"No kde si toľko, bude tu za tridsať minút." V telefóne počujem jej zadychčaný hlas, určite uteká. Domnienku mi potvrdí tým, že je za dve minúty hore. Unavene sa opiera o dvere, papiermi sa ovieva. "No tak dobre, bež sa osprchovať," vyslobodzujem ju z Mordora, v ktorom sa po šprinte musí nachádzať. Vtisne mi pusu na líce. Ešte si ani poriadne nesti...