Posted 20.02.2023 by Pripinacik in BDSM
Vibrovanie telefónu ma vytrhlo z denného snenia, znovu som sa ocitla za bielym lesklým pracovným stolom v rohu mojej obývačky, kde v poslednej dobe trávim každý môj pracovný deň, kedže vonku za sklom okna, vedľa ktorého sedím, zúri druhá vlna covidu a z ústredia korporátu prišiel pokyn. V mailoch, ktoré nám prišli, oblastný HR manager s pomocou osoby, ktorá celkom určite absolvovala zrýchlený kurz empatie na pracovisku, formuloval požiadavku prechodu na home office z dôvodu obavy o zdravie našeho "skvelého teamu", floskulu o súdržnosti a podobné sračky.
Odlepím zrak od obrazovky na ktorej svieti PowerPointová prezentácia, ktorú mám dnes predstaviť našemu "skvelému teamu", rôzne grafy, tabuľky a iné veci, ktoré by nejedného človeka unudili na smrť. Neraz som sa pri tvorbe týchto skvostných prezentácií pozastavila nad tým, ako by vyzeralo moje parte na dverách blízkej samošky.
Odomknem mobil a tam správa od môjho milého.
- Ako ti to dnes ide?
- Dobrý deň môj Pane, za chvíľu ma čaká online prezentácia, takže nie až tak dobre.
Odpisujem okamžite a pod kancelárskou stoličkou si prekrížim nohy v členkoch. Jeho správa tiež nenechá na seba dlho čakať.
- Aha, spomínam si. Tak to je super načasovanie, mám pre teba zopár úloh.
Tak tomu naozaj vravím skvelé načasovanie a priznám sa, trochu ma premkol strach z toho, čo bude nasledovať.
- Pane, prepáčte, asi za 15min začíname a nemôžem sa oneskoriť.
Nemôžem mu predsa odpísať, že sa mu budem venovať po mítingu tak odpovedám neurčito.
- To je v poriadku, všetko stihneš. Čo máš na sebe oblečené?
- Biele tričko, modré sako z kostýmu a na nohách čierne legíny.
Odpovedám rýchlo, lebo mi zostáva už iba dvanásť minút a celá táto situácia vo mne celkom isto buduje dosť silný pocit nervozity.
- Ok, klasický HO outfit. To zmeníme, vyzleč sa do naha, úplne, aj spodné prádlo a zapni si videochat, chcem to vidieť.
To snáď nie! Na toto fakt nemám čas.
- Pane, prosím Vás, za 11min začínam.
Píšem rýchlosťou svetla.
- Žiadne výhovorky, neboj sa, ver mi. Tik tak tik tak.
Super, nemám na výber, do kelu. Otváram videochat a telefón opieram o čierny rám monitoru na stole. Chat sa záhajil okamžite ale na druhom konci má Pán vypnutú kameru.
"No vidíš, to je kuráž, som rád že si sa rozhodla správne, inak by prišiel krutý trest, však?" Hovorí hlboký hlas na druhom konci a počuť v ňom radosť. Dala by som ruku do ohňa za to, že sa usmieva popod jeho tmavé fúzy.
"Áno Pane, máte pravdu a ja Vám chcem vyhovieť," vyzliekam si sako a hádžem ho na šedý látkový gauč.
"Koľko času nám zostáva?" pýta sa hlas.
"Vyše deväť minút, Pane. Smiem sa spýtať, čo bude nasledovať?" tričko je už tiež na gauči a sťahujem si legíny z nôh.
"No keď budeš úplne nahá, behneš si po najviac napasovanú blúzku a vibračný kolík."
Mlčky si rozopínam podprsenku a pozerám sa pri tom na telefón, kde hľadím do čierneho neznáma a môžem si iba predstavovať, ako sa tvári môj milý.
"To je ono," ozve sa z telefónu, "povedz nahlas, že si malá Pánová kurvička."
Nohavičky sú na zemi a ja stojím nahá na svojom detašovanom pracovisku. "Som malá Pánová kurvička a rada plním jeho želania." osem minút.
"Dobre, dobre, utekaj pre blúzku a kolík, nemáme veľa času."
