Posted 17.10.2016 by Ruzinovcan in Ostatné
„Vyzleč sa.“
Nepovedala nič. Neopýtala sa tú otázku, ktorú počul niekoľkokrát - „všetko?“ - ani sa nepýtala, prečo sa musí vyzliecť donaha pred mužom, ktorého dovtedy vlastne ani nepoznala. Splnila jeho požiadavku. Cítila jeho pohľad, ktorým ju sledoval ako si pomaly rozopínala gombíky na košeli. Ako si vyzliekala ponožky, to posledné oblečenie, ktoré ju zachraňovalo pred úplnou nahotou. Na tele cítila chlad studených stien.
Nenašla odvahu sa mu pozrieť do očí, opätovať jeho pohľad, hľadela do zeme alebo do zrkadla vstavanej skrine, ktoré bolo pred ňou. Vstal z kresla, ktoré si ostentatívne presunul do chodby a pristúpil za ňu.
„Páči sa mi tvoje telo. Je dievčenské i ženské zároveň,“ zašeptal jej do ucha.
V očiach sa jej po jeho slová zvláštne zablyslo. Možno čakala, že sa jej po prvýkrát dotkne, on jej však len nenápadne pričuchol k vlasom a sadol si späť do svojho kresla, z ktorého ju ešte krátky čas pozoroval ako objekt na výstave konceptuálneho umenia.
„Obleč sa a prejdi do vedľajšej izby, sadni si na gauč a tam na mňa počkaj, dokým ťa nezavolám.“
Polhodinu tam sedela osamote v tichu vlastných myšlienok, než znova začula jeho hlas, ako ju volá. V miestnosti, ktorá zjavne slúžila ako kuchyňa, na ňu k jej prekvapeniu čakala na stole večera. Dva taniere, dve stoličky a biele víno, ktoré mala tak veľmi rada.
„Cítim sa ako Alenka v Ríši divov.“
Pozval ju k stolu. Nalial jej do pohára víno, naložil na tanier večeru. Bolo jeho zámerom, aby sa cítila ako v tých tuctových romantických filmoch, obletovaná, žiadaná, zaujímavá. Ticho, ktoré panovalo počas ich hodovania, prerušil až jeho hlas.
„Dnes vidíš, ako to môže byť. Môžeš sedieť so mnou za jedným stolom, rovnako ako jesť na zemi. Si tu, lebo veríš, že ti niečo môžem dať. To duševné i fyzické. Nehľadáš nič obyčajné a všedné, ako je táto večera. Nie si obyčajná žena – taká sa nevyzlečie pred cudzím mužom donaha len pre to, že ju o to požiada. Ty si tak urobila, lebo si chcela. Páčila sa ti predstava stáť nahá pred cudzím mužom.“
Chcela mu na to niečo odpovedať, ale prerušil ju so slovami, nech mlčí.
„Vyžadujem disciplínu a poslušnosť. Trestám i odmeňujem. Dnes vidíš, ako to môže byť. Budeš spoznávať a zažívať množstvo pocitov – slasť, bolesť, strach, hanbu či úzkosť. Budeš sa smiať i plakať, budeš ma nenávidieť i milovať. Budeš prijímať i dávať. Budeš zlomená i hrdá. Ubolená i plná energie. Od mojej spokojnosti a môjho šťastia bude závisieť i tvoje šťastie a tvoje výhody.“
Z taniera, ktorý bol položený na stole, dal preč jeho vršok, pohár. Odhalil tak dve tabletky, v skutočnosti vitamíny, jednu červenú a jednu bielu tabletku.
„Červená znamená, že chceš pokračovať. Biela znamená, že ťa nič z tohto nezaujalo a nechceš vedieť, čo bude dnes nasledovať. Ak si vyberieš bielu tabletku, v skutočnosti vitamín B, nič sa nedeje. Dovečeriaš, odídeš a už nikdy sa neuvidíme. Ak si vyberieš červenú, rozhodneš sa pokračovať v rámci tohto večera ďalej. Ako možno vidíš, na stole nie je žiadny dezert.“
Netrvalo jej dlho, aby sa rozhodla pre červenú tabletku.
„Keď dovečeriaš, sprac taniere zo stola vráť sa späť do vedľajšej miestnosti. Na stole sú položené papiere, dotazník, ktorý vyplníš a vrátiš ho späť na miesto. Pozorne si ho prečítaj, dozvieš sa toho veľa. Dôkladne ho vyplň, na nič nezabudni. Keď budeš mať hotovo, sadni si späť na gauč a čakaj, kým ťa nezavolám. Potom choď do kúpeľne a osprchuj sa. Keď budeš hotová, obleč si na seba len ten modrý župan, ktorý tam na teba čaká a vráť sa späť do miestnosti a tam počkaj, kým ťa opäť nezavolám. Viem, že sa nemusím pýtať, či mi rozumieš. Si dostatočne inteligentná na to, aby si mi rozumela. Odpoveď na tvoju očakávanú otázku nájdeš na papieri, ktorý ti práve podávam.“
Zobrala si ho do rúk a čítala si ho. Jeho úplne posledná veta bola. DEZERT: NAHÁ, ZVIAZANÁ A ORÁLNE USPOKOJOVANÁ 21-ROČNÁ ŽENA.
