Pracujem vo veľkej firme, ktorá robí účtovníctvo veľkým medzinárodným firmám. Mojou prácou je revízia účtovníctva. Polovicu času trávim v archíve, ktorý je v suteréne a je aj náležite veľký. Tisíce papierov, v desiatkach regálov. Kvôli tomu tam máme archivára, ktorý to má na starosti. Vlastne mali sme. Odišiel do dôchodku, a na jeho miesto nastúpila pohľadná dievčina, či vlastne mladá žena, ktorá práve skončila vysokú školu. Štíhla, vysoká s fantastickými nohami.
Do práce chodila vždy v sukni, alebo v šatách. Potešil som sa, lebo veľa spisov je uložených vysoko a preto musela používať posuvný rebrík. Bola rafinovaná a nikdy sa mi nepodarilo zazrieť niečo, čo by som vidieť nemal. Na jej nohy som sa nevedel vynadívať. V práci si obúvala dreváky. Keď prvý krát liezla na rebrík a ja som stál pri nej a sledoval som napínajúce sa svaly na jej nádhernom lýtku, mal som celý čas otvorené ústa a musel som vyzerať ako nejaký úchyl. Vyšla hore a opýtala sa ešte raz na číslo spisu a ja som zareagoval, až keď to zopakovala. Tak si nie som istý či to videla alebo nie. V každom prípade nedala nič najavo. Keďže som bol v archíve dennodenne, skamarátili sme sa a potykali sme si. Volala sa Slávka.
Bola to príjemná, rozumná mladá dáma, ktorá si uvedomovala že priťahuje mužov a raz mi povedala že jej to lichotí, ale niekedy jej to je nepríjemné. Každý deň mi urobila v svojej kancelárii kávičku a debatovali sme o všeličom. Bola veľmi inteligentná a vždy sme si dobre pokecali, pričom som vždy keď sa nedívala sledoval jej úžasné nožičky. Slávka mala nádherne tvarované chodidla s hebkou pokožkou na päte, čo som veľakrát videl keď bola na rebríku a ja som mal sto chutí strčiť jazyk medzi dreváku a jej hebkú pätu. Všimol som si, že má zaujímavý prívesok na kľúčoch. Boli to putá ako majú policajti, ale malé s priemerom klepeta cca tri- štyri centimetre. Vyzerali že sú normálne funkčné. Po pol roku sa mi o nej snívalo každú noc a každé ráno som sa budil nadržaný. Za ten čas čo u nás robí som asi päť krát akoby náhodou podložil ruku na rebrík keď z neho schádzala. Spôsobovalo mi to poriadnu bolesť ale aj neskutočné vzrušenie. Zakaždým sa mi na ruku postavila celou váhou a pokračovala ďalej. Z toho som usudzoval, že si to nevšimla.
Keď sme sedeli u nej na káve tak mala vo zvyku vyzuť si jednu dreváku a preložiť si nôžku cez nôžku a len tak ňou pohupovala, alebo vrtela prstíkmi. Som zaťažený na ženské nohy a tie jej boli božské. Asi po trištvrte roku sa ma v stredu opýtala, či mám na piatok nejaký program. Nemal som a tak som bol pozvaný k nej na oslavu jej narodenín. S radosťou som jej pozvanie prijal. Na piatok som čakal ako malý chlapec na Vianoce. Konečne prišla hodina há a ja som sa s veľkou kyticou a darčekom dostavil pred jej dvere. Keď mi Slávka otvorila a uvidela ma, bolo na nej vidieť, že sa potešila, že som prišiel. Zablahoželal som jej a dostal som od nej už druhú pusu, tu prvú som dostal keď sme si potykali. Darček som jej ešte nedal, lebo tam bolo asi desať ľudí a ja som nevedel ako zareaguje. Dovolil som si totiž kúpiť jej značkové dreváky. Neviem či som neprestrelil. Uvidím. Ak áno tak ich vezmem a ospravedlním sa. Je inteligentná, pochopí to. Pili sme víno a zoznamovali sa navzájom. Poznal som len dvoch ľudí. Rozoberali sme rôzne veci. Okolo polnoci sa hostia začali pomaličky vytrácať. Ostal som už len ja a Slávka.