Bleskom som sa presunula k skrini, rýchlo sa prehrabala oblečením na vešiakoch, chytám bledomodrú blúzku a rovno si ju prevliekam cez ramená, vo vedľajšej skrinke nahmatám vibračný kolík a utekám k pracovnému stolu.
"Pane, čo ďalej?" Stojím pred obrazovkami, s rozopnutou blúzkou a ľavý okraj s gombíkmi obteká môj prsník a bradavka v pozore dáva najavo moje vzrušenie. Hlavou mi prebleskne, či náhodou nemám zapnutú web kameru na počítači ale obava bola neopodstatnená. To by bolo faux pas.
"Kľakni si," odmlčí sa a čaká na vykonanie povelu, keď som na kolenách pokračuje, "vlož si kolík do úst a navlhči ho svojími slinami, potom si ho vlož do svojej pičky," ja robím, tak ako káže, na jazyku mi zostáva horká pachuť umelej hmoty a keď si kolík prikladám do rozkroku, pocítim, že som úplne vlhká, v tom zhone som si to vôbec neuvedomila. Kolík je spojený s ovládačom tenkým káblikom, ktorý držím v ľavej ruke, zostáva päť minút.
"Pane, ďakujem za Vašu veľkorysosť, dúfam, že som splnila všetky Vaše požiadavky a môžem sa vrátiť k svojej práci," hľadím pri tom do kamery telefónu a na monitore počítaču sa zjaví oznámenie o začatí video prenosu, stačí jeden klik myšou a ocitnem sa naspäť v korporátnej realite.
"Som spokojný, sadni si na stoličku a venuj sa svojej práci," odkašle si a doplní v momente keď si sadám na stoličku, "a nezabudni na gombíky na blúzke, moja." Moja myseľ je momentálne na dvoch miestach zároveň a takáto vec mi ušla, pokladám ovládač od kolíku na stôl a zapínam rýchlo gombíky, "náš hovor neskladaj, ja si stíšim mikrofón a budem tu celý čas s tebou," doplní môj Pán a odmlčí sa. Blúzka obopína moju hruď a látka mi jemne šteklí moje bradavky, ktoré sú ako vytesané z kameňa, na telefóne sa zjaví správa.
- Otvor si žalúzie na okne.
Zaujímava požiadavka, pravou rukou otvorím žalúzie, otočím sa späť k monitoru a klikom myšky vstupujem do video hovoru s kolegami. Sotva, čo sa zjavia na obrazovke tváre mojích kolegov si všimnem, že mám na stole ovládač od kolíku. Ľavou rukou po ňom skočím ako mačkovitá šelma a odkladám si ho do lona. Telefón zase zavibruje.
- Už som myslel, že si ho nevšimneš :D
Ja sa tvárim, ako by sa nič nestalo a vyzerá to tak, že si to nikto nevšimol, každý vyzerá byť zaneprázdnený alebo duchom neprítomný. Pozdravím sa, prepnem vypínač v hlave a zisťujem, či sú všetci prítomní. Míting sa môže začať.
Desať minút po začatí, v podstate iba na začiatku mojej prezentácie sa na mobile objaví fotka. Prišla od Pána, som na nej ja, u neho v byte, nahá, s červeným lanom zviazaná na kozla, s náhubkom v ústach a šatkou na očiach.
- Chýba ti to?
Na sekundu som pri prejave zneistela. Snažím sa pozerať pred seba a slovne navigovať kolegov v mojích grafoch. Šteklenie v rozkroku, bradavky sú zase o niečo citlivejšie, ja sa snažím čo najmenej hýbať aby ma kolík nedráždil. Špinavá hra, veľmi špinavá.
Ja pokračujem ďalej a chvíľu je pokoj, od pocitov hlave, v podbrušku a aj od Pána.
Ja čakám na ďalší špinavý ťah a o chvíľu prichádza ďalšia fotka. Záber z blízka na moje prsia pokryté voskom. Vosk, moja veľká slabosť. Jedným okom pozerám na fotku, mám chvíľu času, kolegovia vedú debatu medzi sebou, nemám potrebu do nej vstupovať a hlava mi pomaly odlieta do zasľúbenej zeme. Stop, mám tu prácu, odlepím zrak od fotky a hlavou pritakávam a tvárim sa, že viem, o čom sa bavia.
