Píp. Pipip. Pipipip. Pipipipipipipip! Vrchný inšpektor konečne umlčal budík svojou veľkou dlaňou a prevalil sa na chrbát. Pomaly otvoril oči a vychutnával si ten nádherný pocit. Ani sa nepamätá, kedy sa naposledy tak dobre vyspal. Žiadne telefonáty z práce. Žiadna vražda, únos, ani len ozbrojená lúpež. Jeho služobný mobil mlčal celú noc.
Po rannej sprche sa ešte v pyžame presunul do kuchyne, kde už rozvoniavala káva. Dcéra naňho opäť nezabudla. Sadol si za stôl a šiel si otvoriť noviny, keď mu zrak padol na dva mobily, uložené na novinách. Vzal do ruky prvý, súkromný, a displej mu nehlásil nič nové. Potom sa s miernymi obavami pozrel na služobný. Nič. Doslova. Na plné ústa zanadával, povolal čerta, diabla, aj Krista a rýchlo zapojil mobil do nabíjačky. Už s väčšími obavami ho zapol.
Po chvíli prišla prvá SMS: ‚Máte neprijatých päť hovorov z čísla - Lukačovičová.’ A hneď po nej druhá: ‚V tych unosoch ide hajtman.Mam svedka.Hned rano za vami pridem.Lukacovicova’
Vrchný inšpektor sa na chvíľu nezmohol na pohyb. Dokonca na chvíľu zabudol dýchať. Jediná myšlienka, ktorá mu behala hlavou, bolo dokeludokeludokelu...
***
Pán prišiel po chvíli, bez slova ma zviazal a zalepil mi ústa lepiacou páskou. Podľa vône som odhadla, že ide o pásku na koberce a pousmiala som sa nad myšlienkou, že o depiláciu mám postarané. Ako som sa v takejto situácii mohla zaoberať takými somarinami, nechápem. Počula som, ako si pán nasadil rukavice a zamrazilo ma, lebo to ešte nikdy neurobil. Pane bože! Čo sa to len na mňa chystá. Ešte chvíľu si pripravoval nástroje, keď sa ozvalo búchanie na dvere. Pán si len pre seba poznamenal: ,,Tak skoro? Hmmm...“ a šiel otvoriť.
,,Môžeš ju zaniesť do izby,“ oznámil pán, ,,A ak sa ti chce, vyzleč ju a priviaž na X.“
,,S radosťou,“ odpovedal mu hlas, ktorý som poznala zo včera. Hneď na to som uvidela, ako nesie na rukách nejakú mladú ženu. Položil ju k stene a dal sa do jej vyzliekania. Na prvý pohľad bolo jasné, že si to veľmi užíva. Keď sa dostal k podprsenke, zatajil na chvíľu dych a pomalinky, ako keby sa snažil ten moment čo najviac oddialiť, jej ju rozopínal. Pripomínalo to vyvrcholenie, na ktoré čakal už veľmi dlho.
V momente, keď sa snehovobiele košíčky dotkli podlahy, sa z neho stalo zviera. Všetko ostatné z nej strhal. Nehral sa so zipsom, ani s gombíkmi. Kmásal to z nej, ako keby jej tým zachraňoval život. On však robil presný opak. Keď bola konečne nahá, hneď jej začal cucať bradavky. Chvíľu sa mi zdalo, že mu to bude stačiť, že sa už-už urobí. Ale nie. Dobre poznal svoje telo. Vypľul prso, na ktorom boli jasne vidieť odtlačky zubov, a víťazoslávne sa díval na svoje dielo. Potom ju oblizol od pupka až po čelo a rozrehotal sa. Na to sa vrátil On.
,,Čo sa rehoceš ako pominutý? Ešte si ju nezviazal? Tak si láskavo pohni, už som v časovom sklze!“ škrípal naňho zubami. A on poslúchol. Postavil ju, oprel si ju o X a zistil, že mu padá. Asi to fakt robil prvýkrát. Nechal ju, nech skĺzne na zem, rozopol si opasok, opäť ju zdvihol a priviazal jej trup ku X-ku. Potom sa mu konečne podarilo priviazať jej ruky a nakoniec aj nohy. Odstúpil, kriticky si prezrel svoje dielo, strelil mu facku a zrúkol naň: ,,Hej, ty suka! Preber sa konečne!“. A v tom začal zvoniť mobil.
