Ahojte, nedávno som sa vrátila z dovolenky a tak som dostala za úlohu, zreferovať vám niektoré naše zážitky. Na konci na vás čaká menšie "prekvapenie"
Všetko to začalo obyčajným pracovným dňom. Bol utorok a ja som pracovala na jednom reporte. Práca mi zabrala celé doobedie. Keď som ju konečne okolo jednej poobede dokončila, išla som na obed. Hneď, čo som sa z neho vrátila, som si našla na stole lístoček, že sa mám dostaviť do šéfovej, teda pánovej kancelárie. Tam už ma čakala Madam aj spolu s Pánom. Oznámili mi, že majú pre mňa menšie prekvapenie a že ideme na dovolenku. Teda nie všetci, len ja a Madam. On vraj ide na ďalšiu služobnú cestu, čiže nemôže ísť s nami, ale že my si to tam máme užiť. Na otázku, kam ideme som dostala odpoveď, že sa mám nechať prekvapiť. Keď som sa spýtala, že či aspoň čas odchodu nie je tajomstvom, sa Madam kukla na hodinky a zahlásila:
„Za 5 minút, by tu mal byť taxík na letisko.“
Bola som prekvapená a dosť vystresovaná.
„Päť minút?! Však ja nie som vôbec pobalená?! To ideme ešte ku mne domov? Či čo?“
„Zlatko, neboj sa, dôležité veci som ti nakúpila.“ Oznámila mi a ukázala na malý cestovný kufor.
Hneď potom jej pípol mobil.
„Taxík je už tu, tak my ideme.“
Rozlúčili sme sa s pánom a vyrazili sme na letisko. Stále som pociťovala veľkú dávku stresu.
„Ten malý kufrík určite neobsahuje všetko, čo potrebujem. Určite v ňom nie je dosť oblečenia. Keď sa ja balím na týždeň, tak môj kufor je minimálne raz tak väčší!“ behalo mi hlavou.
Cítila som sa bezradná a odovzdaná. Bol to veľmi zvláštny pocit. Tešila som sa, ale mala som aj strach. Dôverovala som madam, ale predstavte si tú situáciu. Ste v práci, úplne bežný deň a zrazu vás niekto, dá sa povedať, že unesie do úplnej inej krajiny. Z hodiny na hodinu, vymeníte kancelársku stoličku za sedačku v lietadle, nevedno kam.
Úprimne, doteraz neviem kde sme boli. Na letisko sme trošku meškali a ja v tom stresu a zhone som si nevšimla, kam vlastne má lietadlo namierené. Keď sme pristáli na mieste, hneď sme skočili do ďalšieho taxíku a ten nás vyložil pri našom apartmáne rovno na pláži.
Nebudem sa ďalej moc rozkecávať, len som chcela, aby ste sa dokázali trošku vcítiť do mojej kože.
Po prílete sme skončili hneď v posteli. Nie ale tak, ako by ste si predstavovali. Bolo už neskoro večer a my sme boli dosť zmorené z toľkého cestovania. Zaspali sme dá sa povedať, že okamžite. Na druhý deň sme sa vybrali na pláž. Madam mi najprv prikázala vyzliecť sa a natrieť sa pred ňou opaľovacím krémom. Stála som v strede miestnosti, ona sedela na posteli a užívala si výhľad. Chytila som si opaľovací krém a chcela som si ho vytlačiť na ruku. Ona ma však zastavila a ukázala mi, že chce vidieť, ako mi steká po prsiach. Vzala som preto krém do jednej ruky, druhou rukou som si podvihla prsia a vytlačila som značnú dávku krému rovno na svoje kozičky. Chvíľku som ho nechala len tak po nich stekať a potom som si ho rozotrela po celom tele. Madam ma len z postele sledovala. Myslím, že sa jej dosť páčilo, ako sa pred ňou hladím a rozotieram si po svojom tele opaľovací krém. Moja pokožka sa krásne leskla, hlavne teda prsia, tým som venovala najviac pozornosti. Potom sa Madam predo mnou vyzliekla a ja som dostala za úlohu natrieť aj ju. Jej som samozrejme nemohla liať krém rovno na telo. Najprv som ho musela vytlačiť do svojich rúk, zohriať ho v nich a až potom som s ním mohla ísť na jej dokonalé telo. Užívala som si to. Rada sa jej dotýkam, ona to vie a rada ma tým provokuje. Chcem sa jej dotýkať tam dole, ale ona mi to takmer nikdy nedovolí. Trápi ma tým, má to v obľube. Potom som dostala úlohu obliecť si plavky, nech môžeme konečne vyraziť. Keď som vytiahla plavky, čo som mala v kufry ostala som zdesená. To, čo