A samozrejme aj riadna spúšť. Hodila sa na gauč a povedala, že má toho dosť. Ponúkol som sa, že jej upracem a ona povedala aby som to nechal, že sa do toho pustí zajtra. Stál som si za svojím a upratal som, ona sedela a krásne nožičky mala natiahnuté pred sebou. Mala na nich lodičky s remienkom a mali otvorené špičky. Keď som dopratal sadol som si oproti Slávke a ešte raz sme si štrngli. Pohľad mi padol na tašku v rohu a ja som si spomenul na svoj darček. Plesol som sa po čele a povedal som jej že som jej ešte nedal darček. Podal som jej ho a čakal ako zareaguje. Rozbalila ho, očká jej zažiarili a povedala, že je to najkrajší darček čo dostala. Obrovský kameň mi spadol zo srdca. Nohy ma bolia statočne tak sa hneď prezujem s tých lodičiek. Hneď som vstal, asi posmelený vypitým vínom a vravím jej, seď, ja to urobím a kľakol som si k jej nožičkám. Nenamietala a tak som sa pustil do oslobodzovanie jej nožičiek. Obul som jej dreváky, ktoré jej fantasticky sekli. Keď som skončil a opäť si sadol tentoraz do iného kresla, ucítil som niečo tvrdé a spod seba som vylovil Slávkine kľúče. Tie s putami. Nedalo mi a opýtal som sa jej k čomu to slúži. Zasmiala sa a povedala, že to má na spútanie muža aby ju počúval a nemohol sa brániť. Pokiaľ viem partnera nemá a tak automaticky nasledovala otázka akého. Neviem, povedala, možno trafím na nejakého súceho. Hovorím jej, to by si musela veľa halušiek pojesť aby si s týmto spútala chlapa. Len si nemysli, odvetila s úsmevom, ja to zvládnem. To iste. Povedal som s iróniou v hlase. Chceš sa staviť? Opýtala sa. Kedykoľvek, a o čo? Opýtal som sa ja. Porozmýšľala a potom povedala, ak ťa spútam urobíš bez slova čo ti poviem. Dobre a ak sa ti to nepodarí, budeš poslúchať ty mňa. Máš na to päť minút. Okamžite súhlasila. Malo to byť varovanie pre mňa, ale ja som si nepripúšťal, že môže vyhrať. Postavila sa a ja tiež. Odopla tie mini putá z kľúčov. Vyzula si dreváky a podala mi ruku so slovami ruku na to. Podal som jej ruku a o chvíľu som to už ľutoval. Stisla mi ruku a v okamihu prehodila svoju ľavú nôžku cez naše spojené ruky, a ona zrazu stála chrbtom ku mne. Môj pravý biceps skončil medzi jej nohami a ruku som mal v lakti zohnutú dohora, čo spôsobilo, že som si musel kľaknúť. Vzápätí mi začala páčiť dlaň čím sa moja ruka a s ňou aj ja začala točiť okolo jej nohy. Tá bolesť bola ohromná. Neviem či prešlo desať sekúnd, skôr nie ako áno a ja som ležal na bruchu s rukou vytočenou za chrbát a Slávka mi kľačala priamo na chrbtici. Ani som nepomyslel na nejakú obranu. Kým som si uvedomil čo sa deje, mal som vytočenú aj ľavú ruku. Pohodlne sa usadila na mojom chrbte a moje ruky, ktoré mala medzi svojimi kolenami mi páčila od chrbta a v pohodičke mi tými malými putami zopla palce k sebe. A bolo to. Vstala zo mňa a postavila sa tesne k mojej hlave. Ja som v hanbe zostal ležať. Tak čo chrobáčik. Už veríš ? Ozvalo sa zhora. Zahanbene som prikývol. Začal som si uvedomovať vzrušenie. Dala mi svoju nožičku k ústam a povedala, bozkaj. Prekvapený som pozrel hore na Slávku a ona sa usmievala a povedala, „dohodli sme sa“.
