Nádherný deň sa chýlil ku koncu. Drobný štrk zachrupčal pod kolesami vozu a dvojica koní zaerdžala v prísľube skorého odpočinku. Ert vystúpil z vozu, ktorý sa po odľahčení jemne pohupol. Rozhliadol sa po fasáde skromnej viktoriánskej rezidencie, ktorá pyšne stála v strede záhrady, hoci dnes zanedbanej, no v čase svojej slávy prekrásnej. Zapadajúce slnko sa zrkadlilo na oknách a zafarbovalo sklá do červena. Podišiel dozadu a otvoril prepravný lodný kufor, ktorý mal pripevnený vzadu. Dve jagavé oči zažmurkali s prílivom slnka.
Pamätal si presne, kedy tie oči videl prvý raz. Poludňajšie slnko sa v nich lesklo a pod stečený z čela sa jagal na mihalniciach ako perly. Vtedy to boli oči plné šťastia, oči, ktoré zbadali cudzinca, no nezvyklé na nič zlé, sa na neho usmievali. Teraz, ako tu tá sedliačka ležala spútaná, tie oči prejavovali strach. Ten prvotný strach človeka, ktorý sa ešte nevie báť, no jeho oči tušia, že by mali vyzerať inak ako obyčajne.
Vytiahol ju, a telo s tupým úderom dopadlo na zem. Vytasil meč a rozťal jej putá na nohách. Keď sa horko-ťažko postavila, oprela sa o voz. Nohy po dlhej ceste boli roztrasené, ako práve narodeného srnca a len ťažko ju držali. Vzduchom zasvišťala čepeľ. Telo sa naplo od bolesti ako struna a ona sa ťažko začala hýbať. Švihol ju ešte dva tri krát, plochou stranou čepele, a v duchu si predstavoval tie červené šmuhy, čo sa jej začínajú rysovať pod sukňou. Síce ho to vzrušilo, ovládol sa a povedal si, že počká až bude na to čas. Keď došla až ku schodom, zrazil ju na kolená. Bola tak hrdá, že potlačila plač, aj keď sa jej rysoval v očiach. Ert pristúpil k soche psa, jednej z dvoch, ktoré stáli ako stráž pri schodisku. Už vopred si tu pripravil obojok, aj keď nevedel, či nájde obeť. Odopol ho a nakoniec jej ho nasadil drobnými ostňami dovnútra. Takto po čase bude poslúchať a nebude chcieť aby potiahol. Na reťazi s ním potom vošla dnu. Jej nezlomná hrdosť jej nedovolila ísť inak ako po dvoch, no to mu nevadilo. Keby chcel hru na zviera, ide do lesa. Tešil sa z dobrého výberu, kde ani po takomto ponížení neklesla pod úroveň človeka.
Vošli dnu a ona sa pozrela na slnko skrz zatvárajúce dvere. Bolo to ako predtucha, že ho viac neuvidí. To ale bolo v jej rukách len čiastočne. Osud jej bude určený Ertom. Ona len môže kráčať za ním. Ruky v povrazoch a na krku obojok. Jej úloha a postavenie boli týmto jasne dané. Podišiel s ňou až ku schodisku, kde ju priviazal o kamenné zábradlie. Videla, ako prešiel cez halu do knižnice, zapálil svietiplyn a zvliekol si zvrchník. Cez pootvorené dvere ho pozorovala a sadla si na kraj schodov. Tvár si oprela na ruky a ťažké slzy sa vytlačili do očí. Toľko zdržované nevydržali ten tlak a ako veľké hrachy jej padali na sukňu do lona. Zahmlene sa sústredila na vzorku. Tieto šaty, zelenú sukňu aj hodvábnu blúzku, mala od svojej mamy a patrili k jej obľúbeným. Na pole si ich nezvykla brávať, no dnes išla len hrabať a čírej roztopaše si vzala tieto „nedeľné“. Utrela si slzy a cez ruky sa zahľadela do knižnice. On si zatiaľ nalial víno a sediac s ním za stolom si leštil a rovnal nástroje. Preglgla, s modlitbou v pána, aby neboli určené pre ňu. Postavil sa, stíšil svietiplyn a s lampášom v ruke a nástrojmi pod pazuchou podišiel k nej. Odopol ju a ťahom ju prinútil vstať.