som odtiaľ vytiahla rozhodne neboli plavky. Neboli to ani bikiny. Boli to skôr mikro-bikiny. Spodnú časť tvorili tangá, teda to je asi nepresné pomenovanie, skôr to bola taká šnúrka, ktorá sa mi zarezávala do zadku. A prsia? Špagátiky s malým kusom látky na bradavkách. Začala som sa zdráhať, že to si teda na seba v žiadnom prípade nevezmem. Madam sa len usmiala a povedala, že nemusím, ale že máme potom menší problém, lebo iné plavky tu nemám. Začala som trucovať a oznámila som jej, že nikde takto nejdem a ostávam na apartmáne. Prišla hodina vyjednávania. Padali silné argumenty a ešte silnejšie rany na zadok. Dostala som poriadny diktát, že som nevďačná, keď si neviem vážiť, že pre mňa madam vybrala tak krásne plavky a že s ňou môžem tráviť čas na dovolenke, ktorú mám úplne zadarmo. No nebudem chodiť okolo horúcej kaše, trošku som si porevala a už sme boli na pláži. Našťastie to bola súkromná pláž a nebolo tam zrovna veľa ľudí, ale i tak, vyzliecť sa do plaviek bol boj. Madam ma upokojia, že aj tak ma tam nik nepozná a sú tam ľudia, ktorých už nikdy neuvidím. Tak nakoniec som sa vyzliekla a ľahla si v bikinách na osušku.
Doobedie sme strávili na pláži a okolo obeda sme sa šli pred slnkom schovať na izbu. Zadriemali sme v posteli. Bolo to naozaj príjemné ležať spolu takto, nahé na posteli. Poobede sme sa znova vybrali na pláž, tentokrát, už bez trucovania. Len tak sme ležali a oddychovali. Ja som sa bola pár krát okúpať a Madam si zväčša čítala knižku alebo sa opaľovala. Keď sa slnko trošku stiahlo bola som sa znovu okúpať. Len čo som vyšla z vody, madam mi podala uterák. Celá som sa osušila a ľahla som si vedľa na osušku. Uterákom som si zakryla pás a prsia, Madam mi uterák trošku stiahla dole, aby bolo vidieť moje prsia.
„Len nech sa kuknú, aké ich máš krásne.“ Posmelila ma.
Ja som už moc nenamietala, však to bolo aj tak už jedno a len som privrela oči a zadriemala. Ani neviem koľko som takto driemala, asi nie dlho. Zrazu ma zobudila ruka mojej madam pod uterákom. Cítila som ako ma hladí po vnútornej strane stehien a miestami mi prechádza cez bikiny po pyskoch. Chcela som jej chytiť ruku, aby prestala, ale ona mi prstami zašla medzi pysky, čím ma úplne odzbrojila. Tak som tam len bezbranná, vedľa nej ležala, zakrytá od pol pása dole uterákom, so šmátrajúcou rukou mojej Madam. Tá len ležala vedľa mňa a pozerala sa mi priamo do očí. Cítila som, ako mi prstami zachádza pod plavky. Červenala som sa ako paprika. Prostredníčkom mi dráždila klitoris a ja som potichúčky stonala. Bola veľmi jemná a pomalá. Vychutnávala si to a zároveň sa snažila byť nenápadná. Vôkol nás sa pohybovalo predsa len pár ľudí i keď nie moc. Robila to takto asi pol hodinu. Nedokázala som sa pohnúť, ani som nechcela. Vôbec som nemyslela na ostatných. Bolo mi jedno, či nás niekto môže vidieť alebo nie. Prstom mi krúžila po klitorise, až kým som sa neurobila. Bol to veľmi pomalý orgazmus, nie tak intenzívny, ale za to poriadne dlhý. Ruku som mala pred ústami, aby ma nik nepočul, ako stonám. Ostala som tam ležať asi ešte dve, tri minútky, kým som sa spamätala. Potom som sa posadila a uvidela som, že pláž je takmer prázdna. Pár ľudí sedelo opodiaľ, ale neprišlo mi nič divné. Asi nás nik nevidel. Teda doteraz neviem, či nás niekto videl alebo nie. Každopádne bolo to veľmi príjemné i keď veľmi riskantné. To však zďaleka nebolo to najšialenejšie, čo sme na dovolenke vyviedli.
---
A teraz to "prekvapenie". Madam sa rozhodla, že vám dá väčšiu kontrolu nad mojím "osudom" a preto ďalšiu poviedku nebude vyberať ona, ale môžete si ju vybrať sami. V záložke ankety pre vás vybrala pár stránok z môjho denníka, za ktoré môžete zahlasovať a tak si určiť, čo sa o mne ešte dozviete.
