Predsa len prišla. Na kávu. Pred ľudí. Pokecať. Aj s "úchylom" ako som ja. Tvrdila že asi nepríde ale ukázala sa. Vystrojená, namaľovaná akoby do boja.
Bola nervózna. Smiala sa každému môjmu vtipu smiechom človeka, ktorý je v neznámom teritóriu. Pritom bývala neďaleko. Neznáma som jej bola ja.
Zhltla tri kávy. Bavili sme sa o hlúpostiach. O dennodenných aférach ľudí tváriacich sa, že je to všetko čo ich v živote trápi. Témach ľudí presviedčajúc samých seba, že všetko čo k životu potrebujú je práca, pohodlie, koníčky a dvakrát týždne zaľahnúť s partnerom. Zástera. Kamufláž.
Pri odchode sme sa odzravili a objali. Pri objatí som jej zašepkala že nabudúce v spodnom prádle. Jej pohľad mi prezradil hĺbku jej duše. Opatrne sa rozhliadla a ďalší nerózny smiech. A pritakanie.
Ďalší krát už som ju čakala doma. Prišla načas. Blond vlasy vyviazané do drdolu. Tesná blúzka a suknička. Štekle. Vyššia ako ja. Zatiaľ.
Pozdravila, zavrela dvere. Zamrzla. Pár sekúnd ticho.
Bavili sme sa o tom. Až príde, vyzlečie sa do prádla. Pristúpila na to.
Ako po úderi bičom sa rozpohybovala. Chytila svoju blúzku, pretiahla si ju cez hlavu a odhalila biele čipkované prádlo. Presne ako sme aa dohodli. Ďalšia išla sukňa.
Usmiala som sa. Poslušná. Chytila som ju za líce, za krk a pokynula som ju k spálni. Opatrne išla a jej kroky krásne zneli. Prešla okolo mňa a moje oči neodolali skĺznuť nižšie. Jamky na chrbte. A stehná tlačiace sa okolo bielych nohavičiek formujúce zadok. Potlačila som potrebu jej po ňom plesnúť. Nakoniec neskôr na také bude času dosť.
Nasledovala som jej neisté kroky. Moje vlastné vnútro v napätí.
"Stoj!" prikázala som hádam rázne. Zastavila sa a s miernym pýrom sa obzrela cez rameno na mňa. Snažila som sa udržať neutrálny výraz, no neúspešne. Môj ľahký úškrn sa odrazil v jej očiach. Však nech. Aspoň vie že je v empatických rukách.
Obišla som ju. Chvela sa. Nie zimou, ale napätím. Ja som to cítila tiež.
"Predstav sa." zavelila som. V jej očiach som videla zmätenie. Poznali sme sa. No vykonala.
"Volám sa Patrícia." Ticho. Ostych. "Paťka." dodala. Prikívla som. Ovládla som úškrn. Tentokrát.
"Kľakni si." Pokynula som prstom dolu na kruhový koberček na ktorom stála.
S letným pohľadom dolu opatrne klesla v kolenách a dosadla na ne. Priala som si aby som bola za ňou aby som videla ako sa jej krásna prdelka natlačila na jej päty. Nabudúce budem vedieť.
"Širšie. A hore stehnami. A vypni hruď, máš predsa prsia, predveď ich."
Počúvla. Stehná sa oddelili, narovnala sa. Kráčala som okolo nej, moje opätky štebotajúce na drevenej podlahe. Poobdivovala som jej dekolt očami no snažila som sa nezdržať sa priveľmi.
Jej ruky vyseli po jej bokoch. Zabudla som všetky povely. Zanádavala som si. Nič to.
"Ruky za chrbát." A hneď ako ich narovnala som dodala "Do roviny" a na ukázanie som ju chytila za zápästie a dvihla som ho rázne hore. Vydala jemný povzdych v reakcii na šok. Alebo bolesť.
Prirovnala k nej druhú ruku a chytila sa nad lakťami.
Využila som osobný kontakt a prešla jej nehtom od lakťa ku krku. Po jemných vláskoch na jej temeni. Chytila som ju pod bradou a zahla jej hlavu nahor.
Predklonila som sa nad ňu a letmo ju pobozkala. Môj tmavý výrazný rúž kontrastný k jej svetlej koži.
Oddialila som sa a moje oči skĺzli po jej šiji a hlboko do jej bohatého výstrihu. Hladná ruka ich ihneď nasledovala, vkĺzla pod bielu čipku a stisla jej hojný obsah.
Vydržala no poklesla. Druhou rukou som ju chytila za vlasy a potiahla vzad.
Narovnala sa. Našla som jej bradavku a nehtom jej ju škrabla. Vedela som, že to má rada, priznala sa skoro v našich rozhovoroch.
Sledovala som ako sa tvári keď som jej bradavku uväznila medzi drápy. Nadšenie jej hralo po očiach. Moja nervozita naráz úplne preč.
Napravila som jej podprsenku, odtiahla a postavila sa zase.
Zarazila som sa pred ňou. Nechala ju vynadívať sa. Tmavý korzet na mojom tele kontrastný k jej vlastným bledým veciam. Moje nohy obopnuté sieťami voči jej obnaženým. Ona na kolenách, ja stojaca.
Oheň v jej očiach jedine konkurovaný tým v mojich.