***
Keď sa vrchný inšpektor spamätal, vytočil Lukačovičovú a čakal. Zvonilo to, ale nikto to nebral. Zložil, vytiahol mobil z nabíjačky, hodil ho do tašky a bežal do izby, kde sa bleskovo prezliekol. Na kávu už ani nepomyslel. Bežal do práce.
Ešte len rozrazil dvere na oddelení a hneď kričal, či niekto nevidel Lukačovičovú. Keď dostal zápornú odpoveď, spýtal sa na Hajtmana. Ani jeho nikto nevidel, ale jedna policajtka si spomenula, že si na dnes hlásil dovolenku.
Inšpektor priam prebehol celé oddelenie, vrútil sa do svojej kancelárie, vybral mobil, hodil ho na nabíjačku a vytočil jeho číslo.
***
,,Kurva! Čo to je?“ nadával ten druhý a prehľadával oblečenie, ktoré pred chvíľou trhal zo ženy. Tá sa zasmiala, opľula ho a oznámila mu: ,,Tomu sa hovorí mobil, hovado. To ma už šéf zháňa. Skončil si. Priznaj si to. Vedela som, že si to ty a povedala som mu o tom.“
,,Blafuješ,“ odpovedal trochu neisto a na mobil sa vykašľal. Ten ešte dvakrát zazvonil a stíchol. No on pokračoval: ,,Bojíš sa, vidím to na tebe. Si mi vydaná na milosť. A tej sa dnes nedočkáš!“
,,Jasné, že sa bojím. Som nahá a zviazaná. Bola by som hlúpa, keby som sa nebála. Ale, popravde, viac sa bojím o teba. Vieš si predstaviť, čo ti urobí šéf, keď ťa dostane do rúk? Uniesol si najlepšiu kamarátku jeho dcéry. No, kamarát, ja si myslím, že ti urobí všetko, čo si urobil ty jej. A nech mne urobíš čokoľvek, budem si predstavovať, ako to robí šéf tebe. A ver, že si to užijem,“ odpovedala mu medovým hláskom.
Pánovi sa to už nechcelo počúvať, a tak pristúpil k tej žene a dal jej do úst guličku na koženom pásiku. Napriek všetkému, čo povedala, som v jej očiach videla hrôzu. Niečo podobné sa zračilo v očiach asi aj mne. Ale bol tam aj odlesk nádeje. Nádeje, že neblafovala a že nás nájdu. Moje krásne myšlienky prerušil pán, ktorý sa postavil pred tú ženu a oznámil jej: ,,Ahoj. Dostalo sa ti tej pocty, že na dlhú dobu budem tvojim pánom. Tak ma budeš aj oslovovať. Meno nie je podstatné. Nachádzaš sa na mojej chate, hlboko v horách severného Slovenska a si mojim hosťom. Ostatné ti objasním neskôr. Teraz chcem, aby si sa dívala. To, čo uvidíš, je výučba rozkoše, konkrétne deň druhý. A potom sa budem venovať tebe, teda, budeme sa venovať,“ žmurkol na toho druhého, otočil sa na päte a zmizol mi z výhľadu. A som na rade.
,,Včera si veľmi neposlúchala,“ ozvalo sa spoza chrbta, ,,A preto budeš slúžiť príkladom svojej novej kolegyni a ukážeš jej, čo sa stane, keď bude veľmi neposlúchať. Len pre dnešok preskočíme zopár hračiek a prejdeme na fisting. Vieš, čo to je? Asi nie, ale neboj, hneď ti to ukážem.“ Síce som nemala ani najmenšiu šajnu, čo to ten fisting je, ale bola som presvedčená, že to nie je nič príjemné a určite je to niečo sakra veľké. Keď mi strčil pred nos svoju zaťatú päsť, zistila som, že som sa ani trochu nemýlila. Rýchlo som sa pozrela na moju spolutrpiteľku. Oči mala vyvalené a z kútika úst jej stekala slina. Zhlboka som sa nadýchla a snažila som sa myslieť na šteniatka. Malý rozkošný baseti. Keď sa odtiaľto dostanem, kúpim si jedného. A pomenujem ho... Dream. Neviem, či je to vhodné meno pre psa, ale... z myšlienok ma vytrhol zvuk vytláčaného lubrikantu. Spanikárila som. Začala som sebou škubať, ale už sa mi nepodarilo oslobodiť.
