Bábika z odrazu v zrkadle

Karolína prišla na dohodnutú adresu, kde stál starší ošarpaný obchodný dom.
„Odtiaľto nevyjdem živá. Nie, nie, toto dopadne zle.“ Možno s prehnanou nadsádzkou poznamenala. Vytiahla z batohu mobilný telefón, otvorila Messenger a napísala svojej najlepšej kamarátke Lucii správu: „Som na mieste, dohodli sme sa na 3 hodinovom pohovore. Ak ti nenapíšem do 4 hodín, volaj políciu, súradnice v Snape.“ Správu odoslala.
V snapchate si overila či má zapnuté sledovanie a mobil odložila späť do batohu. Zhlboka sa nadýchla a vstúpila do budovy. Prekvapilo ju, že obchodný dom zvnútra vyzerá oveľa lepšie. Moderne zariadený, obchody plné ľudí, množstvo rodín s deťmi. Flákajúci sa teenageri.
Podľa pokynov vyšla výťahom na tretie poschodie a zahla smerom doľava od toaliet. Na mieste dohody stretnutia pred ňou stál zatvorený obchod s dámskym oblečením.
„Ten hajzel. Zabijem ho!“ Chcela takmer vykríknuť v domnení, že si z nej niekto vystrelil a dotiahol ju na miesto kde sa s nikým nakoniec nestretne. V tom si ale všimla náhly pohyb bezpečnostnej kamery nad obchodom, Okamžite stiahol jej pozornosť.
„Vstúpte Karolína.“ Ozval sa hlas zo zvončeka na dverách a po sekunde boli počuť kliknutia odomkýnania niekoľkých serií zámkov. Takmer akoby sa otváral sejf v banke. Vošla do otvorených dverí, tie sa po jej vstupe začali samé automaticky zatvárať. Miestnosť, ktorú pred sebou videla ju očarila. Vyzerala ako z iného sveta. Čierne steny, čierne gauče, čierne podlahy aj strop. „Niekto je tu zaťažený na čiernu farbu.“ Premýšľala počas toho ako sa rozhliadala po stenách plných fotiek ľudí v armádnom a vedeckom oblečení. Fotografií zvláštnych motorov, strojov a lietadiel. Mnohé nepoznala ani z filmov. Pozdĺž vysokých stien boli na stoloch vystavené modely častí lietadiel od výmyslu sveta. Karolína vzala jeden do rúk a začala si ho prezerať.
„Karolína, vitajte.“
Zľakla sa až takmer model upustila z rúk. Pred ňou stál muž zhruba v štyridsiatke. Hneď ho spoznala. Je to ten muž z fotografií. Ten, ktorý je takmer na všetkých.
„Sadnite si.“ Rukou jej naznačil aby si sadla na jeden z gaučou a on si sadol kúsok od nej na vedľajší.
„Dáte si kávu.? Alebo čaj? Prípadne nejaké ľahké občerstvenie po náročnej ceste?“ Galantne sa opýtal.
„On si robí srandu. Prišla som si po výprask, nie po chlebíčky.“ Preblyslo jej hlavou, aj keď chlebíčky a kávu by si po štvorhodinovej ceste autobusom dala. Navyše od stresu zo stretnutia s cudzím mužom s ktorým sa zoznámila na BDSM zoznamke vôbec neraňajkovala.
„Slečna Anna, dva chlebíčky a kávu.“ Povedal akoby do stropu miestnosti.
„Videl som, že Vás zaujali modeli, Karolína.“
„Ale áno. Venujete sa lietadlám?“
„Vyvíjame zbraňové systémy. Presnejšie roje dronov s fúznym pohonom.“
„Mmmm.“ Uznane pokývala hlavou Karolína za sprievodu zvuku predĺženého písmena „m“, bez toho čo by len tušila o čom ten muž rozpráva.
V tom prišla do miestnosti ďalšia mladá žena, oblečená, akoby vzala šaty bábike Barbie zo 70. rokov a priniesla tri bohato zdobené chlebíčky a čiernu kávu Karolíne.
„Prosím, vezmite si.“ Položila ich na stôl, uklonila sa a odišla.
„Karolína, najedzte sa, dajte si kávu a začneme konzultáciu v našej veci.“
Muž sa postavil a odišiel do miestnosti odkiaľ predtým prišla záhadná „bábika“ s kávou a chlebíčkami.
Karolína do seba s chuťou všetko natlačila a na ex vypila kávu. Po náročnej ceste bola naozaj hladná, a ľahké občerstvenie jej prišlo vhod.