„Pamätáš ? urobíš bez slova čo ti poviem“. Položila mi chodidlo na ústa a zopakovala, bozkaj. A ja som bozkal. Sadla si pohodlne do kresla ukázala k svojím nádherným nohám a povedal poď sem. Je dosť ťažké postaviť sa s rukami spútanými vzadu tak som sa prekotúľal až k Slávkiným nožičkám a ostal som na chrbte a na svojich rukách. Jej voňavá nôžka skončila na mojich ústach a Slávka zavelila bozkaj, a ja som bozkával posúvajúcu sa nôžku. Líž. A ja som lízal a cmúľal jej pršteky. To isté aj s druhou nožičkou. Postavila sa a stúpla si na môj hrudník. Pomaličky po mne chodila, chvíľu mi postála na čele a ústach a ja som bol neskutočne vzrušený. Skryť sa to nedalo a tak Slávka stála jednou nožičkou na mojom bruchu, a druhou mi masírovala rozkrok. Zišla zo mňa, obula si dreváky, nádhernou nožičkou ma otočila na brucho a položila obutú nôžku pätou k mojim ústam. Zodvihla pätu, a ja som okamžite vedel čo mám urobiť a vsunul som jazyk medzi pätu a dreváku. Postavila sa celou váhou a uväznila môj jazyk pod svojou nôžkou. Nádherný pocit bezmocnosti a fantastická chuť Slávkiných nožičiek spôsobili, že som mal svojho malého, takého nadržaného, že pri tom ako som na ňom ležal, som sa urobil do vlastných nohavíc. Slávka sa usmievala a začala rozprávať ako od začiatku videla, že mám oči len pre jej nohy. Páčilo sa jej, že som statočne vydržal bolesť, ktorú mi musela spôsobiť, keď som niekoľkokrát podložil ruku pod jej nohu na rebríku. Prišla nado mňa a odopla mi putá. Povedala aby som šiel do kúpeľne, že tam nájdem župan a nohavice mám dať do práčky. Keď sme boli obaja osprchovaný chytila ma za ruku a odviedla do spálne. Prežil som najkrajšiu noc plnú Slávkiných hebkých nožičiek. Odvtedy sme spolu už niekoľko mesiacov a môžem povedať že sme si sadli. Neveril som, že si nájdem takú priateľku ako je Slávka. Ďakujem bohu za moju báječnú bohyňu. Tie krásne a hebké nožičky teraz môžem bozkávať kedy sa mi zachce, alebo kedy sa zachce Slávke .
Delluxe.
Do práce chodila vždy v sukni, alebo v šatách. Potešil som sa, lebo veľa spisov je uložených vysoko a preto musela používať posuvný rebrík. Bola rafinovaná a nikdy sa mi nepodarilo zazrieť niečo, čo by som vidieť nemal. Na jej nohy som sa nevedel vynadívať. V práci si obúvala dreváky. Keď prvý krát liezla na rebrík a ja som stál pri nej a sledoval som napínajúce sa svaly na jej nádhernom lýtku, mal som celý čas otvorené ústa a musel som vyzerať ako nejaký úchyl. Vyšla hore a opýtala sa ešte raz na číslo spisu a ja som zareagoval, až keď to zopakovala. Tak si nie som istý či to videla alebo nie. V každom prípade nedala nič najavo. Keďže som bol v archíve dennodenne, skamarátili sme sa a potykali sme si. Volala sa Slávka.
Bola to príjemná, rozumná mladá dáma, ktorá si uvedomovala že priťahuje mužov a raz mi povedala že jej to lichotí, ale niekedy jej to je nepríjemné. Každý deň mi urobila v svojej kancelárii kávičku a debatovali sme o všeličom. Bola veľmi inteligentná a vždy sme si dobre pokecali, pričom som vždy keď sa nedívala sledoval jej úžasné nožičky. Slávka mala nádherne tvarované chodidla s hebkou pokožkou na päte, čo som veľakrát videl keď bola na rebríku a ja som mal sto chutí strčiť jazyk medzi dreváku a jej hebkú pätu. Všimol som si, že má zaujímavý prívesok na kľúčoch. Boli to putá ako majú policajti, ale malé s priemerom klepeta cca tri- štyri centimetre. Vyzerali že sú normálne funkčné. Po pol roku sa mi o nej snívalo každú noc a každé ráno som sa budil nadržaný. Za ten čas čo u nás robí som asi päť krát akoby náhodou podložil ruku na rebrík keď z neho schádzala. Spôsobovalo mi to poriadnu bolesť ale aj neskutočné vzrušenie. Zakaždým sa mi na ruku postavila celou váhou a pokračovala ďalej. Z toho som usudzoval, že si to nevšimla.