Spolu zašli do zadného traktu, kde bol skleník. Skleník bol jednou stenou opretý o dom a vytváral akúsi zimnú záhradu, do ktorej sa vchádzalo cez jedáleň. Namiesto kvetov v ňom ale boli veci, z ktorých jej prebehol mráz po chbte a pochopila, že táto noc bude najdlhšia v jej krátkom živote. On zbadajúc ako zbledla sa len pousmial. No neupevnil ani na jednu hračku. Miesto toho ju vzal do stredu skleníka a na nohy jej pripevnil okovy upevnené o zem. Rozviazal jej ruky. Chcela sa brániť, no niečo jej v tom bránilo. Akýsi šok jej nedovolil sa ani pohnúť. Len tam stála ako nezúčastnená a cítila, ako jej spútal ruky okovami, ktorých reťaz smerovala ku kladkám. Hlava jej klesla na prsia a prebehla ňou zbytočná starosť, či na odtoku pod sebou sa červenie krv alebo hrdza. Ako by to nebolo jedno. Ert sa ubezpečil, že všetko je pevné a podišiel ku hriadeľu. Pomaly navíjal reťaze, ktoré ťahali jej ruky od tela dohora, až visela napätá. Obišiel ju dookola a tešil sa z nej, ako z novej hračky. Navyše, zahalenej v krásnom obale, ktorého možno bude škoda.
Sadol si do kresla a ticho ju obdivoval. To majstrovstvo prírody. Plné prsia, krásne tvarovaný zadok, tvár ako namaľovaná. Mal ten pocit, ako keď mu kuchár dá skvelé jedlo a on netuší, z ktorej strany má tú nádheru načať. Zobral zo stolíka bič a podišiel k nej. Páskou jej zaviazal oči. Pár krát švihol bičom po jej zadku a po každom jej strnutí cítil tú bolesť až do morku kostí. Nekričala, len vzdychala. Odložil z ruky bič, odzadu ju objal tak, že jej jednou rukou hladil prsia a druhou zasiahnutý zadoček. Keď cítil že sa upokojila a svaly sa jej uvoľnili, kľakol si k nej spredu a začal jej hladiť lýtka, zahalené v podkolienkach. Vyzul jej topánky a neodpustil si drobnú fetiš, keď jej pričuchol k nim. Boli voňavé a jemu preletel letmý úsmev perami. To dievča bolo tak pestované, ani najmenšia chybička krásy, čisté a voňavé. Ako sa nad tým rozplýval, podvedome jej masíroval nohy, vyzul ponožky a pierkom jej prechádzal po obnaženom chodidle. Stiskom zubov nasilu bránila smiechu a malé prstíky sa krčili na konci. Pokračoval, až to dievča nevydržalo a so smiechom jej pustili aj iné svaly. Po nohách jej začal stekať moč, veď chúďa, len v tom kočiari bola dobré tri hodiny. Rumenec zahalil jej líca, keď si uvedomila, že od svojich batoliacich čias sa prvý raz pomočila. Ert jej prešiel po vlhkých nohách až k jej jaskynke. Zvnútra chytil látku a jediným silným pohybom jej strhol sukňu. Druhou hneď na to aj blúzku. Zdrapy jej ostali visieť na ramenách.