Po pól hodine a troch fotkách prichádza tento krát pokyn.
- Zapni vibrácie na prvý stupeň.
Och nie, och nie, och nie. Pozriem vyčítavo na telefón.
- Len smelo do toho, to zvládneš.
Zvádza ma na zlé chodníčky a pribalí ďalšiu fotku. Kľačím na nej na kolenách, pri Pánových nohách, ruky zviazané za chrbtom a pozerám sa do fotoaparátu s jeho penisom v ústach.
Citeľne zčervenám a na sucho prehltnem. Vzdávam sa a zapínam prvý stupeň na ovládači. Začujem jemný, tlmený bzučivý zvuk, nič hlasné a premýšlam, či to počujú aj kolegovia. Na obrazovke sa nič nemení a znudené tváre diskutujú naďalej. Pozriem na telefón a nenápadne pomykám hlavou nahor a nadol aby som dala signál Pánovy, že som vyhovela jeho rozkazu.
-
Potešila som ho, zľahka som si zahryzla do spodnej pery a pousmiala sa. Pri pohľade na obrazovku, kde vidím tváre kolegov pociťujem hanbu, poníženie a výčitky. Ako som sa vlastne dostala do tejto situácie? Neprekročila som hranice? No keď mi zrak spočinie na obrazovke mobilu, cítim vzrušenie, napätie a hrdosť, že mám právo byť hračkou svojho skvelého Pána.
Vibrácie sú naštastie iba slabé, jemné ako ľahký vánok na mokrej pokožke a nevyvádzajú ma z hranej istoty, ktorú predvádzam na javisku korporátneho mítingu. No čím dlhšie kolík vibruje, tým viac ma ženie k túžbe vrcholu, ktorý pri tejto frekvencií určite nepríde, iba sa pomaly varím vo svojej túžbe, bez výhliadky na zdarné zakončenie. A môj Pán to vie, pozná moje telo a určite sa pri pohľade na moju červenú tvár náramne zabáva.
Míting sa blíži ku koncu a na obrazovke mobilu sa objavila posledná fotka. Pán si ma odfotil cez spustený videochat a na fotke zreteľne vidieť, ako pri dopade slnečného svetla cez okno vidieť spod blúzky moje vystupujúce bradavky.
Odlepím zrak od obrazovky na ktorej svieti PowerPointová prezentácia, ktorú mám dnes predstaviť našemu "skvelému teamu", rôzne grafy, tabuľky a iné veci, ktoré by nejedného človeka unudili na smrť. Neraz som sa pri tvorbe týchto skvostných prezentácií pozastavila nad tým, ako by vyzeralo moje parte na dverách blízkej samošky.
Odomknem mobil a tam správa od môjho milého.
- Ako ti to dnes ide?
- Dobrý deň môj Pane, za chvíľu ma čaká online prezentácia, takže nie až tak dobre.
Odpisujem okamžite a pod kancelárskou stoličkou si prekrížim nohy v členkoch. Jeho správa tiež nenechá na seba dlho čakať.
- Aha, spomínam si. Tak to je super načasovanie, mám pre teba zopár úloh.
Tak tomu naozaj vravím skvelé načasovanie a priznám sa, trochu ma premkol strach z toho, čo bude nasledovať.
- Pane, prepáčte, asi za 15min začíname a nemôžem sa oneskoriť.
Nemôžem mu predsa odpísať, že sa mu budem venovať po mítingu tak odpovedám neurčito.
- To je v poriadku, všetko stihneš. Čo máš na sebe oblečené?
- Biele tričko, modré sako z kostýmu a na nohách čierne legíny.
Odpovedám rýchlo, lebo mi zostáva už iba dvanásť minút a celá táto situácia vo mne celkom isto buduje dosť silný pocit nervozity.
- Ok, klasický HO outfit. To zmeníme, vyzleč sa do naha, úplne, aj spodné prádlo a zapni si videochat, chcem to vidieť.