Pozrela sa na hodinky. Od jej príchodu ubehlo len desať minút. Ešte má množstvo času.
„Čo chce riešiť takmer celé ďalšie tri hodiny? “ pýtala sa v duchu.
Karolínine myšlienkové pochody prerušil príchod toho záhadného muža, ktorého poznala iba pod prezývkou „Profesor“.
Priniesol dva dokumenty a sadol si na svoje miesto. Papiere so zlatým logom, pripomínajúce zmluvu položil na stôl medzi gaučami a otvoril si tablet.
„Začneme Karolína.“
„Dobre.“ odvetila súhlasne.
„Na začiatok po vás chcem aby ste sa mi predstavili, povedali mi o vás kto vlastne ste. Aké je vaše vzdelanie, povaha, čo máte a čo nemáte rada. Ako by ste sa jednoducho identifikovali. Kto ste v tomto svete a aké sú vaše životné ciele.“
„Som Karolína Kopová. Mám dvadsaťštyri rokov. Slobodná, bezdetná a čo ešte... neviem... Mám vysokú školu prvého stupňa, obor manažment. Pracujem ako dátová analytička. Rada si pozriem dobrý horor, milujem syrovú pizzu, a keďže sme sa stretli kde sme sa stretli, ako som vám už písala v správach mám rada bolesť a aj extrémnejšie ponižovanie“. Odpovedala ku koncu s váhavým a kolísavým tónom hlasu.
„A životné ciele, Karolína?“
„Neviem.“ Pokrčila plecami.
„Ste spokojná so zamestnaním, životom, so sebou?“
„Musím niečo robiť aby som sa uživila. A či som spokojná? Neviem. Asi by som chcela zmeniť veci, chcela by som zmeniť seba.“
„Karolína venujeme sa tomu profesionálne. D/S kontraktom. Ponúkame rôzne možnosti, podľa požiadaviek. Ja som si tu poznamenal priamo vaše slová, ktoré ma skutočne zaujali.“ Ukázal tablet Karolíne.
„Čítajte ich nahlas Karolína“ vyzval ju.
„Chcela by som sa naučiť brať akékoľvek praktiky a príkazy pána úplne prirodzene, bez toho aby som premýšľala nad tým či je to spoločensky v poriadku, Bez toho, aby sa mi to zdalo neprirodzené. Chcem sa posunúť fyzicky aj mentálne. Totálne ma vzrušuje predstava niečoho takého ako životný štýl PetGirl. Ale na to treba mat podmienky a trochu intenzívnejší výcvik plus nejaký vhodný brainwashing. Určite by som mala záujem stať sa niekým iným ako som.
Užívať si úlohu otrokyne a bez rozmýšľania urobiť všetko, čo pán chce.“ Karolína dočítala svoje správy, ktoré v komunikácii poslala záhadnému mužovi.
„Toto sú vaše slová Karolína. Stojíte si za nimi? Je to skutočne to po čom túžite?“
„Áno, veľa krát som už o tom uvažovala. Rozmýšľala, Kto vlastne som. Prečo som taká...“
„Karolína, sú ľudia, ktorí sa rozhodnú zanechať svoj bežný život a odídu slúžiť Bohu. Zanechajú všetko. Celé dni trávia v tichosti a modlitbe v miestnosti dva krát dva metre. Mnohí už do konca života nevyslovia jediné slovo. Iba žijú so svojím vlastným ja a slúžia. Niektorí sa trestajú aj za minimálne prehrešky proti Bohu a jeho slovu. Rozhodli sa k tomu dobrovoľne, bez nátlaku a sú šťastní. Viete ako sa im hovorí? “
„Myslím, že máte na mysli asi mníchov.“
„Áno Karolína. Viete ako sa k nim a k tomu čo robia a kto sú stavia spoločnosť?“
„Akceptuje to. Je to ich rozhodnutie,“ odpovedala Karolína.
„Presne tak, to je to najdôležitejšie. Ak sú mentálne zrelí, je to ich výsostné rozhodnutie kým budú.
Podobne je to s vami. Ste dospelá, zrelá osobnosť a rozhodli ste sa, že chcete slúžiť vyššej moci. Ale čo na to naša spoločnosť? Čo myslíte?“
„Odsúdia ma a o vás ani nehovorím.“
„Áno, pritom sa jedná zo psychologického hľadisko o jedno a to isté. Spoločnosť si ako celok neuvedomuje aká šťastná dokáže byť submisívna bytosť keď môže slúžiť. Nemusí rozhodovať o sebe, o iných, riešiť problémy a dilemy, byť úplne slobodná. Iba vykonávať pokyny dominantného partnera o ktorom vie, že tam pre ňu vždy bude.