Všetko to začalo obyčajným pracovným dňom. Bol utorok a ja som pracovala na jednom reporte. Práca mi zabrala celé doobedie. Keď som ju konečne okolo jednej poobede dokončila, išla som na obed. Hneď, čo som sa z neho vrátila, som si našla na stole lístoček, že sa mám dostaviť do šéfovej, teda pánovej kancelárie. Tam už ma čakala Madam aj spolu s Pánom. Oznámili mi, že majú pre mňa menšie prekvapenie a že ideme na dovolenku. Teda nie všetci, len ja a Madam. On vraj ide na ďalšiu služobnú cestu, čiže nemôže ísť s nami, ale že my si to tam máme užiť. Na otázku, kam ideme som dostala odpoveď, že sa mám nechať prekvapiť. Keď som sa spýtala, že či aspoň čas odchodu nie je tajomstvom, sa Madam kukla na hodinky a zahlásila:
„Za 5 minút, by tu mal byť taxík na letisko.“
Bola som prekvapená a dosť vystresovaná.
„Päť minút?! Však ja nie som vôbec pobalená?! To ideme ešte ku mne domov? Či čo?“
„Zlatko, neboj sa, dôležité veci som ti nakúpila.“ Oznámila mi a ukázala na malý cestovný kufor.
Hneď potom jej pípol mobil.
„Taxík je už tu, tak my ideme.“
Rozlúčili sme sa s pánom a vyrazili sme na letisko. Stále som pociťovala veľkú dávku stresu.
„Ten malý kufrík určite neobsahuje všetko, čo potrebujem. Určite v ňom nie je dosť oblečenia. Keď sa ja balím na týždeň, tak môj kufor je minimálne raz tak väčší!“ behalo mi hlavou.
Cítila som sa bezradná a odovzdaná. Bol to veľmi zvláštny pocit. Tešila som sa, ale mala som aj strach. Dôverovala som madam, ale predstavte si tú situáciu. Ste v práci, úplne bežný deň a zrazu vás niekto, dá sa povedať, že unesie do úplnej inej krajiny. Z hodiny na hodinu, vymeníte kancelársku stoličku za sedačku v lietadle, nevedno kam.
Úprimne, doteraz neviem kde sme boli. Na letisko sme trošku meškali a ja v tom stresu a zhone som si nevšimla, kam vlastne má lietadlo namierené. Keď sme pristáli na mieste, hneď sme skočili do ďalšieho taxíku a ten nás vyložil pri našom apartmáne rovno na pláži.
Nebudem sa ďalej moc rozkecávať, len som chcela, aby ste sa dokázali trošku vcítiť do mojej kože.
Po prílete sme skončili hneď v posteli. Nie ale tak, ako by ste si predstavovali. Bolo už neskoro večer a my sme boli dosť zmorené z toľkého cestovania. Zaspali sme dá sa povedať, že okamžite. Na druhý deň sme sa vybrali na pláž. Madam mi najprv prikázala vyzliecť sa a natrieť sa pred ňou opaľovacím krémom. Stála som v strede miestnosti, ona sedela na posteli a užívala si výhľad. Chytila som si opaľovací krém a chcela som si ho vytlačiť na ruku. Ona ma však zastavila a ukázala mi, že chce vidieť, ako mi steká po prsiach. Vzala som preto krém do jednej ruky, druhou rukou som si podvihla prsia a vytlačila som značnú dávku krému rovno na svoje kozičky. Chvíľku som ho nechala len tak po nich stekať a potom som si ho rozotrela po celom tele. Madam ma len z postele sledovala. Myslím, že sa jej dosť páčilo, ako sa pred ňou hladím a rozotieram si po svojom tele opaľovací krém. Moja pokožka sa krásne leskla, hlavne teda prsia, tým som venovala najviac pozornosti. Potom sa Madam predo mnou vyzliekla a ja som dostala za úlohu natrieť aj ju. Jej som samozrejme nemohla liať krém rovno na telo. Najprv som ho musela vytlačiť do svojich rúk, zohriať ho v nich a až potom som s ním mohla ísť na jej dokonalé telo. Užívala som si to. Rada sa jej dotýkam, ona to vie a rada ma tým provokuje. Chcem sa jej dotýkať tam dole, ale ona mi to takmer nikdy nedovolí. Trápi ma tým, má to v obľube. Potom som dostala úlohu obliecť si plavky, nech môžeme konečne vyraziť. Keď som vytiahla plavky, čo som mala v kufry ostala som zdesená. To, čo som odtiaľ vytiahla rozhodne neboli plavky. Neboli to ani bikiny. Boli to skôr mikro-bikiny. Spodnú časť tvorili tangá, teda to je asi nepresné pomenovanie, skôr to bola taká šnúrka, ktorá sa mi zarezávala do zadku. A prsia? Špagátiky s malým kusom látky na bradavkách. Začala som sa zdráhať, že to si teda na seba v žiadnom prípade nevezmem. Madam sa len usmiala a povedala, že nemusím, ale že máme potom menší problém, lebo iné plavky tu nemám. Začala som trucovať a oznámila som jej, že nikde takto nejdem a ostávam na apartmáne. Prišla hodina vyjednávania. Padali silné argumenty a ešte silnejšie rany na zadok. Dostala som poriadny diktát, že som nevďačná, keď si neviem vážiť, že pre mňa madam vybrala tak krásne plavky a že s ňou môžem tráviť čas na dovolenke, ktorú mám úplne zadarmo. No nebudem chodiť okolo horúcej kaše, trošku som si porevala a už sme boli na pláži. Našťastie to bola súkromná pláž a nebolo tam zrovna veľa ľudí, ale i tak, vyzliecť sa do plaviek bol boj. Madam ma upokojia, že aj tak ma tam nik nepozná a sú tam ľudia, ktorých už nikdy neuvidím. Tak nakoniec som sa vyzliekla a ľahla si v bikinách na osušku.