To snáď nie! Na toto fakt nemám čas.
- Pane, prosím Vás, za 11min začínam.
Píšem rýchlosťou svetla.
- Žiadne výhovorky, neboj sa, ver mi. Tik tak tik tak.
Super, nemám na výber, do kelu. Otváram videochat a telefón opieram o čierny rám monitoru na stole. Chat sa záhajil okamžite ale na druhom konci má Pán vypnutú kameru.
"No vidíš, to je kuráž, som rád že si sa rozhodla správne, inak by prišiel krutý trest, však?" Hovorí hlboký hlas na druhom konci a počuť v ňom radosť. Dala by som ruku do ohňa za to, že sa usmieva popod jeho tmavé fúzy.
"Áno Pane, máte pravdu a ja Vám chcem vyhovieť," vyzliekam si sako a hádžem ho na šedý látkový gauč.
"Koľko času nám zostáva?" pýta sa hlas.
"Vyše deväť minút, Pane. Smiem sa spýtať, čo bude nasledovať?" tričko je už tiež na gauči a sťahujem si legíny z nôh.
"No keď budeš úplne nahá, behneš si po najviac napasovanú blúzku a vibračný kolík."
Mlčky si rozopínam podprsenku a pozerám sa pri tom na telefón, kde hľadím do čierneho neznáma a môžem si iba predstavovať, ako sa tvári môj milý.
"To je ono," ozve sa z telefónu, "povedz nahlas, že si malá Pánová kurvička."
Nohavičky sú na zemi a ja stojím nahá na svojom detašovanom pracovisku. "Som malá Pánová kurvička a rada plním jeho želania." osem minút.
"Dobre, dobre, utekaj pre blúzku a kolík, nemáme veľa času."
Bleskom som sa presunula k skrini, rýchlo sa prehrabala oblečením na vešiakoch, chytám bledomodrú blúzku a rovno si ju prevliekam cez ramená, vo vedľajšej skrinke nahmatám vibračný kolík a utekám k pracovnému stolu.
"Pane, čo ďalej?" Stojím pred obrazovkami, s rozopnutou blúzkou a ľavý okraj s gombíkmi obteká môj prsník a bradavka v pozore dáva najavo moje vzrušenie. Hlavou mi prebleskne, či náhodou nemám zapnutú web kameru na počítači ale obava bola neopodstatnená. To by bolo faux pas.
"Kľakni si," odmlčí sa a čaká na vykonanie povelu, keď som na kolenách pokračuje, "vlož si kolík do úst a navlhči ho svojími slinami, potom si ho vlož do svojej pičky," ja robím, tak ako káže, na jazyku mi zostáva horká pachuť umelej hmoty a keď si kolík prikladám do rozkroku, pocítim, že som úplne vlhká, v tom zhone som si to vôbec neuvedomila. Kolík je spojený s ovládačom tenkým káblikom, ktorý držím v ľavej ruke, zostáva päť minút.
"Pane, ďakujem za Vašu veľkorysosť, dúfam, že som splnila všetky Vaše požiadavky a môžem sa vrátiť k svojej práci," hľadím pri tom do kamery telefónu a na monitore počítaču sa zjaví oznámenie o začatí video prenosu, stačí jeden klik myšou a ocitnem sa naspäť v korporátnej realite.
"Som spokojný, sadni si na stoličku a venuj sa svojej práci," odkašle si a doplní v momente keď si sadám na stoličku, "a nezabudni na gombíky na blúzke, moja." Moja myseľ je momentálne na dvoch miestach zároveň a takáto vec mi ušla, pokladám ovládač od kolíku na stôl a zapínam rýchlo gombíky, "náš hovor neskladaj, ja si stíšim mikrofón a budem tu celý čas s tebou," doplní môj Pán a odmlčí sa. Blúzka obopína moju hruď a látka mi jemne šteklí moje bradavky, ktoré sú ako vytesané z kameňa, na telefóne sa zjaví správa.
- Otvor si žalúzie na okne.
