Posted 15.04.2015 by Statocne.Srdce in Femdom
Tvorba z vlastnej dielne. Voľné pokračovanie 3. časti rovnomenného príbehu.
------------------------------------------------------- ----------------------------------------
Prišli k autu. „Chcela by som ťa pekne popýtať o kľúče“ usmiala sa naňho lišiacky.
„No moment! Na MOJOM aute, nešoféruje nik, len JA... “ poznamenal chladne.
„Naozaj?“ pozrela na vodidlo a začala sa škodoradostne usmievať. „Tie... klúče!“ milo zavrčala.
„OK OK, hlavne klud!“
„Dobrý mucko! A teraz dnu..“
Nastúpil a skepticky ju sledoval, ako štartuje jeho zlatíčko..
„Toto tu fakt ide 320...?“ pozrela naňho s rešpektom.
„Nie, asi len 290, tachometre sú nadstavené..“ poznamenal mierne ironicky. „Fakt nemám šoférovať radšej ja?“
„Nie, skúsime, čo to dá.“ zasmiala sa.
Hm, spomenul si, že minule čítal článok „posledné slová pred smrťou“ a – bože, prečo ma to napadá akurát teraz???? Mierne panicky pozrel na putá na rukách, kým sa auto pohýnalo zo svojho miesta.
Náhle sa upokojil – a pohlad mu skĺzol na jej hruď. Hmm, tie krásne formované štvorkové prsia a ten štíhly pás, táto beštia neobíde bez trestu.... neskutočne ho TO pálilo vnútri – a ten tlak, cítil ako v ňom niečo doslova RASTIE.
„Ešte chvílku pozeraj týmto smerom a ideš dozadu…” zavrčala roztomilým hláskom.
Ha ha, no super, pomyslel si - vzadu aspoň budem mať kľud a možno sa aj dostanem nejako z týchto pekelností a potom, potom si ma neželaj maličká…he heee
Zbadala jeho ironický úškľabok. „Tak fajn, ako chceš –
Odstavila auto a vytiahla ho von. Na jeho prekvapenie ho nešupla na zadné sedadlá, ako si myslel, ale – začala ho uväzovať o zadný spojler!
„Zbláznila si saaaaa??“ musel úplne zblednúť, pretože cítil vlastný tep srdca.
„Neboj nič, toto ťa už naučí..úcte k tomu, čo poviem..“
Pozrel sa okolo seba na ludoprázdnu ulicu. Najbližší dom bol vzdialený najmenej 200 metrov, takže kričať o pomoc nemalo zmysel. „Okamžite ma pusť!!!“
„No no noo, byť tebou, zmiernim ten tón – inak nebudeš stíhať utekať..“
„Toto nemyslíš vážne..“
„Že nie? Tak sleduj...“
Nasledujúcich 20 minút bolo preňho peklo. Túžil chodiť po klincoch, len nech toto skončí, kým ich niekto na ulici nestretne! Ani nevedel, čo ho týra viac – behanie za autom alebo myšlienky nato, že ho tu uvidí nejaký jeho – známy alebo nedajbože – obchodný partner! Po 20 minútach odstavila auto na tichom parkovisku. Vystúpila a pomaly podišla k nemu.
Kľačal na zemi a ťažko vzdychal. Trochu sa preľakla, zdalo sa jej, či neplače..
„Ešte budeš zlý?“
„Nie, prosím...“ ledva vyjachtal.
„Kto je tu pánom?“
„Ty.“
„Budeš verne slúžiť?“
Mlčal.
„Prosím mucko, nerob mi to ešte tažšie..“ pozrela naňho smutne.
Po chvílke mlčania, mu pomohla vstať.
„Máš odreninu na lakti. Kde si sa buchol?“ pozrela naňho súcitne.
„Poď, pôjdeme ku mne...“
Bože, ona je taký romantik... cítil zmiešané pocity. Ale bolo mu s ňou famózne!
Asi po polhodinke jazdy, prišli pred luxusne vyzerajúci vysoký vežiak.
Mohli byť dve hodiny v noci, všade bolo ticho – len pár okien žiarilo do tmy.
„Tak, vitaj u mňa doma..“ zahlásila a dala mu dole putá.
