Poezia

Prepotená posteľ,
opuch pod okom,
červené dámske tangá.
Rozpité šampanské,
rozbitý pohár.
Táto noc znie ako ideál.
Peklo v spálni,
bolehlav nepríde,
mám to tak rád,
zaháňa to hlad.
Občasný údel,
nerušený zlom,
z prehrávača Landa.
Činnosť neoddaná láske,
bude to memoár.
Tak si ma ešte nevidela.

Uväznený
matne spomínam
ukradnutý čas
z eufórií dám
priviazaný
o čelo postele
kiežby boli nesmelé
krása ich očných rias
vôňa nôh
zúbožený
roky, mesiace, dni
predsa cítim ich dych
náhle hmla, pri mne ona
žena z mäsa a kostí
na mňa sa zlostí
uväznená

Volá na mňa – šteniatko,
Volá na mňa – Hatchi,
Volá na mňa – dievčatko,
Priškrtí ma – fajči!

Kričí na mňa – vezmi ho!
Kričí na mňa – do úst!
Kričí na mňa – cmúľaj ho!
Varuje ma – nepusť!

Pohladí ma – stačilo,
Pohladí ma – kráska,
Pohladí ma – ďakujem,
Pobozká ma – láska...

Krátka oslavná óda na moju Pani a jej nôžky a pršteky

Kráľovnou ste bezosporu, Vašu Jasnosť vždy som ctil,
dovoľte mi Pani moja, aby som Vás vychválil

Zlaté jabĺčko a žezlo? V rúčke byť by pristali,...
nevládnete bičom Pani, láskou ste ma zviazali.

Najväčší však symbol moci, nôžky Vaše spanilé,
nimi si vždy docielite, čo len chcete - v našej hre...