Doobedie sme strávili na pláži a okolo obeda sme sa šli pred slnkom schovať na izbu. Zadriemali sme v posteli. Bolo to naozaj príjemné ležať spolu takto, nahé na posteli. Poobede sme sa znova vybrali na pláž, tentokrát, už bez trucovania. Len tak sme ležali a oddychovali. Ja som sa bola pár krát okúpať a Madam si zväčša čítala knižku alebo sa opaľovala. Keď sa slnko trošku stiahlo bola som sa znovu okúpať. Len čo som vyšla z vody, madam mi podala uterák. Celá som sa osušila a ľahla som si vedľa na osušku. Uterákom som si zakryla pás a prsia, Madam mi uterák trošku stiahla dole, aby bolo vidieť moje prsia.
„Len nech sa kuknú, aké ich máš krásne.“ Posmelila ma.
Ja som už moc nenamietala, však to bolo aj tak už jedno a len som privrela oči a zadriemala. Ani neviem koľko som takto driemala, asi nie dlho. Zrazu ma zobudila ruka mojej madam pod uterákom. Cítila som ako ma hladí po vnútornej strane stehien a miestami mi prechádza cez bikiny po pyskoch. Chcela som jej chytiť ruku, aby prestala, ale ona mi prstami zašla medzi pysky, čím ma úplne odzbrojila. Tak som tam len bezbranná, vedľa nej ležala, zakrytá od pol pása dole uterákom, so šmátrajúcou rukou mojej Madam. Tá len ležala vedľa mňa a pozerala sa mi priamo do očí. Cítila som, ako mi prstami zachádza pod plavky. Červenala som sa ako paprika. Prostredníčkom mi dráždila klitoris a ja som potichúčky stonala. Bola veľmi jemná a pomalá. Vychutnávala si to a zároveň sa snažila byť nenápadná. Vôkol nás sa pohybovalo predsa len pár ľudí i keď nie moc. Robila to takto asi pol hodinu. Nedokázala som sa pohnúť, ani som nechcela. Vôbec som nemyslela na ostatných. Bolo mi jedno, či nás niekto môže vidieť alebo nie. Prstom mi krúžila po klitorise, až kým som sa neurobila. Bol to veľmi pomalý orgazmus, nie tak intenzívny, ale za to poriadne dlhý. Ruku som mala pred ústami, aby ma nik nepočul, ako stonám. Ostala som tam ležať asi ešte dve, tri minútky, kým som sa spamätala. Potom som sa posadila a uvidela som, že pláž je takmer prázdna. Pár ľudí sedelo opodiaľ, ale neprišlo mi nič divné. Asi nás nik nevidel. Teda doteraz neviem, či nás niekto videl alebo nie. Každopádne bolo to veľmi príjemné i keď veľmi riskantné. To však zďaleka nebolo to najšialenejšie, čo sme na dovolenke vyviedli.
---
A teraz to "prekvapenie". Madam sa rozhodla, že vám dá väčšiu kontrolu nad mojím "osudom" a preto ďalšiu poviedku nebude vyberať ona, ale môžete si ju vybrať sami. V záložke ankety pre vás vybrala pár stránok z môjho denníka, za ktoré môžete zahlasovať a tak si určiť, čo sa o mne ešte dozviete.
