Budeme si vykať, 5. časť

Aj teambuilding raz musel skončiť a život sa vrátil späť do štandardného pracovného režimu. Veď niekto to HDP musí aj tvoriť, všakže? Do práce som ale začal chodiť s oveľa väčšou chuťou. Ilonka mi vedela rozjasniť deň už len svojou prítomnosťou. Dni sa zmenili na mesiace, vonkajšie teploty sa vysoko prešvihli cez dvadsiatku a zimné kabáty vystriedali letné šaty a sukne. Myslím že veľa mužov pozná veľmi dobre ten pocit, keď s príchodom leta sediac za volantom auta, čakajúc na semafore na zelenú, ich z príjemného snenia sledujúc tie krátke sukne a dlhé ženské nohy, preberie až trúbenie klaksónu auta stojaceho za vami s nepočujúcim výkrikom „Čo stojíš ty blbec, veď máš zelenú!“

Aj ja som sa zasníval, ale práca nepočká. Dnes ráno som musel začať oveľa skôr ako bolo obvykle. Mal som dôležité stretnutie s jedným našim obchodným partnerom. Potreboval som si pripraviť ešte nejaké podklady na stretnutie a požiadal som Ilonu o pomoc. Ráno o pol ôsmej sme už boli obaja v kancelárii a prvé kroky samozrejme viedli ku kávovaru v kuchynke. Nielen mojim mozgovým závitom chvíľu trvalo kým sa zapli na plný výkon, podobne na tom bol aj presso stroj, ktorý práve ukončoval svoju rannú očistu. Ilona medzitým vyberala z poličky sáčok s kávou. Neviem kto sa rozhodol dávať kávu takto vysoko, ale bol to génius. Ilona sa musela postaviť na špičky, aby na tú kávu dosiahla a keďže aj ona dnes nahodila letný mód, tak sa mi ponúkol prekrásny výhľad na jej nohy keď sa okraj jej šiat vyhrnul až tesne pod zadok a už som čakal len na chvíľu keď sa objavia aj nohavičky. Bol som veľmi zvedavý aké si dnes obliekla.

„Nechcel by si mi radšej pomôcť, alebo budeš len zírať na môj zadok?“ Veľmi rýchlo ma vrátila Ilona späť do reality.

„Prepáč, nevedel som odolať tomu pohľadu“, rýchlo som k nej podišiel a po za ňu som sa naťahoval ku káve. Potvora hneď túto príležitosť využila a natlačila sa tou svojou sexy prdelkou na mňa.

„Hmm, niekomu je asi nejako tesno v tých nohaviciach“ smiala sa Ilona keď zacítila na svojej prdelke nadúvajúce sa svaly môjho kámoša. Ruka jej následne zablúdila na môj rozkrok a v jej očiach som opäť videl tú jebavú túžbu. Začala hneď rozopínať gombík na nohaviciach.

„Tu nemôžeme. Čo keď príde niekto z kolegov do práce?“ Odstrkujem jej ruku a ťahám ju za ňu k oknu v miestnosti, odkiaľ je vidieť dole na parkovisko a vchod do budovy.
„Tu aspoň budem mať prehľad, či niekto ide“ Opriem sa lakťom o parapet okna a pokladám naň šálku s čerstvo rozvoniavajúcou kávou.
„Dievčatko, ty ale pekne môžeš pokračovať v práci, ktorú si začala! Ale musíš byť nižšie ako je parapet, nech ťa nie je vidno zvonku“

Nemusel ma dvakrát ponúkať. Keď som ochutnala ten jeho penis na teambuildingu, zamilovala som sa do neho. Nikdy som nebola nejako zameraná na mužské penisy, ale ten Vladov mi nejako učaroval. Najradšej by som ho mala doma v posteli ako domáceho maznáčika. V sekunde som bola v podrepe a už som rozopínala zips na jeho nohaviciach. Nohavice išli rýchlo ku kolenám. V boxerkách sa už rysoval môj nový najlepší kamarát. Nosom som sa k nemu priblížila a nasávala som do seba tú vôňu mužského pižma. Jemne som sa zboku, cez boxerky, zahryzla perami do tej pýchy. Ľavou rukou som si podvedome musela siahnuť na svoju kundičku, ktorá sa tiež začala prebúdzať k životu. Cítim ako mi z nej vyžaruje horúčosť a tá tenká bavlnená látka začína nasávať moje tečúce šťavy. Prstami pravej ruky zachádzam za okraj boxeriek a rýchlym pohybom ich sťahujem na Vladove stehná. Žaluď je už orosený a špičkou jazyka olizujem tú chutnú šťavu z neho. Jazykom pomaly prechádzam zo žaluďa po zdurenom penise až ku guľkám a späť. Pravou rukou ho chytám za penis pod žaluďom, prstami ho jemne stlačím, predkožku mu úplne natiahnem, a potom ju pretiahnem späť cez hlavičku žaluďa a pomaly ho dlaňou začínam honiť. Perami mu pritom bozkávam žaluď a jazykom vždy zakrúžim okolo špičky žaluďa, okolo dierky.