Zvuk letiacej kože a dopad. Zas a znova. Bolo to divné, ale podarilo sa mi upokojiť. Hlas: ,,Môžem už pokračovať?“ Prvý prst v zadočku. Snažila som sa dýchať zhlboka, aj keď to bolo takmer nemožné. Krútil ním, po chvíli ho vytiahol a cítila som, ako dnu tlačí už dva prsty. Dych sa mi zrýchlil. Opäť ma chytala panika. Zachránilo ma zvonenie mobilu, ktorý patril tomu druhému mužovi.
,,To je šéf. Kurva. Je to šéf! Čo ak neklamala? Čo ak mu naozaj všetko vyklopila?“ panikáril. Pán mu však s absolútnym pokojom povedal: ,,A odkiaľ by to asi tak vedela? Láskavo sa upokoj a zdvihni to.“
Počula som hlboký nádych a veselé: ,,Dobrý šéfe! Čo potrebujete? Ja? Na dovolenke v Tatrách. No, s kamarátmi. Prečo? Naozaj? Hmmm... tak s tým vám neviem pomôcť. Skúste Grossmana, ten sa v tom vyzná dokonca viac ako ja. No... dobre. Keby niečo, ozvite sa. Skúsim vám pomôcť aj takto nadiaľku. Ale viete, som v horách, takže signál môže... áno, áno. Tak veľa zdaru želám!“ Zložil.
,,Čo chcel?“ zaujímal sa pán.
,,Je to v pohode. Myslím si, že nič nevie. Len ma potreboval na jednu delikátnu prácičku. Z hlasu mu bolo cítiť, ako veľmi ľutuje, že mám dnes dovolenku. Juj, tak mi zlepšil náladu! A to som si myslel, že lepšie to byť už nemôže. Tak prosím, pokračuj, aj na mňa čaká jedna delikátna prácička...“
***
Vrchný inšpektor vybehol z kancelárie a zrúkol: ,,Dokážete vystopovať Hajtmanov mobil?“ Jeden z policajtov sa odvážil odpovedať mu: ,,Ak myslíte služobný, tak áno. Všetky naše mobily majú zabudované sledovacie zariadenie pre prípad tajnej operácie, únosu alebo jednoducho krádeže.“
,,Tak to urobte. Má to najvyššiu prioritu. A vystopujte aj Lukačovičovú! Fofrom!“ Už odchádzal, keď sa ešte otočil a rozkázal: ,,A tiež dajte dokopy zásahovku!“
***
,,Takže, kde sme to skončili? Aha, dva prsty,“ uistil sa pán a hneď som ich aj pocítila. Snažila som sa na to nemyslieť, a tak som pozorovala toho druhého chlapa. Nohavice sa mu vpredu už naduli. Strčil si do nich ruku, trochu si ho pomasíroval a navoňané prsty priložil tej druhej žene pod nos so slovami: ,,Už vlhneš, čo?“ A kusol ju do bradavky. Zvrieskla, teda sa o to aspoň snažila. Náustok výkrik utlmil.
Kým som mala v sebe dva prsty, dokázala som pozorovať svet okolo seba. Tie prsty som už poznala a nahovárala som, si, že to bude to posledné, čo bude v mojom zadku. Ale keď ich vytiahol a snažil sa tam vopchať už tri, začali mi slziť oči. Vtedy mi napadlo, že možno mal ten chlap pravdu a ona fakt blafovala. Že budem musieť všetko vydržať. Že tu možno nechá toho chlapa aj keď on pôjde do práce a nebudem môcť uniknúť. Že mi roztrhne zadok a ja tu umriem. To som sa už triasla na celom tele a hyperventilovala.