Zaujímava požiadavka, pravou rukou otvorím žalúzie, otočím sa späť k monitoru a klikom myšky vstupujem do video hovoru s kolegami. Sotva, čo sa zjavia na obrazovke tváre mojích kolegov si všimnem, že mám na stole ovládač od kolíku. Ľavou rukou po ňom skočím ako mačkovitá šelma a odkladám si ho do lona. Telefón zase zavibruje.
- Už som myslel, že si ho nevšimneš :D
Ja sa tvárim, ako by sa nič nestalo a vyzerá to tak, že si to nikto nevšimol, každý vyzerá byť zaneprázdnený alebo duchom neprítomný. Pozdravím sa, prepnem vypínač v hlave a zisťujem, či sú všetci prítomní. Míting sa môže začať.
Desať minút po začatí, v podstate iba na začiatku mojej prezentácie sa na mobile objaví fotka. Prišla od Pána, som na nej ja, u neho v byte, nahá, s červeným lanom zviazaná na kozla, s náhubkom v ústach a šatkou na očiach.
- Chýba ti to?
Na sekundu som pri prejave zneistela. Snažím sa pozerať pred seba a slovne navigovať kolegov v mojích grafoch. Šteklenie v rozkroku, bradavky sú zase o niečo citlivejšie, ja sa snažím čo najmenej hýbať aby ma kolík nedráždil. Špinavá hra, veľmi špinavá.
Ja pokračujem ďalej a chvíľu je pokoj, od pocitov hlave, v podbrušku a aj od Pána.
Ja čakám na ďalší špinavý ťah a o chvíľu prichádza ďalšia fotka. Záber z blízka na moje prsia pokryté voskom. Vosk, moja veľká slabosť. Jedným okom pozerám na fotku, mám chvíľu času, kolegovia vedú debatu medzi sebou, nemám potrebu do nej vstupovať a hlava mi pomaly odlieta do zasľúbenej zeme. Stop, mám tu prácu, odlepím zrak od fotky a hlavou pritakávam a tvárim sa, že viem, o čom sa bavia.
Po pól hodine a troch fotkách prichádza tento krát pokyn.
- Zapni vibrácie na prvý stupeň.
Och nie, och nie, och nie. Pozriem vyčítavo na telefón.
- Len smelo do toho, to zvládneš.
Zvádza ma na zlé chodníčky a pribalí ďalšiu fotku. Kľačím na nej na kolenách, pri Pánových nohách, ruky zviazané za chrbtom a pozerám sa do fotoaparátu s jeho penisom v ústach.
Citeľne zčervenám a na sucho prehltnem. Vzdávam sa a zapínam prvý stupeň na ovládači. Začujem jemný, tlmený bzučivý zvuk, nič hlasné a premýšlam, či to počujú aj kolegovia. Na obrazovke sa nič nemení a znudené tváre diskutujú naďalej. Pozriem na telefón a nenápadne pomykám hlavou nahor a nadol aby som dala signál Pánovy, že som vyhovela jeho rozkazu.
-
Potešila som ho, zľahka som si zahryzla do spodnej pery a pousmiala sa. Pri pohľade na obrazovku, kde vidím tváre kolegov pociťujem hanbu, poníženie a výčitky. Ako som sa vlastne dostala do tejto situácie? Neprekročila som hranice? No keď mi zrak spočinie na obrazovke mobilu, cítim vzrušenie, napätie a hrdosť, že mám právo byť hračkou svojho skvelého Pána.
Vibrácie sú naštastie iba slabé, jemné ako ľahký vánok na mokrej pokožke a nevyvádzajú ma z hranej istoty, ktorú predvádzam na javisku korporátneho mítingu. No čím dlhšie kolík vibruje, tým viac ma ženie k túžbe vrcholu, ktorý pri tejto frekvencií určite nepríde, iba sa pomaly varím vo svojej túžbe, bez výhliadky na zdarné zakončenie. A môj Pán to vie, pozná moje telo a určite sa pri pohľade na moju červenú tvár náramne zabáva.
Míting sa blíži ku koncu a na obrazovke mobilu sa objavila posledná fotka. Pán si ma odfotil cez spustený videochat a na fotke zreteľne vidieť, ako pri dopade slnečného svetla cez okno vidieť spod blúzky moje vystupujúce bradavky.