Ako väčšina sedliačok v lete, ani ona nemala pod tým nič. Prsia pri tom ťahu poskočili, no pre polohu rúk aj pre ich pevnosť ostali stáť. Visela tam obnažená, kuriózna bábika, červená hanbou a roztrasená všetkými pocitmi. Ert jej začal šľahať stehná. Striedavo s tým jej začal dráždiť klitoris a keď cítil, ako mu zvlhla pod rukami, vrazil jej prsty do vagínky. Bola teplá a vlhká. Jednou rukou ju dráždil, druhou bil a zo vzájomnej kombinácie rozkoše a bolesti, ktoré museli ovládať jej telo cítil neskonalú rozkoš. Nakoniec cítil stisk jej vagíny a výkrik v orgazme boli neklamným znamením prvého kola. Telo jej ochablo a dýchala sťažka. Nohy mala plné rán. Nasadil jej na obojok reťaz, uvoľnil a odopol ju. Klesla na kolená, ale nevstala. Potiahol a šla štvornožky. Chytil bič, udrel ju a dal jednoduchý rozkaz, po ktorom sa postavila. Prešli do jedálne a on jej prikázal vyliezť na stôl. Upevnil ju silnými povrazmi, ruky i nohy priviazal k nohám stola. Odložil jej z očí pásku a odišiel. Ju premkli rozpačité pocity a očami blúdila po okolí. Nad ňou visel luster. Moderný, osvetlený svietiplynom. Pod sebou cítila obrus. Luxusná látka. Okolo seba altdeutschové zariadenie jedálne, príborníky, skriňa na taniere. Ležala tam asi pol hodinu.
Potom sa dvere otvorili a on vtisol dnu servírovací vozík. Nadvihol poklop a na jej prekvapenie tam bola hubička a nádoba s akousi modrou tekutinou. Namočil hubičku a podišiel k nej. Nežne, ale tvrdo jej vyšúchal celú hruď. Potom zo spodku vozíka vybral utierku. Osušil ju. Keď bola čistá, otvoril nádoby s... s jedlom? Áno, nedávalo jej to zmysel, ale bolo tam jedlo. Pozrela sa doprava a jej tvár sa odzrkadlila vo vitrínke plnej secesného porcelánu. Premkla ju predtucha, no skôr ako doznela, ucítila na bruchu akési teplo. Keď sa pozrela, uvidela, ako jej nakladá na hruď mäso, zemiakovú kašu, zeleninu a všetko úhľadne dekoruje. Pozrela zas na taniere a pochopila, prečo sú v skrini.
V tomto bode sa akosi zlomila. Bude hračkou, vecou ako tie taniere slúžiť účelu a možno sa raz dočká výstavného miesta ako tie taniere. Pozrela na človeka nad ňou. Sadol si na kraj stola a príborom porcioval mäso priamo na nej. Po pár sústach aj ona otvorila ústa a zavrela oči. Po chvíľke cítila na jazyku chuť mäsa.
Vytúžená odmena.
Pamätal si presne, kedy tie oči videl prvý raz. Poludňajšie slnko sa v nich lesklo a pod stečený z čela sa jagal na mihalniciach ako perly. Vtedy to boli oči plné šťastia, oči, ktoré zbadali cudzinca, no nezvyklé na nič zlé, sa na neho usmievali. Teraz, ako tu tá sedliačka ležala spútaná, tie oči prejavovali strach. Ten prvotný strach človeka, ktorý sa ešte nevie báť, no jeho oči tušia, že by mali vyzerať inak ako obyčajne.
Vytiahol ju, a telo s tupým úderom dopadlo na zem. Vytasil meč a rozťal jej putá na nohách. Keď sa horko-ťažko postavila, oprela sa o voz. Nohy po dlhej ceste boli roztrasené, ako práve narodeného srnca a len ťažko ju držali. Vzduchom zasvišťala čepeľ. Telo sa naplo od bolesti ako struna a ona sa ťažko začala hýbať. Švihol ju ešte dva tri krát, plochou stranou čepele, a v duchu si predstavoval tie červené šmuhy, čo sa jej začínajú rysovať pod sukňou. Síce ho to vzrušilo, ovládol sa a povedal si, že počká až bude na to čas. Keď došla až ku schodom, zrazil ju na kolená. Bola tak hrdá, že potlačila plač, aj keď sa jej rysoval v očiach. Ert pristúpil k soche psa, jednej z dvoch, ktoré stáli ako stráž pri schodisku. Už vopred si tu pripravil obojok, aj keď nevedel, či nájde obeť. Odopol ho a nakoniec jej ho nasadil drobnými ostňami dovnútra. Takto po čase bude poslúchať a nebude chcieť aby potiahol. Na reťazi s ním potom vošla dnu. Jej nezlomná hrdosť jej nedovolila ísť inak ako po dvoch, no to mu nevadilo. Keby chcel hru na zviera, ide do lesa. Tešil sa z dobrého výberu, kde ani po takomto ponížení neklesla pod úroveň človeka.