,,Spomaľ, za chvíľu ti odpadne,“ počula som ten druhý hlas. Prestal a presunul sa predo mňa. Videla som ho rozmazane. Rukou v rukavici sa mi snažil zotrieť slzy a pri tom šepkal: ,,Ale, ale. Čo to tu vystrájaš. Veď ja to robím len pre tvoje dobro a ty to vieš. No tak. Neplač. Vieš čo? Dám ti 5 minút pauzu. Dobre? Ale potom budeme pokračovať. A už bez plakania. Zatiaľ sa pozriem na tvoju kolegynku.“
Stále som nevidela ostro, ale počula som, ako zapína vibrátor. Podišiel k tej druhej a zohol sa. Začala sa mykať a hučať. Ale on už mal nejaké skúsenosti. Predstavovala som si, že jej práve strčil prst do zadku a krútil ním. Po chvíli vzal vibrátor a asi jej ho tam strčil. ,,Drž to!“ húkol na toho druhého. Potom sa vrátil ku mne. ,,Takže tri prstíky a žiadne slzy,“ spočítal si. To som už cítila, ako sa do mňa opäť snaží preniknúť a podarilo sa mu to. ,,A teraz už pomaly prejdem na celú ruku. Tak sa priprav...“
Tresk! Krik! Hluk! Veľa ľudí. V maskách. Zbrane. Úľava. Videla som, ako ich oboch spacifikovali. Ako ich zhodili na zem a stáčali im ruky za chrbtom. Stúpali po nich a kopali ich. Niečie ruky ma uvoľnili a ja som sa zosypala na zem. Plakala som a nevedela som sa zastaviť. Niekto ma zatočil do deky. Niečie ruky ma zdvihli a zaniesli do sanitky. Niekto mi povedal, že už budem v poriadku. A ja som im verila.
***
,,Vy ste taká sprostá, až sa mi mozog zastavuje. Čo ste si myslela? Že to nebodaj zvládnete sama? A čo keby som si dnes nezapol mobil. Čo keby ste tam nemali signál. Čo keby bol Hajtman taký inteligentný a zbavil sa služobného mobilu. Čo by ste robili há? Ten grázel by vám roztrhol zadok a vy by ste s tým nemohli nič urobiť.“ Vrchný inšpektor sa odmlčal a len zazeral spoza prepletených rúk na Lukačovičovú. Stála pred jeho masívnym stolom a napriek všetkému, čo dnes zažila, cítila vzrušenie. Keď ju odväzoval z X-ka a balil do deky, pripadala si ako v siedmom nebi.
,,Vnímate ma?“ spýtal sa už pokojnejšie.
,,Áno, pane, teda, veliteľ“, odpovedala mu nadávajúc si do blbých kráv.
,,Napriek všetkému, dobrá práca. Teraz choďte domov a dajte si deň voľna. Ja pôjdem do nemocnice, pozriem sa na Alex a zaveziem ju domov. Môžete odísť.“
Stála som tam a cítila, že teraz je moja príležitosť, že už len teraz a ... ,,Šéfe?“ skúsila opatrne.
,,Ešte ste tu?“
,,Ehm, áno. Šéfe? Ja viem, že som urobila strašnú hlúposť a veľmi ma to mrzí. Ja som ju len chcela zachrániť. Len som chcela... Ja... A som rada, že žije, ale... no... ja...“
,,Tak sa už vymačknite!“ rozkázal bez najmenšieho podráždenia.
,,Ďakujem vám.“
,,Nemáte za čo, ale už to nikdy neurobte!“ prikázal.
,,Dobre,“ sľúbila mu s úsmevom.
***
Ja som sa z toho naozaj dostala! Stále som tomu nemohla uveriť. Bolo to až príliš krásne. Žijem a môj zadok je skoro celý! Čudné na tom všetkom však bolo, že niektoré hračky, a aj ten jeden prst, mi boli celkom príjemné. Nie! Alexandra, ihneď si to vyhoď z hlavy! Fuj! Odteraz len mužský penis, poprípade vibrátor, a len do kundy. Je to jasné? Síce som sa snažila presvedčiť samu seba, vedela som, že je to márne. Keď to človek raz vyskúša... Jediné, čo som ľutovala bolo, že som to neskúsila s nejakým sexy chlapom, ktorého som si vybrala sama a že sme na to nešli pekne postupne, pomaly.
Počula som, že mnohé ženy sa po takomto zážitku zosypali, zanevreli na mužov a na sex. Ale ja som vedela, že môj prípad to určite nebude.
***
Zvonček pri dverách. Lukačovičová odložila šálku s kakaom na nočný stolík, vypla Hriešny tanec a vykutrala sa z perín. Potichu pricupkala k dverám, opatrne sa kukátkom pozrela, kto tam stojí a zmeravela. Naozaj nečakala, že ju príde pozrieť šéf.
,,Lukačovičová, ste doma? Chcem len vedieť, či ste naozaj v poriadku,“ ozvalo sa spoza dverí. Otvorila. Stála tam vo svojom macíkovom pyžame a strapatých vlasoch pred ním, krásnym, štíhlym, v obleku. Nezmohla sa na slovo, len rukou mu pokynula, aby vošiel do jej malého bytu.
