Posted 3.04.2014 by Sammath
Stáli pred dverami domu, on a ona, dívajúc sa mlčky na masívne mosadzné klopadlo, akoby čakajúc, ktorý z nich naberie ako prvý odvahu urobiť posledný krok, posledný, a predsa prvý - prvý do nového neznámeho sveta, sveta, v ktorom sa stáva skutočnosťou fantázia, ukrytá hlboko pod povrchom pred povrchnosťou každodenného života. A napokon to bola ona, kto svojou váhajúcou rukou nesmelo uchopil kovový prah medzi svetom všednosti a svetom neznámeho tajomna,jej ruka,ktorá trochu kŕčovito, no predsa dostatočne rázne rozozvučala hlas mosadzného strážcu a jeho tlkot, prerážajúc dovtedy nesmelé ticho, vítal oboch ako jasavé trúbenie fanfár uvádzajúcich novicov do prvých zákutí rajskej záhrady.
Salónik bol malý, no obaja mali pocit, že jeho malosť ich objíma o to príjemnejšou náručou kaštieľnej domáckosti, nábytok, príjemne opotrebovaný tak, že to lahodilo oku a lákalo k použitiu, zaujal zrak oboch a na chvíľku akoby vytrhol z doterajšieho spádu udalostí, no vzápätí si obaja rýchlo uvedomili, že je to len pár sekúnd po tom, čo im neznámy muž v obleku otvoril dvere a bez slova ich zaviedol až sem, aby vzápätí zmizol za ďalšími, o niečo menšími kovovými dverami, na ktorých sa hrozivo vypínala belavá tabuľa v okrasnom ráme, oznamujúca dôležité posolstvo:
"K Madam vchádzate vždy nahí, bez kúska oblečenia."
"Budete mlčať, kým vám Madam neporučí inak."
"Svoje telá zverujete vstupom do starostlivosti Madam, Ona rozhodne, ako s vami naloží a koľko sa dostane každému z vás."
"Ak vás Madam pošle preč, bez slova okamžite odídete."
Posledná veta bola už len striktným pozvaním:
"Ak ste pripravení, môžete vojsť."
A tak obaja, od chvíle očarenia prijímacím salónikom akoby ovládaní neznámym kúzlom, pomaly odhaľujúc svoje telá skúmali pohľadmi jeden druhého pri akte obnažovania, trochu zahanbene, hoc sa už poznali po každej stránke, trochu zvedavo, ako im kázalo očakávanie neznáma, a trochu vzrušene ... lebo po dňoch a nociach plných dlhých rozhovorov, odhaľujúc pred sebou najskrytejšie tajomstvá zapadnuté prachom v zákutiach ich duší pochopili, že ich životy spojil osud preto, aby spolu našli naplnenie v poslušnosti. Posledný krát si jeden druhého prehliadli, tichým súhlasom si zjavili svoje vzájomné "áno" a tentokrát o niečo ráznejšie vkročili dverami do miestnosti.
Salónik bol malý, no obaja mali pocit, že jeho malosť ich objíma o to príjemnejšou náručou kaštieľnej domáckosti, nábytok, príjemne opotrebovaný tak, že to lahodilo oku a lákalo k použitiu, zaujal zrak oboch a na chvíľku akoby vytrhol z doterajšieho spádu udalostí, no vzápätí si obaja rýchlo uvedomili, že je to len pár sekúnd po tom, čo im neznámy muž v obleku otvoril dvere a bez slova ich zaviedol až sem, aby vzápätí zmizol za ďalšími, o niečo menšími kovovými dverami, na ktorých sa hrozivo vypínala belavá tabuľa v okrasnom ráme, oznamujúca dôležité posolstvo:
"K Madam vchádzate vždy nahí, bez kúska oblečenia."
"Budete mlčať, kým vám Madam neporučí inak."
"Svoje telá zverujete vstupom do starostlivosti Madam, Ona rozhodne, ako s vami naloží a koľko sa dostane každému z vás."
"Ak vás Madam pošle preč, bez slova okamžite odídete."
Posledná veta bola už len striktným pozvaním:
"Ak ste pripravení, môžete vojsť."
A tak obaja, od chvíle očarenia prijímacím salónikom akoby ovládaní neznámym kúzlom, pomaly odhaľujúc svoje telá skúmali pohľadmi jeden druhého pri akte obnažovania, trochu zahanbene, hoc sa už poznali po každej stránke, trochu zvedavo, ako im kázalo očakávanie neznáma, a trochu vzrušene ... lebo po dňoch a nociach plných dlhých rozhovorov, odhaľujúc pred sebou najskrytejšie tajomstvá zapadnuté prachom v zákutiach ich duší pochopili, že ich životy spojil osud preto, aby spolu našli naplnenie v poslušnosti. Posledný krát si jeden druhého prehliadli, tichým súhlasom si zjavili svoje vzájomné "áno" a tentokrát o niečo ráznejšie vkročili dverami do miestnosti.