Komentáre môžete smerovať aj na email: karolhenrich@gmail.com
Nepovedala nič. Neopýtala sa tú otázku, ktorú počul niekoľkokrát - „všetko?“ - ani sa nepýtala, prečo sa musí vyzliecť donaha pred mužom, ktorého dovtedy vlastne ani nepoznala. Splnila jeho požiadavku. Cítila jeho pohľad, ktorým ju sledoval ako si pomaly rozopínala gombíky na košeli. Ako si vyzliekala ponožky, to posledné oblečenie, ktoré ju zachraňovalo pred úplnou nahotou. Na tele cítila chlad studených stien.
Nenašla odvahu sa mu pozrieť do očí, opätovať jeho pohľad, hľadela do zeme alebo do zrkadla vstavanej skrine, ktoré bolo pred ňou. Vstal z kresla, ktoré si ostentatívne presunul do chodby a pristúpil za ňu.
„Páči sa mi tvoje telo. Je dievčenské i ženské zároveň,“ zašeptal jej do ucha.
V očiach sa jej po jeho slová zvláštne zablyslo. Možno čakala, že sa jej po prvýkrát dotkne, on jej však len nenápadne pričuchol k vlasom a sadol si späť do svojho kresla, z ktorého ju ešte krátky čas pozoroval ako objekt na výstave konceptuálneho umenia.
„Obleč sa a prejdi do vedľajšej izby, sadni si na gauč a tam na mňa počkaj, dokým ťa nezavolám.“
Polhodinu tam sedela osamote v tichu vlastných myšlienok, než znova začula jeho hlas, ako ju volá. V miestnosti, ktorá zjavne slúžila ako kuchyňa, na ňu k jej prekvapeniu čakala na stole večera. Dva taniere, dve stoličky a biele víno, ktoré mala tak veľmi rada.
„Cítim sa ako Alenka v Ríši divov.“
Pozval ju k stolu. Nalial jej do pohára víno, naložil na tanier večeru. Bolo jeho zámerom, aby sa cítila ako v tých tuctových romantických filmoch, obletovaná, žiadaná, zaujímavá. Ticho, ktoré panovalo počas ich hodovania, prerušil až jeho hlas.
„Dnes vidíš, ako to môže byť. Môžeš sedieť so mnou za jedným stolom, rovnako ako jesť na zemi. Si tu, lebo veríš, že ti niečo môžem dať. To duševné i fyzické. Nehľadáš nič obyčajné a všedné, ako je táto večera. Nie si obyčajná žena – taká sa nevyzlečie pred cudzím mužom donaha len pre to, že ju o to požiada. Ty si tak urobila, lebo si chcela. Páčila sa ti predstava stáť nahá pred cudzím mužom.“
Chcela mu na to niečo odpovedať, ale prerušil ju so slovami, nech mlčí.
„Vyžadujem disciplínu a poslušnosť. Trestám i odmeňujem. Dnes vidíš, ako to môže byť. Budeš spoznávať a zažívať množstvo pocitov – slasť, bolesť, strach, hanbu či úzkosť. Budeš sa smiať i plakať, budeš ma nenávidieť i milovať. Budeš prijímať i dávať. Budeš zlomená i hrdá. Ubolená i plná energie. Od mojej spokojnosti a môjho šťastia bude závisieť i tvoje šťastie a tvoje výhody.“
Z taniera, ktorý bol položený na stole, dal preč jeho vršok, pohár. Odhalil tak dve tabletky, v skutočnosti vitamíny, jednu červenú a jednu bielu tabletku.
„Červená znamená, že chceš pokračovať. Biela znamená, že ťa nič z tohto nezaujalo a nechceš vedieť, čo bude dnes nasledovať. Ak si vyberieš bielu tabletku, v skutočnosti vitamín B, nič sa nedeje. Dovečeriaš, odídeš a už nikdy sa neuvidíme. Ak si vyberieš červenú, rozhodneš sa pokračovať v rámci tohto večera ďalej. Ako možno vidíš, na stole nie je žiadny dezert.“
Netrvalo jej dlho, aby sa rozhodla pre červenú tabletku.
„Keď dovečeriaš, sprac taniere zo stola vráť sa späť do vedľajšej miestnosti. Na stole sú položené papiere, dotazník, ktorý vyplníš a vrátiš ho späť na miesto. Pozorne si ho prečítaj, dozvieš sa toho veľa. Dôkladne ho vyplň, na nič nezabudni. Keď budeš mať hotovo, sadni si späť na gauč a čakaj, kým ťa nezavolám. Potom choď do kúpeľne a osprchuj sa. Keď budeš hotová, obleč si na seba len ten modrý župan, ktorý tam na teba čaká a vráť sa späť do miestnosti a tam počkaj, kým ťa opäť nezavolám. Viem, že sa nemusím pýtať, či mi rozumieš. Si dostatočne inteligentná na to, aby si mi rozumela. Odpoveď na tvoju očakávanú otázku nájdeš na papieri, ktorý ti práve podávam.“
Zobrala si ho do rúk a čítala si ho. Jeho úplne posledná veta bola. DEZERT: NAHÁ, ZVIAZANÁ A ORÁLNE USPOKOJOVANÁ 21-ROČNÁ ŽENA.
Komentáre môžete smerovať aj na email: karolhenrich@gmail.com
