Dennik Exorcistu - Dni 1 a 2

26. 12. 2013
19:00
Telefon zvoni. Nie zrovna obvykle v tuto dobu. Zdviham. Nejaka zena, podla hlasu okolo 50. Vzlyka nieco o zamknutych dverach, vykrikoch a jej dcere. Pravdepodobne dalsi epilepticky zachvat. Pokial zaplatia vyjazd, netrapi ma, vyrazam. Realny pripad uz nebol dlho. Mozno z dva mesiace. Dom majitelky nie je moc daleko, som tam rychlo. Odparkujem cez ulicu a zazvonim. Este nez sa moj prst odlepi od zvonceka, mala pani uz mi otvara. Slzy jej rozmazali ceruzku z oci a jej tvar tak vyzera ako zvlastna klaunska maska. Vzdy je to tak. Vzdy ta ista. Akoby sa mu predom vysmievali, ze zas ide zbytocne. Jej pokus o uvitanie prerusi jakot niekde z domu.
Tentokrat to nie je zachvat, tym som si uz teraz isty. Rychlo utisim domacu a odoberam sa ku autu po nacinie. Puta, obusok, lepiaca paska, lano. Malo by to stacit. Oci mi sklznu na puzdro od kudly. Zvazujem potrebu, ale nakoniec ju nezoberiem. Moje kroky vedu dnu domu. Zena ma odvedie ku dveram, spoza ktorych pocujem tupe udery a plac, a poda mi kluc. Poslem zenu sa skryt a zbieram odvahu. Prvy moment je vzdy ten najhorsi. Odomknem dvere, zhlboka vydychnem a s obuskom v ruke prudko rozrazim dvere.
Zracim tmavu miestnost, okna zastrene tazkym zavesom. Na stene vidim zavesenu gitaru, kus dalej lapac snov. Pod nim na zemi je prevalene nieco co kedysi bolo postelou, teraz su z toho kusy dreva a perie po dlazke. Po zemi su rozhadzane plysaky a CDcka, pozostatky pocitacovej obrazovky a ludske zvratky. A asi meter predo mnou na zemi leziace zenske telo, jej oci zaostrene na mne a koncatiny pripravene k vyskoku. Obvykle. Uprostred skoku ju zrazim na zem ranou obuskom cez tvar, druhou ju na zemi pretocim a rychlo ju privalim vlastnou vahou. Rychlo jej lepiacou paskou prelepim zapestia, pokracujem prilepenim zapesti ku chrbtu a prelozim celu vahu na nohy. Ako sa pokusa zdvihnut trupom a hlavou, rychlo jej oblepim paskou okolo hlavy a cez usta. Presmerujem pozornost na nohy a rovno ich zliepam dohromady. Nechcem nic riskovat. Vyberam lano. Obtocim ho okolo jej noh, zachytim ruky a pokracujem popod bradu, napnem lano a opatovne vsetko podruhy krat zaistim. Zauzlujem pevne a vsetko prekontrolujem. Postavim sa a stuchnem do nej nohou. Sledujem ako sa zvyja bezmocne na zemi, snazi sa kricat cez pasku na ustach ale nemoze. Citim jej oci ako ma preklinaju do najhlbsich pekiel. Lana sa spinaju a zena je bezmocna. Prvykrat mam moznost si ju obhliadnut: mlada, chuda, tmave vlasy, modriny na tvari a rukach. Tricko na sebe ma potrhane a na kozi pod nim je vidno natrhnuta koza. Dziny na nohach su viditelne rozskriabane na kozu a do krvi. Za nechtami spina a krv. Nie je jedinej pochyby, toto telo bolo posadnute. Este stastie ze jej matka volala velmi skoro, mozno hodinu, dve po tom co to zacalo.
Hodim si jej telo cez rameno, hlavou vzad aby som sa nemusel pozerat do jej oci a vydal som sa k autu. Cestou kyvnem ustrachanej materi a hodim som jej dceru s troskou citu do kufra auta.