Vošli dnu a ona sa pozrela na slnko skrz zatvárajúce dvere. Bolo to ako predtucha, že ho viac neuvidí. To ale bolo v jej rukách len čiastočne. Osud jej bude určený Ertom. Ona len môže kráčať za ním. Ruky v povrazoch a na krku obojok. Jej úloha a postavenie boli týmto jasne dané. Podišiel s ňou až ku schodisku, kde ju priviazal o kamenné zábradlie. Videla, ako prešiel cez halu do knižnice, zapálil svietiplyn a zvliekol si zvrchník. Cez pootvorené dvere ho pozorovala a sadla si na kraj schodov. Tvár si oprela na ruky a ťažké slzy sa vytlačili do očí. Toľko zdržované nevydržali ten tlak a ako veľké hrachy jej padali na sukňu do lona. Zahmlene sa sústredila na vzorku. Tieto šaty, zelenú sukňu aj hodvábnu blúzku, mala od svojej mamy a patrili k jej obľúbeným. Na pole si ich nezvykla brávať, no dnes išla len hrabať a čírej roztopaše si vzala tieto „nedeľné“. Utrela si slzy a cez ruky sa zahľadela do knižnice. On si zatiaľ nalial víno a sediac s ním za stolom si leštil a rovnal nástroje. Preglgla, s modlitbou v pána, aby neboli určené pre ňu. Postavil sa, stíšil svietiplyn a s lampášom v ruke a nástrojmi pod pazuchou podišiel k nej. Odopol ju a ťahom ju prinútil vstať.
Spolu zašli do zadného traktu, kde bol skleník. Skleník bol jednou stenou opretý o dom a vytváral akúsi zimnú záhradu, do ktorej sa vchádzalo cez jedáleň. Namiesto kvetov v ňom ale boli veci, z ktorých jej prebehol mráz po chbte a pochopila, že táto noc bude najdlhšia v jej krátkom živote. On zbadajúc ako zbledla sa len pousmial. No neupevnil ani na jednu hračku. Miesto toho ju vzal do stredu skleníka a na nohy jej pripevnil okovy upevnené o zem. Rozviazal jej ruky. Chcela sa brániť, no niečo jej v tom bránilo. Akýsi šok jej nedovolil sa ani pohnúť. Len tam stála ako nezúčastnená a cítila, ako jej spútal ruky okovami, ktorých reťaz smerovala ku kladkám. Hlava jej klesla na prsia a prebehla ňou zbytočná starosť, či na odtoku pod sebou sa červenie krv alebo hrdza. Ako by to nebolo jedno. Ert sa ubezpečil, že všetko je pevné a podišiel ku hriadeľu. Pomaly navíjal reťaze, ktoré ťahali jej ruky od tela dohora, až visela napätá. Obišiel ju dookola a tešil sa z nej, ako z novej hračky. Navyše, zahalenej v krásnom obale, ktorého možno bude škoda.