Keby ma niekto videl zvonku cez okno, tak by si asi pomyslel, že tá káva, ktorú pijem musí byť minimálne cibetková, keď sa tak slastne pri tom tvárim. Ale to čo stvárala Ilona s mojim penisom bola fakt rajská hudba. Mal som sto chutí ju chytiť za tie vlasy a poriadne tvrdo si ju priraziť na svojho tvrdého čuráka. Pohľadom cez okno skenujem okolie, keď v tom momente vidím prichádzajúce auto najvyššieho. Radšej odstupujem od okna a Ilonu ťahám späť do prítmia kuchynky, aby som sa stihol pozapínať a tváriť sa ako usilovne pracujúci zamestnanec. Beriem si nedopitú šálku kávy a sadám za svoj stôl, nech konečne môžem dokončiť podklady na poobedňajšiu prezentáciu pre klienta.

Po niekoľkých hodinách ďatlovania za počítačom mi na telefóne pípla správa cez whatsapp.

,Od rannej kávy som v kuse nadržaná, neviem sa na nič sústrediť, nohavičky mám celé premočené´

Neveriacky pozerám na správu od Ilony a len krátko odpisujem

,Neverím, dokáž mi to´

,Čo mám dokázať?´

,Že máš mokré nohavičky´

,Ako?´

,Dôkaz nechám na teba, dievčatko´

,Budem o tom uvažovať, šéfe´

,Aký som ti ja šéf? Keď už, tak Pane´

Čumím do mobilu ako hladný pes na kus žvanca a hypnotizujem ho v očakávaní ďalšej správy od Ilony, ktorá však neprichádza. „Snáď som to neprepískol“, vraciam sa späť k prezentácii.
O 15 minút pípla nová správa. Tentokrát žiaden text, len fotka na ktorých sú biele nohavičky s mokrým fľakom v rozkroku. O pár sekúnd prichádza textovka

,Môže byť, Pane?´

Čurák sa hneď hodí do stavu najvyššej pohotovosti a ja len odpovedám

,Škoda, že tu teraz nemôžem ochutnať tú tvoju nadržanú kundičku, dievčatko´

Pozerám na hodinky, o desať minút má prísť klient a ja to ešte stále nemám dokončené. Skúste sa ale sústrediť a tvoriť, keď všetku krv v krvnom obehu namiesto mozgu vám pohltil kámoš o tri poschodia nižšie. Rýchlo dokončujem posledné veci v prezoške a stláčam Ctrl+P na klávesnici, keď mi Ilona privádza ku stolu klienta. Rýchlo ho privítam, beriem do zasadačky a Ilone len stihnem povedať: „Dal som si vytlačiť nejaké dokumenty. Prosím ťa, môžeš mi ich priniesť do zasadačky?“

Po niekoľkých minútach náš small talk s klientom preruší klopanie na dvere za ktorými sa objaví Ilona a podáva mi obálku so slovami „Tu sú tie dokumenty, čo si si pripravil“.

Otváram obálku, ruka vkĺzne dnu a okrem dokumentov, ktoré som si dal tlačiť sa moje prsty dotýkajú aj vlhkého kusu nejakej látky. „Čo do pekla to je?“ preblesne mi mysľou a nazerám do obálky. Sú v nej biele bavlnené nohavičky, celé mokré od Iloniných štiav. Ešte šťastie, že všetku pozornosť svojím príchodom a vzhľadom na seba stiahla Ilona, keďže sánka mi spadla až na dosku konferenčného stola a ten čurák dole sa hneď v pozore aktívne prihlásil do služby.
S otázkou na perách či mám všetko čo potrebujem, vystrúhala otočku na opätku a zmizla za zatvárajúcimi sa dverami.

S klientom sme obaja ostali v tichom úžase. On čo za anjela to videl a ja, čo mi to tá diablica vyviedla.