Poviedky » Category
Na mori bola toho času silná búrka. Vietor hnal príboje o skaly. Ich hrebene, spenené ako pivo a divoké ako mustangy v divokej prérii sa hnali vo vetre a bičujúcom daždi po mori. Na jednom skalisku sa vypínal maják, úplne sám čeliaci náporu besnenia.

Svietilo sa len v jedinom okne. Kier stál pri okne a kochal sa tou nádherou. Objednal si pre seba...
„Nástup na rozcvičku!“ Zreval Štefan hurónskym hlasom. Nezaprel v sebe bývalého lampasáka, skrátka velenie mal v krvi. Ženy vybiehali jedna za druhou z izieb a stavali sa do radu. „Samozrejme zas posledná!“ Kričal Štefan na mladučko vyzerajúcu trojku a v lufte švihal jazdeckým bičíkom. Hneď si ľahni na chrbát, chyť sa z vnútornej strany za členky a...
Budíček! Budíček! Kričala Klára, a päsťou búchala na troje dverí do izieb. Budíček a okamžitý nástup na chodbu! Pome pome hýbeme sa! Na chodbu po tejto výzve vybehla z izby len jednotka so šestkou a ostali zmätene stáť na chodbe ďaleko od seba, lebo čakali, že do malej chvíle sa medzi ne zoradia aj ostatné štyri ženy. Klára vletela do izby kde spal...
Po zhasnutí ostalo na izbách ticho tak ako to prikazoval poriadok. Ale všetci sme vedeli, že o malú chvíľu začne šepot ktorý bude gradovať do rozhovoru. Preto bol nad každou posteľou namontovaný citlivý mikrofón, čo ženy ani len netušili a v rohu miestnosti infrakamera, aby sme mali prehľad o pocitoch a náladách žien, a výsledky zachytené z odpočúv...
Zvoní mi mobil, áno prosím? Áno, dátum čas a miesto platí. Samozrejme , presne tak ako som uviedol v maily, odpovedal som stručne hádam už na piaty telefonát tohto typu dnes.
S Klárou a Štefanom sedíme v reštaurácii neďaleko stanice, popíjame kávu a čakáme, čas si krátiac konverzáciou o všetkom možnom. Do reštaurácie vstupuje žena v strednom vek...
Zobrazujem 216 - 220 z 290