A on tak skoro z neho neodišiel.
KONIEC
Po rannej sprche sa ešte v pyžame presunul do kuchyne, kde už rozvoniavala káva. Dcéra naňho opäť nezabudla. Sadol si za stôl a šiel si otvoriť noviny, keď mu zrak padol na dva mobily, uložené na novinách. Vzal do ruky prvý, súkromný, a displej mu nehlásil nič nové. Potom sa s miernymi obavami pozrel na služobný. Nič. Doslova. Na plné ústa zanadával, povolal čerta, diabla, aj Krista a rýchlo zapojil mobil do nabíjačky. Už s väčšími obavami ho zapol.
Po chvíli prišla prvá SMS: ‚Máte neprijatých päť hovorov z čísla - Lukačovičová.’ A hneď po nej druhá: ‚V tych unosoch ide hajtman.Mam svedka.Hned rano za vami pridem.Lukacovicova’
Vrchný inšpektor sa na chvíľu nezmohol na pohyb. Dokonca na chvíľu zabudol dýchať. Jediná myšlienka, ktorá mu behala hlavou, bolo dokeludokeludokelu...
***
Pán prišiel po chvíli, bez slova ma zviazal a zalepil mi ústa lepiacou páskou. Podľa vône som odhadla, že ide o pásku na koberce a pousmiala som sa nad myšlienkou, že o depiláciu mám postarané. Ako som sa v takejto situácii mohla zaoberať takými somarinami, nechápem. Počula som, ako si pán nasadil rukavice a zamrazilo ma, lebo to ešte nikdy neurobil. Pane bože! Čo sa to len na mňa chystá. Ešte chvíľu si pripravoval nástroje, keď sa ozvalo búchanie na dvere. Pán si len pre seba poznamenal: ,,Tak skoro? Hmmm...“ a šiel otvoriť.
,,Môžeš ju zaniesť do izby,“ oznámil pán, ,,A ak sa ti chce, vyzleč ju a priviaž na X.“
,,S radosťou,“ odpovedal mu hlas, ktorý som poznala zo včera. Hneď na to som uvidela, ako nesie na rukách nejakú mladú ženu. Položil ju k stene a dal sa do jej vyzliekania. Na prvý pohľad bolo jasné, že si to veľmi užíva. Keď sa dostal k podprsenke, zatajil na chvíľu dych a pomalinky, ako keby sa snažil ten moment čo najviac oddialiť, jej ju rozopínal. Pripomínalo to vyvrcholenie, na ktoré čakal už veľmi dlho.
V momente, keď sa snehovobiele košíčky dotkli podlahy, sa z neho stalo zviera. Všetko ostatné z nej strhal. Nehral sa so zipsom, ani s gombíkmi. Kmásal to z nej, ako keby jej tým zachraňoval život. On však robil presný opak. Keď bola konečne nahá, hneď jej začal cucať bradavky. Chvíľu sa mi zdalo, že mu to bude stačiť, že sa už-už urobí. Ale nie. Dobre poznal svoje telo. Vypľul prso, na ktorom boli jasne vidieť odtlačky zubov, a víťazoslávne sa díval na svoje dielo. Potom ju oblizol od pupka až po čelo a rozrehotal sa. Na to sa vrátil On.
,,Čo sa rehoceš ako pominutý? Ešte si ju nezviazal? Tak si láskavo pohni, už som v časovom sklze!“ škrípal naňho zubami. A on poslúchol. Postavil ju, oprel si ju o X a zistil, že mu padá. Asi to fakt robil prvýkrát. Nechal ju, nech skĺzne na zem, rozopol si opasok, opäť ju zdvihol a priviazal jej trup ku X-ku. Potom sa mu konečne podarilo priviazať jej ruky a nakoniec aj nohy. Odstúpil, kriticky si prezrel svoje dielo, strelil mu facku a zrúkol naň: ,,Hej, ty suka! Preber sa konečne!“. A v tom začal zvoniť mobil.
***
Keď sa vrchný inšpektor spamätal, vytočil Lukačovičovú a čakal. Zvonilo to, ale nikto to nebral. Zložil, vytiahol mobil z nabíjačky, hodil ho do tašky a bežal do izby, kde sa bleskovo prezliekol. Na kávu už ani nepomyslel. Bežal do práce.
