DOMÁCA ÚLOHA (KRÁTKY PRÍBEH ZO ŽIVOTA LUKAČOVIČOVEJ A VELITEĽA)

,,Lukačovičová, volá vás veliteľ!“ prišiel mi oznámiť Grossman. Ako prvé mi napadlo, že dostal chuť na rýchlovku v kancelárii a potešila som sa, ale potom som sa vrátila nohami na zem. Toto naozaj nie je jeho štýl. A tak som sa plná očakávaní vybrala do kancelárie.
Len čo som vošla, privítal ma veľký úsmev, nasledovaný miernym zamračením. ,,Miláčik, urobil som veľkú chybu. Už sme spolu niekoľko mesiacov, všeličo sme vyskúšali, všeličo sa chystáme vyskúšať a ešte sme si poriadne neurčili hranice, nerozprávali sme sa o našich tajných sexuálnych snoch. Preto som sa rozhodol, že ti dám domácu úlohu. Napíšeš mi, čo so mnou nechceš nikdy robiť. Ja urobím to isté. Máš na to hodinu. Potom ti poviem, čo ďalej. Môžeš ísť,“ oznámil mi a ďalej sa venoval nejakým papierom.
Nevedela som, ako mám zareagovať. Len tak si niečo takéto na mňa vychŕli a potom ma ignoruje. Stále som sa dívala na to majestátne telo s neskutočným mozgom a nevedela sa rozhýbať.
,,Čas ti beží...“ vytrhol ma z myšlienok a ja som sa konečne pohla smerom k dverám.
Sadla som si na svoju stoličku a zobudila počítač. Rozhodla som sa pre malý prieskum. Ako najrýchlejšia cesta sa mi zdalo porno. Najprv som sa rozhodla pre nezaujaté dlouhe-videa. Preklikávala som všetky kategórie a zatiaľ mi neboli po chuti len milfky, teenky a shemale. Ale došlo mi, že toto môj drahý nemyslel, a tak som prešla na tvrdšieho xhamstera. Postupne som zadávala do vyhľadávača rôzne praktiky a úchylky.
A prišla som na dve veci: 1.) neznášam už len pohľad na elektro, nieto, aby sa niekto hral so mnou aj s autobatériou naraz. 2.) vzrušil ma pohľad na ihly. Je to divné. Odmala som z nich mala paniku (preto som aj začala darovávať krv – chcela som ten strach prekonať). A ani vo sne by mi nenapadlo, že by ma to mohlo vzrušovať. Skúsila som sa zamyslieť, ako som sa cítila, keď mi brali krv. Odkedy som zistila, že sa vo mne skrýva malý masochista, snažila som sa premeniť všetku bolesť na vzrušenie. Pravdaže, nie vždy to ide. Keď ma bolí hlava, žalúdok alebo keď si vyvrtnem členok, nevyvolá to vo mne vlny vášne. Ale také ihly... pamätám si, že zo začiatku mi to nešlo. Bolelo to ako vždy. Bolo to nepríjemné a len som čakala, kedy tú ihlu zo mňa vyberú. Ale po čase mi to už nepríjemné nebolo. Dokonca som raz pocítila jemné šimranie v podbrušku. Žeby som sa sama dokázala až takto preprogramovať? Žeby sa mi tie ihly fakt zapáčili?
Skúsila som si predstaviť, ako ležím zviazaná na posteli, kapitán sa nado mnou týči a hovorí mi, že som vážne chorá a jediné, čo ma dokáže vyliečiť sú dve injekcie, ktoré mi hneď aj pichne. Najprv vytiahne striekačku a naplní ju nejakým tajným roztokom. Pobozká ma a pichne mi ju do zadočku. Potom mi roztiahne nohy a do zadočku dostanem aj jeho špecialitu... jeho Hmmm... to by šlo. Ale nemám písať, čo chcem, ale čo nechcem.
A tak vytiahnem hárok papiera a úhľadným písmom píšem:
Hranice prípustnosti: elektro, fisting (viem už nejakú dobu, že to nie je pre mňa), pissing, kaviár (toto ma nikdy nevzrušovalo a po tom, čo som videla 120 dní Sodomy, je mi to priam odporné), adult baby (som rada, že som už dospelá a do bábätkovských čias by som sa už vrátiť nechcela), branding a všetky formy body modification, figging (zázvor naozaj nemám rada), suturing (je mi jasné, že som to už vlastne spomenula, ale chcela som to zdôrazniť – nikto mi nič zošívať nebude!!!), použitie žihľavy, medu, čokolády a zvierat. To by malo byť asi tak všetko. Aspoň všetko, o čom nebudem diskutovať.