Bol taký unavený, že na odpor nemal ani pomyslenia..
POKRAČOVANIE NABUDÚCE
------------------------------------------------------- ----------------------------------------
Prišli k autu. „Chcela by som ťa pekne popýtať o kľúče“ usmiala sa naňho lišiacky.
„No moment! Na MOJOM aute, nešoféruje nik, len JA... “ poznamenal chladne.
„Naozaj?“ pozrela na vodidlo a začala sa škodoradostne usmievať. „Tie... klúče!“ milo zavrčala.
„OK OK, hlavne klud!“
„Dobrý mucko! A teraz dnu..“
Nastúpil a skepticky ju sledoval, ako štartuje jeho zlatíčko..
„Toto tu fakt ide 320...?“ pozrela naňho s rešpektom.
„Nie, asi len 290, tachometre sú nadstavené..“ poznamenal mierne ironicky. „Fakt nemám šoférovať radšej ja?“
„Nie, skúsime, čo to dá.“ zasmiala sa.
Hm, spomenul si, že minule čítal článok „posledné slová pred smrťou“ a – bože, prečo ma to napadá akurát teraz???? Mierne panicky pozrel na putá na rukách, kým sa auto pohýnalo zo svojho miesta.
Náhle sa upokojil – a pohlad mu skĺzol na jej hruď. Hmm, tie krásne formované štvorkové prsia a ten štíhly pás, táto beštia neobíde bez trestu.... neskutočne ho TO pálilo vnútri – a ten tlak, cítil ako v ňom niečo doslova RASTIE.
„Ešte chvílku pozeraj týmto smerom a ideš dozadu…” zavrčala roztomilým hláskom.
Ha ha, no super, pomyslel si - vzadu aspoň budem mať kľud a možno sa aj dostanem nejako z týchto pekelností a potom, potom si ma neželaj maličká…he heee
Zbadala jeho ironický úškľabok. „Tak fajn, ako chceš –
Odstavila auto a vytiahla ho von. Na jeho prekvapenie ho nešupla na zadné sedadlá, ako si myslel, ale – začala ho uväzovať o zadný spojler!
„Zbláznila si saaaaa??“ musel úplne zblednúť, pretože cítil vlastný tep srdca.
„Neboj nič, toto ťa už naučí..úcte k tomu, čo poviem..“
Pozrel sa okolo seba na ludoprázdnu ulicu. Najbližší dom bol vzdialený najmenej 200 metrov, takže kričať o pomoc nemalo zmysel. „Okamžite ma pusť!!!“
„No no noo, byť tebou, zmiernim ten tón – inak nebudeš stíhať utekať..“
„Toto nemyslíš vážne..“
„Že nie? Tak sleduj...“
Nasledujúcich 20 minút bolo preňho peklo. Túžil chodiť po klincoch, len nech toto skončí, kým ich niekto na ulici nestretne! Ani nevedel, čo ho týra viac – behanie za autom alebo myšlienky nato, že ho tu uvidí nejaký jeho – známy alebo nedajbože – obchodný partner! Po 20 minútach odstavila auto na tichom parkovisku. Vystúpila a pomaly podišla k nemu.
Kľačal na zemi a ťažko vzdychal. Trochu sa preľakla, zdalo sa jej, či neplače..
„Ešte budeš zlý?“
„Nie, prosím...“ ledva vyjachtal.
„Kto je tu pánom?“
„Ty.“
„Budeš verne slúžiť?“
Mlčal.
„Prosím mucko, nerob mi to ešte tažšie..“ pozrela naňho smutne.
Po chvílke mlčania, mu pomohla vstať.
„Máš odreninu na lakti. Kde si sa buchol?“ pozrela naňho súcitne.
„Poď, pôjdeme ku mne...“
Bože, ona je taký romantik... cítil zmiešané pocity. Ale bolo mu s ňou famózne!
Asi po polhodinke jazdy, prišli pred luxusne vyzerajúci vysoký vežiak.
Mohli byť dve hodiny v noci, všade bolo ticho – len pár okien žiarilo do tmy.
„Tak, vitaj u mňa doma..“ zahlásila a dala mu dole putá.
Bol taký unavený, že na odpor nemal ani pomyslenia..
POKRAČOVANIE NABUDÚCE