Väčšinová spoločnosť je riadená normami, čo je úplne v poriadku, Ak by neboli pravidlá, ak by neboli zákony, spoločnosť sa rozsype a upadne do ešte väčšieho chaosu než je dnes. Ale je tu menšina. Naša menšina, ktorá dokáže fungovať oveľa lepšie popri mainstreamovej spoločnosti. Dodržiavanie našich pravidiel funguje oveľa efektívnejšie.
„Chápem. Je to tak ako hovoríte.“ Odvetila súhlasne Karolína
„Ponúkam vám možnosť realizovať vašu túžbu Karolína. Môžete sa stať tým, kým chcete, môžete sa stať otrokyňou a bez zapojenia vlastného premýšľania a hodnotenia veci. Iba plniť príkazy. Úplne vymazať vaše takzvané morálne hodnoty vštepené i tak falošnou spoločnosťou. Budete robiť čokoľvek, čo za vás rozhodne váš pán. Ten najlepšie vie čo je pre vás vhodné. Oslobodiť sa od tlaku vlastného rozhodovania a prijímania následkov za neho.“
„Znie to úžasne, veľmi po tom túžim, Ale ako to dosiahnete? Vymývanie mozgu? Psychofarmaká?“
„Nepoužívame chémiu. Máme na to vlastný postup, v skratke H.S.F.C.“
„H.S.F.C. O čo ide?“ S rastúcim záujmom sa opýtala.
„H ako Humilliation, teda ponižovanie. Dosť nešťastne používané slovo v slovenčine. Je však viac uhlov pohľadu na to ako ten proces definovať. S ako Submission, teda poddanie sa. A nakoniec F.C. ako?“ Opýtal sa na posledné dve slová Karolíny.“
„Full control, úplná kontrola.“ odvetila so skrývaným ale viditeľným výrazom nadšenia.
„Výborne Karolína“ Pochváli ju.
„Ako som vám spomínala, vzrušuje ma keď ma niekto ponižuje, v čom to robíte inak, nechala som na sebe robiť naozaj čokoľvek, ale stále tam mám určité zábrany. Budú to nejaké fakt hnusné extrémy?“
„Povedzte mi niečo z toho čo ste zažili.“
„Napríklad chlap na mne sedel a fackal ma, pľul na mňa a kričal po mne, že som štetka a mala som to opakovať“
„V čom sa to líši od opilca, ktorý bije svoju manželku alebo priateľku okrem toho, že ste to chceli?“
„Asi v ničom“ Odvetila.
„On teda na vás pozeral a vy na neho, áno?“
„Áno“
„Poďte Karolína“ Chytil ju za ruku a podišli k jednej z čiernych stien.
„Kľaknite si oproti stene.“ vyzval ju.
Karolína ihneď poslúchla jeho výzvu a kľakla si pred stenu. Vzal ju za vrkoč, ktorý pevne zovrel v ľavej ruke a v pravej zovrel Karolínine hrdlo. V tom sa časť steny nadvihla a vysunulo sa na jej mieste veľké zrkadlo.
„Pozrite sa na seba. Človek vníma osemdesiat percent informácií zrakom. Ak sa chcete posunúť. Ak chcete potlačiť všetky svoje vnútorné hranice, musíte vidieť kto ste. Sledovať všetko čo sa s vami bude diať. Ak chcete podstúpiť transformáciu. Funkčný vyžiadaný brainwashing. Vy musíte sledovať samú seba. Váš ponížený obraz. Vaše skutočné ja, ktoré tajíte pred svetom. Celé je to o vás. O vašej premene Karolína. V D/S kontraktoch je submisívna bytosť tá, kvôli ktorej sa všetky techniky vykonávajú. Potešením pre dominanta je jeho dielo. Vy Karolína. Dosiahneme cieľ vášho úplného oslobodenia a udržíme vás tréningom vo forme.“
„Áno, môj pane.“ Odvetila Karolína, ktorá už vedela, že odíde z budovy nie len živá ale aj s pocitom, že konečne našla miesto kam chce patriť.
„Submission. Poddanie. Vidíte Karolína, už viete kam patríte. Už viete komu patríte.“
„Áno pane.“ odvetila s pokorným hlasom. Úplne uvoľnená. Vedela, že všetko je v poriadku. Je v bezpečí. Nemusí riešiť ako vyzerá, nemusí riešiť kto si o nej čo myslí, kto o nej čo hovorí. Iba si užívala prítomnosť a spoločnosť svojho pána, ktorý ju akceptuje takú aká je a pomáha jej sa zlepšovať.