20:30
Parkujem pred prazdnou kancelariou. Otvorim kufor a zbezne skontrolujem stav subjektu. Stale agresivna, ale pevne zviazana. Uspesne prenesiem jej telo dovnutra a zabocim do chodby dole pod budovu. Skoncim v prazdnej priestrannej miestnosti. Hlavne cistej. Zhodim ju tam a zase odchadzam, budem potrebovat par pomocok. Z kancelarii poberiem dalsie lana, zo skladu dole zoberiem tyce a zrkadlo. Hladam bic a nemozem naist, bude musiet pockat. Do auta skocim po noz a vsetko poodnasam do ocistnej miestnosti.

21:30
Zena ma stale energiu a snazi sa vzdorovat zviazaniu. To by mohol byt problem. Ale nemam inu moznost, lezat ju tam nemozem nechat. Dam sa do prace. Tyce zamontujem do zeme asi metra od seba. Pritiahnem ju k nim a opatrne rozviazem lano. Vacmi sa myka a ako sa uvolnilo lano, jedna z ruk sa uvolnila aj z pod pasky a vystreli smerom ku mne. Tvrdym machnutim ju zachytim a vytiahnem vysoko na tyc, zahaknem za hak a narychlo obmotam lanom. Jej oci ma opat preklinaju, ale tentokrat nemarnim cas. Nozom jej uvolnim aj druhu ruku a opakujem postup. Bohuzial sa pritom mykne a roztrha si na cepeli hebku kozu, nie ze by jej to prekazalo. Chytro ju prechytim a druhym lanom zase pripevnim ku tyci. Dovolim si na moment odstupit a pokochat sa jej nenavistnym pohladom priam z pekiel. Vsimam si ze jej tricko sa zafarbilo do cervena od brucha nizsie. To sa vyriesi neskor.
Rozviazem jej nohy a po malych utrapach ich aj uspesne priviazem. Posledne upravy. Idem strhnut pasku z ust, ale ako uz idem na to, zadrzim sa a premyslam. Rozhodnem sa spravit to az nakoniec. Prejdem poza nu a nozom jej prejdem od pasa hore po chrbte tricka. Zpredu uz iba tricko chytim a strhnem z nej, co je nasledovane tupym myknutim zeninej hlavy a pokusu o kvilenie. Dobre som sa rozhodol. Z figury je vidno ze dievcina sa o seba dobre starala. Brucho vysportovane, svalnate, prsia pevne, pas tak akurat. Vedla pupku si vsimam zanoreny crep. Pravdepodobne este z domu. Potrhane dziny nozom rozparam az kym opadnu, nohavicky z nej strhnem jednoduchym pohybom. Nohy takisto mocne. Svaly tuhe, koza hladka, ocividne je cerstvo oholena. Tak isto s ochlpenim v rozkroku. Tato si tento osud jednoducho nezasluzila. Ale to uz nie je moja vec na rozhodovanie. Pritiahnem zrkadlo a postavim ho oproti nej. Jej pohlad velmi rychlo stretne sam seba a trhnutie hlavy zase indikuje pokus o kvilenie. Odchadzam do medicinskeho kabinetu a prinesiem obvaz a desinfekciu. Prejdem si nou ruky a opatrne vytiahnem crep z jej brucha, odhalujuc asi polcentimetrovu ranku, nie moc viac nez skriabanec. Vycistim jej ho a obviazem kolom dokola aby moc nekrvacala uz, ma uz dost ran, nepotrebuje viacej.
Nakoniec jej predsa len strhnem pasku z ust a rychlo sa poberam. Nemam tuzbu pocuvat to dlhsie nez musim.

23:00
Zamykam vsetky dvere a odchadzam domov


27. 12. 2013
8:00
Vonku mrholi. Genialna zima. Porazim rannu lenivost a pohladam bic. Este bol vo veciach po suseni. Cisty ako novy. To sa bude hodit. Pozbieram este par veci a vyrazam zase do kancelarie.