,,Lukačovičová, veliteľ vás očakáva vo svojej kancelárii,“ oznámil mi môj spolupracovník. Spokojná sama so sebou som šla.
,,Ukáž!“ to jediné veliteľovo slovo vo mne vyvolalo triašku. Podala som mu papier a zároveň dostala jeden od neho so slovami: ,,A do konca šichty si nájdi jednu praktiku, ktorú chceš dnes so mnou vyskúšať a nebude proti mojim hraniciam. Ja urobím to isté a urobíme si pekný večer. Môžeš ísť.“
Tento krát som sa rozhýbala dosť rýchlo. A natešená ako malé decko som sa ponáhľala k svojmu stolu a na papier napísala len jedno slovo – injekcie. Potom som si otvorila jeho zoznam. Skontrólovala som, či touto praktikou neporuším jeho hranice a s potešením som zistila, že nie. Potom mi síce napadlo, či nemusí byť nejako vyškolený na pichanie injekcií, ale spomenula som si, ako si dedko niečo pichal každý deň. A keď to zvládol on, zvládne to aj môj chlap!
Čo sa týka jeho hraníc, potešila som sa, lebo sme sa vo väčšine zhodli: pissing, kaviár, branding, adult baby, ale našla som tam aj strapp-on (škoda ), cievkovanie, feminizáciu, pyropubizmus a sloppy seconds. Posledným dvom som nerozumela, a tak môj prieskum pokračoval. A keď som zistila že mi nechce zapáliť chlpy na ohanbí a následne ich uhasiť svojim semenom, či šukať so mnou, keď som ešte vlhká so sexu s niekým iným, musela som sa smiať.
Celý deň som bola taká nadržaná, že som odpočítavala minúty do konca zmeny. Konečne! Do šatní som bežala, dala som si bleskovú sprchu a čakala som veliteľa pri vchode. Prišiel asi po piatich minútach – pokojne, pomaly, s nadhľadom. Ja som sa priam triasla a on je v pohode!?
Podišiel ku mne, pobozkal ma a podal mi papierik. Ja som mu podala svoj. Na tom jeho bolo napísané: Angry dragon. Nechápavo som naňho pozrela. On môj pohľad pochopil a pošepkal mi: ,,Neboj, pochopíš.“ Potom otvoril môj papierik a tiež sa na mňa pozrel nechápavo: ,,Injekcie? A nie je to tiež body modification?“ Rýchlo som pokrútila hlavou. Možno mal pravdu a ja som sa zle vyjadrila. Ale veď ja som policajtka a nie sexpert!!! Skúsila som sa z toho vykorčuľovať: ,,Ale veď injekcie nezanechávajú trvalé následky:“ A verte, či nie, on so mnou súhlasil!
,,Tak to by sme sa mali zastaviť v lekárni. Ešte že mi tam robí kamarát... Poď!“ chytil ma za ruku a viedol k najbližšej lekárni. Keď sme tam prišli, kázal mi čakať vonku – tajnostkár sa v ňom nezaprie. Dnu bol tak dlho, že som si skoro začala hladkať klitoris uprostred ulice. Našťastie som sa udržala, ale bolo to tesné.
Keď sme prišli domov, kázal mi vyzliecť sa a ľahnúť si na brucho. Urobila som to a snažila som sa ležať nehybne. Najprv to bolo ťažké, lebo moja kundička si nárokovala pozornosť, ale potom som niečo začula, niečo, čo ma donútilo absolútne stuhnúť. Navliekanie gumových rukavíc. Veliteľ to robil náročky hlasno. Poriadne naťahoval gumu a následne ju púšťal. Už len tento zvuk rozhýbal moju fantáziu. Potom som počula trhanie nejakého obalu. Vpich. Ale nie do mňa  Kroky. Plácnutie po zadočku.
,,Už dlhšie si všímam, že si veeeľmni chorá. A jediné, čo ťa vylieči je táto injekcia. Ak budeš poslušná a nebudeš veľmi vyvádzať, dostaneš krásne farebné lízatko,“ oznámil mi a ja som sa len tak-tak nerozosmiala.