Sadol si do kresla a ticho ju obdivoval. To majstrovstvo prírody. Plné prsia, krásne tvarovaný zadok, tvár ako namaľovaná. Mal ten pocit, ako keď mu kuchár dá skvelé jedlo a on netuší, z ktorej strany má tú nádheru načať. Zobral zo stolíka bič a podišiel k nej. Páskou jej zaviazal oči. Pár krát švihol bičom po jej zadku a po každom jej strnutí cítil tú bolesť až do morku kostí. Nekričala, len vzdychala. Odložil z ruky bič, odzadu ju objal tak, že jej jednou rukou hladil prsia a druhou zasiahnutý zadoček. Keď cítil že sa upokojila a svaly sa jej uvoľnili, kľakol si k nej spredu a začal jej hladiť lýtka, zahalené v podkolienkach. Vyzul jej topánky a neodpustil si drobnú fetiš, keď jej pričuchol k nim. Boli voňavé a jemu preletel letmý úsmev perami. To dievča bolo tak pestované, ani najmenšia chybička krásy, čisté a voňavé. Ako sa nad tým rozplýval, podvedome jej masíroval nohy, vyzul ponožky a pierkom jej prechádzal po obnaženom chodidle. Stiskom zubov nasilu bránila smiechu a malé prstíky sa krčili na konci. Pokračoval, až to dievča nevydržalo a so smiechom jej pustili aj iné svaly. Po nohách jej začal stekať moč, veď chúďa, len v tom kočiari bola dobré tri hodiny. Rumenec zahalil jej líca, keď si uvedomila, že od svojich batoliacich čias sa prvý raz pomočila. Ert jej prešiel po vlhkých nohách až k jej jaskynke. Zvnútra chytil látku a jediným silným pohybom jej strhol sukňu. Druhou hneď na to aj blúzku. Zdrapy jej ostali visieť na ramenách.
Ako väčšina sedliačok v lete, ani ona nemala pod tým nič. Prsia pri tom ťahu poskočili, no pre polohu rúk aj pre ich pevnosť ostali stáť. Visela tam obnažená, kuriózna bábika, červená hanbou a roztrasená všetkými pocitmi. Ert jej začal šľahať stehná. Striedavo s tým jej začal dráždiť klitoris a keď cítil, ako mu zvlhla pod rukami, vrazil jej prsty do vagínky. Bola teplá a vlhká. Jednou rukou ju dráždil, druhou bil a zo vzájomnej kombinácie rozkoše a bolesti, ktoré museli ovládať jej telo cítil neskonalú rozkoš. Nakoniec cítil stisk jej vagíny a výkrik v orgazme boli neklamným znamením prvého kola. Telo jej ochablo a dýchala sťažka. Nohy mala plné rán. Nasadil jej na obojok reťaz, uvoľnil a odopol ju. Klesla na kolená, ale nevstala. Potiahol a šla štvornožky. Chytil bič, udrel ju a dal jednoduchý rozkaz, po ktorom sa postavila. Prešli do jedálne a on jej prikázal vyliezť na stôl. Upevnil ju silnými povrazmi, ruky i nohy priviazal k nohám stola. Odložil jej z očí pásku a odišiel. Ju premkli rozpačité pocity a očami blúdila po okolí. Nad ňou visel luster. Moderný, osvetlený svietiplynom. Pod sebou cítila obrus. Luxusná látka. Okolo seba altdeutschové zariadenie jedálne, príborníky, skriňa na taniere. Ležala tam asi pol hodinu.
Potom sa dvere otvorili a on vtisol dnu servírovací vozík. Nadvihol poklop a na jej prekvapenie tam bola hubička a nádoba s akousi modrou tekutinou. Namočil hubičku a podišiel k nej. Nežne, ale tvrdo jej vyšúchal celú hruď. Potom zo spodku vozíka vybral utierku. Osušil ju. Keď bola čistá, otvoril nádoby s... s jedlom? Áno, nedávalo jej to zmysel, ale bolo tam jedlo. Pozrela sa doprava a jej tvár sa odzrkadlila vo vitrínke plnej secesného porcelánu. Premkla ju predtucha, no skôr ako doznela, ucítila na bruchu akési teplo. Keď sa pozrela, uvidela, ako jej nakladá na hruď mäso, zemiakovú kašu, zeleninu a všetko úhľadne dekoruje. Pozrela zas na taniere a pochopila, prečo sú v skrini.
V tomto bode sa akosi zlomila. Bude hračkou, vecou ako tie taniere slúžiť účelu a možno sa raz dočká výstavného miesta ako tie taniere. Pozrela na človeka nad ňou. Sadol si na kraj stola a príborom porcioval mäso priamo na nej. Po pár sústach aj ona otvorila ústa a zavrela oči. Po chvíľke cítila na jazyku chuť mäsa.
Vytúžená odmena.