Ešte len rozrazil dvere na oddelení a hneď kričal, či niekto nevidel Lukačovičovú. Keď dostal zápornú odpoveď, spýtal sa na Hajtmana. Ani jeho nikto nevidel, ale jedna policajtka si spomenula, že si na dnes hlásil dovolenku.
Inšpektor priam prebehol celé oddelenie, vrútil sa do svojej kancelárie, vybral mobil, hodil ho na nabíjačku a vytočil jeho číslo.
***
,,Kurva! Čo to je?“ nadával ten druhý a prehľadával oblečenie, ktoré pred chvíľou trhal zo ženy. Tá sa zasmiala, opľula ho a oznámila mu: ,,Tomu sa hovorí mobil, hovado. To ma už šéf zháňa. Skončil si. Priznaj si to. Vedela som, že si to ty a povedala som mu o tom.“
,,Blafuješ,“ odpovedal trochu neisto a na mobil sa vykašľal. Ten ešte dvakrát zazvonil a stíchol. No on pokračoval: ,,Bojíš sa, vidím to na tebe. Si mi vydaná na milosť. A tej sa dnes nedočkáš!“
,,Jasné, že sa bojím. Som nahá a zviazaná. Bola by som hlúpa, keby som sa nebála. Ale, popravde, viac sa bojím o teba. Vieš si predstaviť, čo ti urobí šéf, keď ťa dostane do rúk? Uniesol si najlepšiu kamarátku jeho dcéry. No, kamarát, ja si myslím, že ti urobí všetko, čo si urobil ty jej. A nech mne urobíš čokoľvek, budem si predstavovať, ako to robí šéf tebe. A ver, že si to užijem,“ odpovedala mu medovým hláskom.
Pánovi sa to už nechcelo počúvať, a tak pristúpil k tej žene a dal jej do úst guličku na koženom pásiku. Napriek všetkému, čo povedala, som v jej očiach videla hrôzu. Niečo podobné sa zračilo v očiach asi aj mne. Ale bol tam aj odlesk nádeje. Nádeje, že neblafovala a že nás nájdu. Moje krásne myšlienky prerušil pán, ktorý sa postavil pred tú ženu a oznámil jej: ,,Ahoj. Dostalo sa ti tej pocty, že na dlhú dobu budem tvojim pánom. Tak ma budeš aj oslovovať. Meno nie je podstatné. Nachádzaš sa na mojej chate, hlboko v horách severného Slovenska a si mojim hosťom. Ostatné ti objasním neskôr. Teraz chcem, aby si sa dívala. To, čo uvidíš, je výučba rozkoše, konkrétne deň druhý. A potom sa budem venovať tebe, teda, budeme sa venovať,“ žmurkol na toho druhého, otočil sa na päte a zmizol mi z výhľadu. A som na rade.
,,Včera si veľmi neposlúchala,“ ozvalo sa spoza chrbta, ,,A preto budeš slúžiť príkladom svojej novej kolegyni a ukážeš jej, čo sa stane, keď bude veľmi neposlúchať. Len pre dnešok preskočíme zopár hračiek a prejdeme na fisting. Vieš, čo to je? Asi nie, ale neboj, hneď ti to ukážem.“ Síce som nemala ani najmenšiu šajnu, čo to ten fisting je, ale bola som presvedčená, že to nie je nič príjemné a určite je to niečo sakra veľké. Keď mi strčil pred nos svoju zaťatú päsť, zistila som, že som sa ani trochu nemýlila. Rýchlo som sa pozrela na moju spolutrpiteľku. Oči mala vyvalené a z kútika úst jej stekala slina. Zhlboka som sa nadýchla a snažila som sa myslieť na šteniatka. Malý rozkošný baseti. Keď sa odtiaľto dostanem, kúpim si jedného. A pomenujem ho... Dream. Neviem, či je to vhodné meno pre psa, ale... z myšlienok ma vytrhol zvuk vytláčaného lubrikantu. Spanikárila som. Začala som sebou škubať, ale už sa mi nepodarilo oslobodiť.