Keď sme sedeli u nej na káve tak mala vo zvyku vyzuť si jednu dreváku a preložiť si nôžku cez nôžku a len tak ňou pohupovala, alebo vrtela prstíkmi. Som zaťažený na ženské nohy a tie jej boli božské. Asi po trištvrte roku sa ma v stredu opýtala, či mám na piatok nejaký program. Nemal som a tak som bol pozvaný k nej na oslavu jej narodenín. S radosťou som jej pozvanie prijal. Na piatok som čakal ako malý chlapec na Vianoce. Konečne prišla hodina há a ja som sa s veľkou kyticou a darčekom dostavil pred jej dvere. Keď mi Slávka otvorila a uvidela ma, bolo na nej vidieť, že sa potešila, že som prišiel. Zablahoželal som jej a dostal som od nej už druhú pusu, tu prvú som dostal keď sme si potykali. Darček som jej ešte nedal, lebo tam bolo asi desať ľudí a ja som nevedel ako zareaguje. Dovolil som si totiž kúpiť jej značkové dreváky. Neviem či som neprestrelil. Uvidím. Ak áno tak ich vezmem a ospravedlním sa. Je inteligentná, pochopí to. Pili sme víno a zoznamovali sa navzájom. Poznal som len dvoch ľudí. Rozoberali sme rôzne veci. Okolo polnoci sa hostia začali pomaličky vytrácať. Ostal som už len ja a Slávka.
A samozrejme aj riadna spúšť. Hodila sa na gauč a povedala, že má toho dosť. Ponúkol som sa, že jej upracem a ona povedala aby som to nechal, že sa do toho pustí zajtra. Stál som si za svojím a upratal som, ona sedela a krásne nožičky mala natiahnuté pred sebou. Mala na nich lodičky s remienkom a mali otvorené špičky. Keď som dopratal sadol som si oproti Slávke a ešte raz sme si štrngli. Pohľad mi padol na tašku v rohu a ja som si spomenul na svoj darček. Plesol som sa po čele a povedal som jej že som jej ešte nedal darček. Podal som jej ho a čakal ako zareaguje. Rozbalila ho, očká jej zažiarili a povedala, že je to najkrajší darček čo dostala. Obrovský kameň mi spadol zo srdca. Nohy ma bolia statočne tak sa hneď prezujem s tých lodičiek. Hneď som vstal, asi posmelený vypitým vínom a vravím jej, seď, ja to urobím a kľakol som si k jej nožičkám. Nenamietala a tak som sa pustil do oslobodzovanie jej nožičiek. Obul som jej dreváky, ktoré jej fantasticky sekli. Keď som skončil a opäť si sadol tentoraz do iného kresla, ucítil som niečo tvrdé a spod seba som vylovil Slávkine kľúče. Tie s putami. Nedalo mi a opýtal som sa jej k čomu to slúži. Zasmiala sa a povedala, že to má na spútanie muža aby ju počúval a nemohol sa brániť. Pokiaľ viem partnera nemá a tak automaticky nasledovala otázka akého. Neviem, povedala, možno trafím na nejakého súceho. Hovorím jej, to by si musela veľa halušiek pojesť aby si s týmto spútala chlapa. Len si nemysli, odvetila s úsmevom, ja to zvládnem. To iste. Povedal som s iróniou v hlase. Chceš sa staviť? Opýtala sa. Kedykoľvek, a o čo? Opýtal som sa ja. Porozmýšľala a potom povedala, ak ťa spútam urobíš bez slova čo ti poviem. Dobre a ak sa ti to nepodarí, budeš poslúchať ty mňa. Máš na to päť minút. Okamžite súhlasila. Malo to byť varovanie pre mňa, ale ja som si nepripúšťal, že môže vyhrať. Postavila sa a ja tiež. Odopla tie mini putá z kľúčov. Vyzula si dreváky a podala mi ruku so slovami ruku na to. Podal