Príhoda ma zmenila. Poníženie od milujúceho človeka ma hlodalo, tvrdo, nekompromisne. Nebavili sme sa o tom viac, zajtra ani pozajtra, ani o týždeň. Nepýtal sa ma na názor, pocity. Proste uznal, že potrebujem príučku tak mi ju uštedril. Tvrdo, rázne, bez zaváhania. Tie vecičky z kabelky mi vrátil hneď ráno, všetko aj šperky.
„Si v podmienke na 14 dní, jeden prúser a to zo včerajška bola pre teba prechádzka rúžovou záhradou“, podotkol pri raňajkách, ktoré som načas a s láskou pripravila. Zrazu už nebol v mojich očiach dobráčik čo nevie nakričať, potrestať. Mala som obavu prúserovať. Náš vzťah sa dostal na novú úroveň. Žiaden GAME OVER, cítila som, že prichádza náš NEXT LEVEL. Triasla som sa vzrušením čo bude po tomto následovať. V predstave, že sa doterigám domov omnoho neskôr v náladičke a s vybitým mobilom. Sakra..., až mi naskočila husia koža a tam dole tá, skoro šťastím zaplakala.
„To si nemyslel vážne s tou podmienkou? To som ako odsúdená? Bez advokáta, bez súdu!“ snažím sa milo, nežne provokovať.
„Tiež nemám advokáta, keď poviem v podmienke, tak to myslím ako žalobca, sudca aj prísediaci. Potvrdené je to okresným , krajským aj ústavným súdom a ešte jedno sprosté slovo a pôjdeš do roboty autobusom. Za tie zbytočné keci ti k podmienke pridávam zostrený režim. To znamená od dnešného príchodu domov po dobu podmienky si preradená na slúžku! Námietky?“
Uf, viac som sa neodvážila ani ceknúť. Nemala som odvahu zhoršovať svoje postavenie. Že námietky? Čo mu poviem, trhni si? Zakývam teda hlavou, že nie. Tá koza s rákoskou nebola v podstate až taká strašná, ale repete hneď z rána to ani náhodou, nie som koza. Zmeškám rannú pracovnú „blinkačku“ a generálny, ma dá kľačať nahú v jedálni, pred kolektívom. Už mi načisto šibe.
V jeho aute sme už boli happy. Spokojne si šoféroval ako pán, sem tam hodil vtip ako keby nič. Nič sa nestalo, nič sa nedeje, tráva je zelená, slnko svieti, dobre je nám na svete, dobré ráno deti. Neviem čo ma napadla táto básnička, tuším však, že toto bude ešte veľká hra o malé peniaze. Bojovala som s myšlienkou, že domov na just prídem neskoro, alebo skôr. Zrazu som cítila v sebe podivný prípad doktora Jekylla a pána Hyda. Sú ľudia vo svojej podstate dobrí alebo zlí? Prečo? Sú prioritne submisívni alebo dominantní? Vytvára sa v našom vzťahu prerozdelenie rolí?
Musím priznať ten včerajšok ma zobral. Mala som v noci sen a v ňom oblečené len tričko s nápisom MRCHA, na krku ceduľu BUDE POTRESTANÁ! Neskutočne vzrušujúce. Zrejme nebudem poslúchať. Teda niekedy. Týrala som sa myšlienkou, čo s tým ďalej, celú pracovnú dobu. Výsledok žiaden. Budeme uvidíš, necháme to plynúť!
Dopísať ten príbeh?
„Si v podmienke na 14 dní, jeden prúser a to zo včerajška bola pre teba prechádzka rúžovou záhradou“, podotkol pri raňajkách, ktoré som načas a s láskou pripravila. Zrazu už nebol v mojich očiach dobráčik čo nevie nakričať, potrestať. Mala som obavu prúserovať. Náš vzťah sa dostal na novú úroveň. Žiaden GAME OVER, cítila som, že prichádza náš NEXT LEVEL. Triasla som sa vzrušením čo bude po tomto následovať. V predstave, že sa doterigám domov omnoho neskôr v náladičke a s vybitým mobilom. Sakra..., až mi naskočila husia koža a tam dole tá, skoro šťastím zaplakala.
„To si nemyslel vážne s tou podmienkou? To som ako odsúdená? Bez advokáta, bez súdu!“ snažím sa milo, nežne provokovať.
„Tiež nemám advokáta, keď poviem v podmienke, tak to myslím ako žalobca, sudca aj prísediaci. Potvrdené je to okresným , krajským aj ústavným súdom a ešte jedno sprosté slovo a pôjdeš do roboty autobusom. Za tie zbytočné keci ti k podmienke pridávam zostrený režim. To znamená od dnešného príchodu domov po dobu podmienky si preradená na slúžku! Námietky?“
Uf, viac som sa neodvážila ani ceknúť. Nemala som odvahu zhoršovať svoje postavenie. Že námietky? Čo mu poviem, trhni si? Zakývam teda hlavou, že nie. Tá koza s rákoskou nebola v podstate až taká strašná, ale repete hneď z rána to ani náhodou, nie som koza. Zmeškám rannú pracovnú „blinkačku“ a generálny, ma dá kľačať nahú v jedálni, pred kolektívom. Už mi načisto šibe.
V jeho aute sme už boli happy. Spokojne si šoféroval ako pán, sem tam hodil vtip ako keby nič. Nič sa nestalo, nič sa nedeje, tráva je zelená, slnko svieti, dobre je nám na svete, dobré ráno deti. Neviem čo ma napadla táto básnička, tuším však, že toto bude ešte veľká hra o malé peniaze. Bojovala som s myšlienkou, že domov na just prídem neskoro, alebo skôr. Zrazu som cítila v sebe podivný prípad doktora Jekylla a pána Hyda. Sú ľudia vo svojej podstate dobrí alebo zlí? Prečo? Sú prioritne submisívni alebo dominantní? Vytvára sa v našom vzťahu prerozdelenie rolí?
Musím priznať ten včerajšok ma zobral. Mala som v noci sen a v ňom oblečené len tričko s nápisom MRCHA, na krku ceduľu BUDE POTRESTANÁ! Neskutočne vzrušujúce. Zrejme nebudem poslúchať. Teda niekedy. Týrala som sa myšlienkou, čo s tým ďalej, celú pracovnú dobu. Výsledok žiaden. Budeme uvidíš, necháme to plynúť!
Dopísať ten príbeh?
Pridal/a Vevinka dňa 30.10.2023.
2 Hlasov 
Áno dopísať
Pridal/a Was dňa 30.10.2023.
0 Hlasov
Keby tam bol výkričík, moje D by vytiahlo bielu zástavu. Žartujem a zároveň ti ďakujem za podporu pri písaní. Neni to tu jednoduché. Strácam chuť. Každá reakcia na poviedky dodáva, mne určite, chuť niečo napísať. Tak dík a číslovka 3 má 8.
