslo ju od vzrušenia. Prišiel jej potvrdzujúci mail o prečítaní správy. Pri tom pohľade sa jej zatriaslo v podbrušku a vlna vzrušenia prešla celým jej telom. Ako začarovaná sledovala obrazovku. Bez zmeny. Stlačila refresh. Nič. Neodpovedal.
Prešlo 10 minút. Stále nedostávala odpoveď. Vo vytŕžení stláčala pravidelne refresh. S každým novým mailom sa mykla v nádeji na vykúpenie z tejto neistoty.
Snažila sa ukľudniť. Má meeting, musí byť trpezlivá. Snažila sa zatiaľ pracovať. Potrebuje vytvoriť čo najlepšie podklady pre rokovanie. Akýkoľvek jej ďalší krok musí byť dokonalý!
Ubehla hodina. Stále nedostala odpoveď. Prahla po vyslobodení z tohoto vytŕženia! Jeho stretnutie sa skončilo pred vyše polhodinou, podľa kalendára dnes žiadne ďalšie nemal. Prečo ju takto trápi.
Ubehli dve hodiny, blížila sa piata hodina popoludní. O tomto čase sa normálne postupne chystala na odchod. Pán Zárecký bol stále online. Pracovala teda ďalej. Jej výkonnosť dosahovala vrchol. Bola nesmierne hrdá na svoju doterajšiu prácu, spracovala všetko potrebné na prípadné rokovanie a navyše vytvárala nové podklady k ďalšej časti projektu ak sa jej podarí udržať túto latku možno by si bola schopná vyžehliť to fiasko. Jej mozog snáď pracoval na 120%.
Pol deviatej. Pán Zárecký sa odhlásil. Bez odpovede. Nič. Jej napätie sa stávalo neznesiteľným. Rozhodla sa dokončiť momentálnu činnosť a neodíde kým to nebude dokonalé. Všetko musí sadnúť! Musí ho potešiť!
Jedenásť hodín, dvadsať tri minút. Práve dopísala inštruktívny mail s popisom jej dosiahnutých výsledkov, pripojila všetky prílohy a ako zmyslov zbavená si po štvrtýkrát prečítala všetky náležitosti. Nebyť toho fiaska za toto by bola štedro odmenená. Vzdychla a nechala sebou prejsť sladkú vlnu vzrušenia. Dominik je v odmeňovaní snáď lepší ako v trestaní.
Po piatykrát úzkostlivo prečítala svoj sprievodný mail a odoslala ho.
Išla domov.
V noci sa vôbec nevyspala. Celú noc premýšľala čo s ňou pán Zárecký spraví. Prechádzala od stavov rozkoše kedy si predstavovala prísny trest za fiasko, jej zadok červený od jeho remeňa, jej krk fialový od jeho ruky, ktorou ju zvieral počas dopadu rán. O nadávkach, ktorými by ju častoval za jej previnenie. A potom.. Potom by ju odmenil za jej vynikajúcu prácu, ktorú pre neho spracovala. V hlave sa jej mihali obrazy až myslela, že s každou ďalšou predstavou príde vyvrcholenie!
Rukou si pomaly chytila presiaknuté nohavičky, inštinktívne roztiahla nohy. Tak veľmi túžila ukojiť svoj chtíč! S bolestivým sykotom stiahla ruku a pohrýzla sa do prstov. V podbrušku jej trhalo, pamätala na jeho zákaz. Už len vedomosť toho, že ho musí poslúchnuť ju vzrušila viac.
Vstala z postele. prešla k zásuvke a vytiahla z nej látkové putá na rám postele. Vzrušením ňou šklbalo keď si ich nasadila a pripútala sa nimi o posteľ. Takto s rukami uviazanými nad hlavou bez možnosti ukojiť sa prebdela so svojimi predstavami zvyšok noci.
Čo so mnou spravíte pane?"
Na druhom konci linky sa ozval vzdych následovaný krátkym tichom.