,,Ale najprv ti ten tvoj krásny oblí zadok vydenzifikujeme.“
Otvorenie fľaštičky, prevrátenie, zašróbovanie. Dotyk studenej mokrej vaty.
Mala som pocit, že sa čas veľmi spomalil. Vnímala som dotyk špičky ihly. Cítila som, ako mi prebodla kožu, ako sa predierala hlbšie a hlbšie. Keď dosiahla svoj cieľ, začala vypúšťať tekutinu. Cítila som tlak vo svojom vnútri, ktorý sa stále zväčšoval.
Cvaknutie. To sa injekcia vyprázdnila.
A začala sa vysúvať z môjho tela. Vnímala som napätie svojej kože, ktorá nechcela, aby injekcia opustila moje telo. Ale tento boj mala už vopred prehraný.
Pritlačenie tampónu na to podráždené miesto. Bozk. Uvoľnenie.
,,Tak a zadoček je vyliečený... Teda nie! Ešte treba vyliečiť druhú polovičku! Hneď sa do toho dáme,“ zasmial sa pán doktor veliteľ.
A všetko začalo od znova. Vata, prepichnutie kože, predieranie sa svalstvom, vypustenie látky, vytiahnutie ihly, vata, bozk.
Pri tom poslednom bozku som sa skoro urobila. Celá procedúra bola taká intenzívna, že keby mi teraz len ukázal injekciu, odmenila by som sa mu silným orgazmom. Ale to on neurobil. Teraz prišla na rad jeho praktika.
Pretočil ma na chrbát a sadol si na mňa obkročmo. Potom si pomaly dával dole rukavice. Už slobodnou rukou ma pohladil po tvári, zišiel zo mňa, kľakol si medzi moje nohy a ľahúčko do mňa vstúpil. To už bolo na mňa príliš a po pár prirazeniach som sa už skrúcala v orgazme. Veliteľ zrýchlil (môj orgazmus ho vždy strašne vzruší).
Keď som si už myslela, že ma bude nasledovať, vystúpil zo mňa a rozdýchaval blížiaci sa orgazmus. Ale prečo? Žeby sa chcel ešte hrať?
Opäť sa presunul. Tento krát si mi kľakol na hrudník, čím mi znemožnil akýkoľvek pohyb a vsunul mi penis do úst. Tie využíval ako moju kundu. Rýchlo mi v nich jazdil a ja som videla, že táto poloha sa mu veľmi páči. Žeby sa tento typ šukania nazýval angry dragon?
Odpoveď na seba nenechala dlho čakať.
Cítila som, ako v ňom rastie orgazmus. Cítila som, že sa už-už urobí. V tom mi schytil vlasy a silno za ne potiahol. Asi sa trošku naddvihol, lebo ma dostal až do nepochopiteľnej polohy. Hlavu som mala skoro v 90º uhle. A vtedy začal striekať.
Automaticky som chcela semeno prehltnúť, ale... nedalo sa. Tak vypľuť... nedalo sa. Zakričať... nedalo sa. Nadýchnuť... nedalo sa!!! Ústa som už mala plné a nevedela som, čo s ním. Trochu som spanikárila. Bála som sa, že sa zadusím, keď v tom si semeno našlo cestu von. Nosom. Pomaly ním vytekalo a stekalo po tvári v dvoch potôčkoch.
Keď už celé semeno vyšlo, povolil zovretie, pohladil ma po vlasoch a povedal: ,,Zaslúžiš si odmenu, môj krásny, silný rozzúrený dráčik.“ Vstal, odišiel do druhej miestnosti a vrátil sa s veľkým červeným lízatkom. Neverila som vlastným očiam. Prijala som ho so skoro hysterickým smiechom, ktorým som z tela vyhnala všetko napätie a prekvapenie. Konečne sa dostavili endorfíny.
Ako dobré dievčatko som si kľakla vložila si lízatko do úst. So slasťou som ho cmúľala a hrala sa s ním, keď zazvonil mobil. Veliteľ ho zdvihol, chvíľu počúval a odpovedal: ,,O chvíľu tam budeme.“ Zavesil. Pozrel sa na mňa so zjavnou ľútosťou a oznámil mi, že sa stala vražda.
Kurnik! A to som si myslela, že dáme druhé kolo...