Zvuk letiacej kože a dopad. Zas a znova. Bolo to divné, ale podarilo sa mi upokojiť. Hlas: ,,Môžem už pokračovať?“ Prvý prst v zadočku. Snažila som sa dýchať zhlboka, aj keď to bolo takmer nemožné. Krútil ním, po chvíli ho vytiahol a cítila som, ako dnu tlačí už dva prsty. Dych sa mi zrýchlil. Opäť ma chytala panika. Zachránilo ma zvonenie mobilu, ktorý patril tomu druhému mužovi.
,,To je šéf. Kurva. Je to šéf! Čo ak neklamala? Čo ak mu naozaj všetko vyklopila?“ panikáril. Pán mu však s absolútnym pokojom povedal: ,,A odkiaľ by to asi tak vedela? Láskavo sa upokoj a zdvihni to.“
Počula som hlboký nádych a veselé: ,,Dobrý šéfe! Čo potrebujete? Ja? Na dovolenke v Tatrách. No, s kamarátmi. Prečo? Naozaj? Hmmm... tak s tým vám neviem pomôcť. Skúste Grossmana, ten sa v tom vyzná dokonca viac ako ja. No... dobre. Keby niečo, ozvite sa. Skúsim vám pomôcť aj takto nadiaľku. Ale viete, som v horách, takže signál môže... áno, áno. Tak veľa zdaru želám!“ Zložil.
,,Čo chcel?“ zaujímal sa pán.
,,Je to v pohode. Myslím si, že nič nevie. Len ma potreboval na jednu delikátnu prácičku. Z hlasu mu bolo cítiť, ako veľmi ľutuje, že mám dnes dovolenku. Juj, tak mi zlepšil náladu! A to som si myslel, že lepšie to byť už nemôže. Tak prosím, pokračuj, aj na mňa čaká jedna delikátna prácička...“
***
Vrchný inšpektor vybehol z kancelárie a zrúkol: ,,Dokážete vystopovať Hajtmanov mobil?“ Jeden z policajtov sa odvážil odpovedať mu: ,,Ak myslíte služobný, tak áno. Všetky naše mobily majú zabudované sledovacie zariadenie pre prípad tajnej operácie, únosu alebo jednoducho krádeže.“
,,Tak to urobte. Má to najvyššiu prioritu. A vystopujte aj Lukačovičovú! Fofrom!“ Už odchádzal, keď sa ešte otočil a rozkázal: ,,A tiež dajte dokopy zásahovku!“
***
,,Takže, kde sme to skončili? Aha, dva prsty,“ uistil sa pán a hneď som ich aj pocítila. Snažila som sa na to nemyslieť, a tak som pozorovala toho druhého chlapa. Nohavice sa mu vpredu už naduli. Strčil si do nich ruku, trochu si ho pomasíroval a navoňané prsty priložil tej druhej žene pod nos so slovami: ,,Už vlhneš, čo?“ A kusol ju do bradavky. Zvrieskla, teda sa o to aspoň snažila. Náustok výkrik utlmil.
Kým som mala v sebe dva prsty, dokázala som pozorovať svet okolo seba. Tie prsty som už poznala a nahovárala som, si, že to bude to posledné, čo bude v mojom zadku. Ale keď ich vytiahol a snažil sa tam vopchať už tri, začali mi slziť oči. Vtedy mi napadlo, že možno mal ten chlap pravdu a ona fakt blafovala. Že budem musieť všetko vydržať. Že tu možno nechá toho chlapa aj keď on pôjde do práce a nebudem môcť uniknúť. Že mi roztrhne zadok a ja tu umriem. To som sa už triasla na celom tele a hyperventilovala.
,,Spomaľ, za chvíľu ti odpadne,“ počula som ten druhý hlas. Prestal a presunul sa predo mňa. Videla som ho rozmazane. Rukou v rukavici sa mi snažil zotrieť slzy a pri tom šepkal: ,,Ale, ale. Čo to tu vystrájaš. Veď ja to robím len pre tvoje dobro a ty to vieš. No tak. Neplač. Vieš čo? Dám ti 5 minút pauzu. Dobre? Ale potom budeme pokračovať. A už bez plakania. Zatiaľ sa pozriem na tvoju kolegynku.“
Stále som nevidela ostro, ale počula som, ako zapína vibrátor. Podišiel k tej druhej a zohol sa. Začala sa mykať a hučať. Ale on už mal nejaké skúsenosti. Predstavovala som si, že jej práve strčil prst do zadku a krútil ním. Po chvíli vzal vibrátor a asi jej ho tam strčil. ,,Drž to!“ húkol na toho druhého. Potom sa vrátil ku mne. ,,Takže tri prstíky a žiadne slzy,“ spočítal si. To som už cítila, ako sa do mňa opäť snaží preniknúť a podarilo sa mu to. ,,A teraz už pomaly prejdem na celú ruku. Tak sa priprav...“
Tresk! Krik! Hluk! Veľa ľudí. V maskách. Zbrane. Úľava. Videla som, ako ich oboch spacifikovali. Ako ich zhodili na zem a stáčali im ruky za chrbtom. Stúpali po nich a kopali ich. Niečie ruky ma uvoľnili a ja som sa zosypala na zem. Plakala som a nevedela som sa zastaviť. Niekto ma zatočil do deky. Niečie ruky ma zdvihli a zaniesli do sanitky. Niekto mi povedal, že už budem v poriadku. A ja som im verila.