"Problém sa má tak slečna Vesná, že pán Blatný zajtra odchádza na konferenciu do Viedne, následne na to čerpá dovolenku až do 28. a jeho dnešný program je nabitý každú minútu až do 19stej hodiny. Nie som schopná vám vyhovieť ani keby som akokoľvek chcela. Naozaj ma to veľmi mrzí."
Tina horúčkovito listovala v kalendári. 31. bude pondelok, ak do 1. nepodpíšu dodatok k zmluve firmu bude jej chyba stáť nemalé peniaze. To nemá šancu stihnúť! Pozrela sa do kalendára pána Záreckého. 31. - celý deň obsadený stretnutiami, posledné o 19:30. Teraz už bola naozaj zúfalá.
"Je niekto iný vo vašej spoločnosti kompetentný na takéto rozhodnutie?" spýtala sa po chvíli
"Nie." rezolútna, jasná odpoveď bez sekundy zaváhania. Tina bola stratená. Musí to povedať pánovi Záreckému.
Časť z nej táto myšlienka vzrušovala, strach miešaný s výčitkami a obavami z trestu, druhá časť však uvažovala pragmaticky, môžu ju za toto vyhodiť z projektu, môže ju vyhodiť z firmy? Triasla sa, prehrabla si rukou vlasy a pomaly vydýchla.
Uvedomila si, že Aneta stále trpezlivo čaká na linke.
"Ďakujem Aneta, mohla by som sa vám prosím ozvať ohľadom toho neskôr, musím túto situáciu konzultovať s nadriadeným."
"Samozrejme. Martina nespýtali ste sa ale na vyťaženie pána Blatného v pondelok, našla som tu voľný termín medzi 15:30 a 16:30, pomohlo by Vám to?"
Tina smutne pozrela na plne obsadený deň pána Záreckého, ktorý ako zdôrazňil, pôjde s ňou. "Ďakujem, myslíte, že by ste mi ho mohla zatiaľ rezervovať, v prípade, že by sa niečo zmenilo sa vám určite ozvem."
"Iste."
"Ešte raz ďakujem" povedala Tina a dokončila v myšlienkach vetu -..za nič!-
"Dopočutia zatiaľ"
"Dopočutia"
Tina oboma trasúcimi sa rukami chytila telefón a vypla hovor. Má ísť za ním osobne? Má mu napísať správu?
Pozrela sa na aktuálny stav jeho kalendára, momentálne mal stretnutie.
Vydýchla, otvorila novú správu adresovanú pánovi Záreckému, do predmetu vložila "Stretnutie s pánom Blatným"
Niekoľko minút držala položené ruky na klávesnici neschopná napísať slovo. Horúčkovito premýšľala. Čo napíše? Ako zareaguje pán Zárecký? Bude sa hnevať?
Prebehla ňou triaška, strach, vzrušenie. Musela sa poposadiť na stoličke ako jej kundička začínala vlhnúť pri predstave jeho trestu.
Napísala prvú vetu popisujúc momentálnu situáciu, nestačila však ani pokračovať ako jej začali nohavičky presakovať a ona sa pomaly dostávala do vytrženia každým ďalším slovom. V mysli sa jej pred očami vytvoril obraz ako pán Zárecký stojí nad ňou a drží bič. S každým slovom si predstavila ako ním švihol a rana dopadla na jej holý zadok, sukňa vyhrnutá až na bruchu, ona opretá na jeho stole sledujúc dvere obávajúc sa, že niekto náhodou vojde do jeho kancelárie.
Dopísala mail a túžila odísť na toalety a iba párkrát sa dotknúť svojej kundičky, vedela že viac by ani nepotrebovala, neuspokojená na vrchole vzrušenia stlačila "send". Zalial ju pot, uvažovala kedy si to prečíta. Prečíta si to po stretnutí? Prečíta si to teraz? Zavolá si ju do kancelárie aby ju potrestal?
Striaslo ju od vzrušenia. Prišiel jej potvrdzujúci mail o prečítaní správy. Pri tom pohľade sa jej zatriaslo v podbrušku a vlna vzrušenia prešla celým jej telom. Ako začarovaná sledovala obrazovku. Bez zmeny. Stlačila refresh. Nič. Neodpovedal.