8:45
Schadzam dole ku subjektu a odpocitavam si hodiny. Pokial ju to prepadlo okolo siestej, takto rano by mal demon byt v ustupeni. Caka ma vysvetlovacka. Odlozim bic vonku, nepotrebuje ho vidiet. Pozbieram odvahu a vstupim. Dnu je svetlo vdaka stropnemu osvetleniu. Vidim uprostred to dievca vysiet, jej telo povadnute. Ocami prejdem po zrkadle pred no a nase pohlady sa stretnu. Uz nema ten demonicky pohlad plny nenavisti. Tentokrat pre zmenu ma oci plne zialu. A strachu. Vykrocim a zastavim sa az pred nou a nazriem jej do oci priamo.
"Preco...? " jej otazka prelomi ticho.
"Vcera sa stalo nieco velmi zle s tebou...nieco prelomilo branu podsvetia a vyuzilo ta ako prechodne medium." odpovedam jej a snazim sa jej vsetko vysvetlit aj ked viem ze je to nemozne.
"Vcera...?" jej tvar sa skruti do premyslajuceho vyrazu " co?!"
"Aby som to povedal laicky, nieco sposobilo ze do teba vnikol demon, kvoli tomuto demonovi som ta odniesol sem kde sa ho z teba pokusim dostat prec," vypovedam,"To preco teraz vnimas skoro normalne je, lebo demonovi docasne dosla energia...na par hodin maximalne."
Jej vyraz tvare indikuje aspon ciastocne pochopenie.
"Teraz, na par minut ta mozem zvesit aby sa ti nieco nestalo...ale fakt iba na par minut" hovorim a zacinam odvazovat lana.
Pozera vdacne a mlcanlivo ako jej uvolnujem ruky a nohy. Rychlo sa zakryla rukami ked si uvedomila svoju nahotu. "Preco som naha?!"
"Aby si si nemohla ublizit ked je to v tebe. Hovorim a uvolnujem iba jednu z noh, na druhej iba posuniem lano, aby sa jej neodkrvila uplne.
Sada si na zem a slzy jej stekaju po tvari ako zabori svoju tvar do kolien. "Mama...videla to?" opyta sa po chvili cez vzlyky.
"Ta ma volala..." odpovedam a snazim sa nenaznacit aky vyraz na tvari mala. Ten isty vyraz co vzdy, ten jeden co sa neda zabudnut. Vyraz ktory jasne vyjadruje boj s najvacsim strachom a lutostou.
Po case jej slzy konecne prestavaju a ja naznacujem ze uz by som mal ist. Nereaguje a tak vstanem a chytim ju za ruku. Moc nevzdoruje ako ju privezujem ku tyci. Ked sa natiahnem po jej druhu ruku, jej slabe vzlyky prejdu v kvilenie a ja len kutikom oka zracim ze jej oci zase vyzeraju ako z pekiel. Ustupim z dosahu jej klapajucich zubov a zachytim jej druhu ruku, chytro ju uvazujuc ku druhej tyci. Nakoniec priviazem bez vacsich tazkosti aj druhu nohu a odchadzam vyriesit nejake papierovacky hore do kancelarii.


10:30
Konecne schadzam dole. Nesiem v ruke hadicu a bic co som rano priniesol. Primontujem hadicu k potrubiu a pustim vodu. Silny prud vyslahne smerom k nej a postupne jej zacinam prudom umyvat nohy a pokracujem vyssie. Koza na jej lytkach sa poddava vode, kolena su rychlo ciste, aj od krvi aj od spiny. Svaly na stehnach sa jemne zvyjaju pod natlakom ale spina z nich ide rychlo. Kruzim okolo nej aby som ju poriadne vycistil zo vsetkych stran a jej kvilenie mi je doprovodom. Uzky prud zasiahne jej triesla a odrazena voda spliecha vsade vyssie. Voda pomaly prejde cez zadok a ja ju obidem spredu. Z rozkroku jej vymyjem zvysku krvi co jej tam natielki zbrucha a kvilenie ma ubezpecuje o tom ze to dievca citi. Okolo brucha idem opatrne aby som nestrhol obvaz a pokracujem na prsia. Ako som si uz povsimol, su velmi pevne a prud vody do nich iba jemne stucha. Napriek tomu sa jej viditelne postavili bradavky a demonovo kvilenie sa zintenzivnilo. Doranane ruky sa konecne poriadne vymyvaju a pre jedenkrat uz sa na jej kozu da pozerat ako na ludsku, aj ked to co ju momentalne obyva ma od toho daleko. Vypinam vodu a odchadzam. Na dnesok mam dost. Demonovi dam cas na kvilenie a polavenie.