***
,,Vy ste taká sprostá, až sa mi mozog zastavuje. Čo ste si myslela? Že to nebodaj zvládnete sama? A čo keby som si dnes nezapol mobil. Čo keby ste tam nemali signál. Čo keby bol Hajtman taký inteligentný a zbavil sa služobného mobilu. Čo by ste robili há? Ten grázel by vám roztrhol zadok a vy by ste s tým nemohli nič urobiť.“ Vrchný inšpektor sa odmlčal a len zazeral spoza prepletených rúk na Lukačovičovú. Stála pred jeho masívnym stolom a napriek všetkému, čo dnes zažila, cítila vzrušenie. Keď ju odväzoval z X-ka a balil do deky, pripadala si ako v siedmom nebi.
,,Vnímate ma?“ spýtal sa už pokojnejšie.
,,Áno, pane, teda, veliteľ“, odpovedala mu nadávajúc si do blbých kráv.
,,Napriek všetkému, dobrá práca. Teraz choďte domov a dajte si deň voľna. Ja pôjdem do nemocnice, pozriem sa na Alex a zaveziem ju domov. Môžete odísť.“
Stála som tam a cítila, že teraz je moja príležitosť, že už len teraz a ... ,,Šéfe?“ skúsila opatrne.
,,Ešte ste tu?“
,,Ehm, áno. Šéfe? Ja viem, že som urobila strašnú hlúposť a veľmi ma to mrzí. Ja som ju len chcela zachrániť. Len som chcela... Ja... A som rada, že žije, ale... no... ja...“
,,Tak sa už vymačknite!“ rozkázal bez najmenšieho podráždenia.
,,Ďakujem vám.“
,,Nemáte za čo, ale už to nikdy neurobte!“ prikázal.
,,Dobre,“ sľúbila mu s úsmevom.
***
Ja som sa z toho naozaj dostala! Stále som tomu nemohla uveriť. Bolo to až príliš krásne. Žijem a môj zadok je skoro celý! Čudné na tom všetkom však bolo, že niektoré hračky, a aj ten jeden prst, mi boli celkom príjemné. Nie! Alexandra, ihneď si to vyhoď z hlavy! Fuj! Odteraz len mužský penis, poprípade vibrátor, a len do kundy. Je to jasné? Síce som sa snažila presvedčiť samu seba, vedela som, že je to márne. Keď to človek raz vyskúša... Jediné, čo som ľutovala bolo, že som to neskúsila s nejakým sexy chlapom, ktorého som si vybrala sama a že sme na to nešli pekne postupne, pomaly.
Počula som, že mnohé ženy sa po takomto zážitku zosypali, zanevreli na mužov a na sex. Ale ja som vedela, že môj prípad to určite nebude.
***
Zvonček pri dverách. Lukačovičová odložila šálku s kakaom na nočný stolík, vypla Hriešny tanec a vykutrala sa z perín. Potichu pricupkala k dverám, opatrne sa kukátkom pozrela, kto tam stojí a zmeravela. Naozaj nečakala, že ju príde pozrieť šéf.
,,Lukačovičová, ste doma? Chcem len vedieť, či ste naozaj v poriadku,“ ozvalo sa spoza dverí. Otvorila. Stála tam vo svojom macíkovom pyžame a strapatých vlasoch pred ním, krásnym, štíhlym, v obleku. Nezmohla sa na slovo, len rukou mu pokynula, aby vošiel do jej malého bytu.
A on tak skoro z neho neodišiel.
KONIEC