Prešlo 10 minút. Stále nedostávala odpoveď. Vo vytŕžení stláčala pravidelne refresh. S každým novým mailom sa mykla v nádeji na vykúpenie z tejto neistoty.
Snažila sa ukľudniť. Má meeting, musí byť trpezlivá. Snažila sa zatiaľ pracovať. Potrebuje vytvoriť čo najlepšie podklady pre rokovanie. Akýkoľvek jej ďalší krok musí byť dokonalý!
Ubehla hodina. Stále nedostala odpoveď. Prahla po vyslobodení z tohoto vytŕženia! Jeho stretnutie sa skončilo pred vyše polhodinou, podľa kalendára dnes žiadne ďalšie nemal. Prečo ju takto trápi.
Ubehli dve hodiny, blížila sa piata hodina popoludní. O tomto čase sa normálne postupne chystala na odchod. Pán Zárecký bol stále online. Pracovala teda ďalej. Jej výkonnosť dosahovala vrchol. Bola nesmierne hrdá na svoju doterajšiu prácu, spracovala všetko potrebné na prípadné rokovanie a navyše vytvárala nové podklady k ďalšej časti projektu ak sa jej podarí udržať túto latku možno by si bola schopná vyžehliť to fiasko. Jej mozog snáď pracoval na 120%.
Pol deviatej. Pán Zárecký sa odhlásil. Bez odpovede. Nič. Jej napätie sa stávalo neznesiteľným. Rozhodla sa dokončiť momentálnu činnosť a neodíde kým to nebude dokonalé. Všetko musí sadnúť! Musí ho potešiť!
Jedenásť hodín, dvadsať tri minút. Práve dopísala inštruktívny mail s popisom jej dosiahnutých výsledkov, pripojila všetky prílohy a ako zmyslov zbavená si po štvrtýkrát prečítala všetky náležitosti. Nebyť toho fiaska za toto by bola štedro odmenená. Vzdychla a nechala sebou prejsť sladkú vlnu vzrušenia. Dominik je v odmeňovaní snáď lepší ako v trestaní.
Po piatykrát úzkostlivo prečítala svoj sprievodný mail a odoslala ho.
Išla domov.
V noci sa vôbec nevyspala. Celú noc premýšľala čo s ňou pán Zárecký spraví. Prechádzala od stavov rozkoše kedy si predstavovala prísny trest za fiasko, jej zadok červený od jeho remeňa, jej krk fialový od jeho ruky, ktorou ju zvieral počas dopadu rán. O nadávkach, ktorými by ju častoval za jej previnenie. A potom.. Potom by ju odmenil za jej vynikajúcu prácu, ktorú pre neho spracovala. V hlave sa jej mihali obrazy až myslela, že s každou ďalšou predstavou príde vyvrcholenie!
Rukou si pomaly chytila presiaknuté nohavičky, inštinktívne roztiahla nohy. Tak veľmi túžila ukojiť svoj chtíč! S bolestivým sykotom stiahla ruku a pohrýzla sa do prstov. V podbrušku jej trhalo, pamätala na jeho zákaz. Už len vedomosť toho, že ho musí poslúchnuť ju vzrušila viac.
Vstala z postele. prešla k zásuvke a vytiahla z nej látkové putá na rám postele. Vzrušením ňou šklbalo keď si ich nasadila a pripútala sa nimi o posteľ. Takto s rukami uviazanými nad hlavou bez možnosti ukojiť sa prebdela so svojimi predstavami zvyšok noci.
Čo so mnou spravíte pane?"
Pridal/a vychovavatel dňa 14.01.2016.
0 Hlasov 
Dobre to graduje... Skoro jak v románe o vrtulníku 
Pridal/a Zvrhla_nevinnost dňa 14.01.2016.
0 Hlasov
Práveže túto sama považujem za slabšiu, chcela som tam ale priamu náväznosť.Anyway.. Nerozumiem metafore vrtulníka.. ?