som jej ruku a o chvíľu som to už ľutoval. Stisla mi ruku a v okamihu prehodila svoju ľavú nôžku cez naše spojené ruky, a ona zrazu stála chrbtom ku mne. Môj pravý biceps skončil medzi jej nohami a ruku som mal v lakti zohnutú dohora, čo spôsobilo, že som si musel kľaknúť. Vzápätí mi začala páčiť dlaň čím sa moja ruka a s ňou aj ja začala točiť okolo jej nohy. Tá bolesť bola ohromná. Neviem či prešlo desať sekúnd, skôr nie ako áno a ja som ležal na bruchu s rukou vytočenou za chrbát a Slávka mi kľačala priamo na chrbtici. Ani som nepomyslel na nejakú obranu. Kým som si uvedomil čo sa deje, mal som vytočenú aj ľavú ruku. Pohodlne sa usadila na mojom chrbte a moje ruky, ktoré mala medzi svojimi kolenami mi páčila od chrbta a v pohodičke mi tými malými putami zopla palce k sebe. A bolo to. Vstala zo mňa a postavila sa tesne k mojej hlave. Ja som v hanbe zostal ležať. Tak čo chrobáčik. Už veríš ? Ozvalo sa zhora. Zahanbene som prikývol. Začal som si uvedomovať vzrušenie. Dala mi svoju nožičku k ústam a povedala, bozkaj. Prekvapený som pozrel hore na Slávku a ona sa usmievala a povedala, „dohodli sme sa“.
„Pamätáš ? urobíš bez slova čo ti poviem“. Položila mi chodidlo na ústa a zopakovala, bozkaj. A ja som bozkal. Sadla si pohodlne do kresla ukázala k svojím nádherným nohám a povedal poď sem. Je dosť ťažké postaviť sa s rukami spútanými vzadu tak som sa prekotúľal až k Slávkiným nožičkám a ostal som na chrbte a na svojich rukách. Jej voňavá nôžka skončila na mojich ústach a Slávka zavelila bozkaj, a ja som bozkával posúvajúcu sa nôžku. Líž. A ja som lízal a cmúľal jej pršteky. To isté aj s druhou nožičkou. Postavila sa a stúpla si na môj hrudník. Pomaličky po mne chodila, chvíľu mi postála na čele a ústach a ja som bol neskutočne vzrušený. Skryť sa to nedalo a tak Slávka stála jednou nožičkou na mojom bruchu, a druhou mi masírovala rozkrok. Zišla zo mňa, obula si dreváky, nádhernou nožičkou ma otočila na brucho a položila obutú nôžku pätou k mojim ústam. Zodvihla pätu, a ja som okamžite vedel čo mám urobiť a vsunul som jazyk medzi pätu a dreváku. Postavila sa celou váhou a uväznila môj jazyk pod svojou nôžkou. Nádherný pocit bezmocnosti a fantastická chuť Slávkiných nožičiek spôsobili, že som mal svojho malého, takého nadržaného, že pri tom ako som na ňom ležal, som sa urobil do vlastných nohavíc. Slávka sa usmievala a začala rozprávať ako od začiatku videla, že mám oči len pre jej nohy. Páčilo sa jej, že som statočne vydržal bolesť, ktorú mi musela spôsobiť, keď som niekoľkokrát podložil ruku pod jej nohu na rebríku. Prišla nado mňa a odopla mi putá. Povedala aby som šiel do kúpeľne, že tam nájdem župan a nohavice mám dať do práčky. Keď sme boli obaja osprchovaný chytila ma za ruku a odviedla do spálne. Prežil som najkrajšiu noc plnú Slávkiných hebkých nožičiek. Odvtedy sme spolu už niekoľko mesiacov a môžem povedať že sme si sadli. Neveril som, že si nájdem takú priateľku ako je Slávka. Ďakujem bohu za moju báječnú bohyňu. Tie krásne a hebké nožičky teraz môžem bozkávať kedy sa mi zachce, alebo kedy sa zachce Slávke .
Delluxe.