Chytila som ju za bradu a potlačila nabok. Priklonila a jazykom okoštovala ušný laľôček. Bola sladká. Rukou som jej vyšla po plochom brušku až k podprsenke. Neodolala som a vkĺzla opäť pod ňu. Jazyk sa pohol, vymenili ho pery. Prsty vysunuli podprdu nahor a chytili sa toho krásneho vrcholu pahorku.
So širokým úsmevom som bradavku potiahla navrch.
Podržala. Niekoľko popoťahovaní neskôr a druhá ruka sa pridala. Dve bradavky v hrsti. Vzpriamila som sa a ju som ťahala za sebou. Bojovala so sebou a držala. Prsty mala zaryté do kože, chrbát vypnutý, oči upreté na mňa. Vzdorovité. Žiadostivé. 'Daj mi viac' kričali.
Úškrn na mojich perách možno prezradil môj úmysel. Letmé opustenie bradavky a rýchly úder zboku cez tie krásne prsia.
Jej ston prezradil že to predsa nečakala. Návrat ku mojim milovaným bradavkám a pusa na ucho. Jej vzdych odmenou.
"Tak už si moja" zašepkala som jej.
A to sme iba začínali.
Bola nervózna. Smiala sa každému môjmu vtipu smiechom človeka, ktorý je v neznámom teritóriu. Pritom bývala neďaleko. Neznáma som jej bola ja.
Zhltla tri kávy. Bavili sme sa o hlúpostiach. O dennodenných aférach ľudí tváriacich sa, že je to všetko čo ich v živote trápi. Témach ľudí presviedčajúc samých seba, že všetko čo k životu potrebujú je práca, pohodlie, koníčky a dvakrát týždne zaľahnúť s partnerom. Zástera. Kamufláž.
Pri odchode sme sa odzravili a objali. Pri objatí som jej zašepkala že nabudúce v spodnom prádle. Jej pohľad mi prezradil hĺbku jej duše. Opatrne sa rozhliadla a ďalší nerózny smiech. A pritakanie.
Ďalší krát už som ju čakala doma. Prišla načas. Blond vlasy vyviazané do drdolu. Tesná blúzka a suknička. Štekle. Vyššia ako ja. Zatiaľ.
Pozdravila, zavrela dvere. Zamrzla. Pár sekúnd ticho.
Bavili sme sa o tom. Až príde, vyzlečie sa do prádla. Pristúpila na to.
Ako po úderi bičom sa rozpohybovala. Chytila svoju blúzku, pretiahla si ju cez hlavu a odhalila biele čipkované prádlo. Presne ako sme aa dohodli. Ďalšia išla sukňa.
Usmiala som sa. Poslušná. Chytila som ju za líce, za krk a pokynula som ju k spálni. Opatrne išla a jej kroky krásne zneli. Prešla okolo mňa a moje oči neodolali skĺznuť nižšie. Jamky na chrbte. A stehná tlačiace sa okolo bielych nohavičiek formujúce zadok. Potlačila som potrebu jej po ňom plesnúť. Nakoniec neskôr na také bude času dosť.
Nasledovala som jej neisté kroky. Moje vlastné vnútro v napätí.
"Stoj!" prikázala som hádam rázne. Zastavila sa a s miernym pýrom sa obzrela cez rameno na mňa. Snažila som sa udržať neutrálny výraz, no neúspešne. Môj ľahký úškrn sa odrazil v jej očiach. Však nech. Aspoň vie že je v empatických rukách.
Obišla som ju. Chvela sa. Nie zimou, ale napätím. Ja som to cítila tiež.
"Predstav sa." zavelila som. V jej očiach som videla zmätenie. Poznali sme sa. No vykonala.
"Volám sa Patrícia." Ticho. Ostych. "Paťka." dodala. Prikívla som. Ovládla som úškrn. Tentokrát.
"Kľakni si." Pokynula som prstom dolu na kruhový koberček na ktorom stála.
S letným pohľadom dolu opatrne klesla v kolenách a dosadla na ne. Priala som si aby som bola za ňou aby som videla ako sa jej krásna prdelka natlačila na jej päty. Nabudúce budem vedieť.
"Širšie. A hore stehnami. A vypni hruď, máš predsa prsia, predveď ich."
Počúvla. Stehná sa oddelili, narovnala sa. Kráčala som okolo nej, moje opätky štebotajúce na drevenej podlahe. Poobdivovala som jej dekolt očami no snažila som sa nezdržať sa priveľmi.
Jej ruky vyseli po jej bokoch. Zabudla som všetky povely. Zanádavala som si. Nič to.
"Ruky za chrbát." A hneď ako ich narovnala som dodala "Do roviny" a na ukázanie som ju chytila za zápästie a dvihla som ho rázne hore. Vydala jemný povzdych v reakcii na šok. Alebo bolesť.
Prirovnala k nej druhú ruku a chytila sa nad lakťami.
Využila som osobný kontakt a prešla jej nehtom od lakťa ku krku. Po jemných vláskoch na jej temeni. Chytila som ju pod bradou a zahla jej hlavu nahor.
Predklonila som sa nad ňu a letmo ju pobozkala. Môj tmavý výrazný rúž kontrastný k jej svetlej koži.
Oddialila som sa a moje oči skĺzli po jej šiji a hlboko do jej bohatého výstrihu. Hladná ruka ich ihneď nasledovala, vkĺzla pod bielu čipku a stisla jej hojný obsah.
Vydržala no poklesla. Druhou rukou som ju chytila za vlasy a potiahla vzad.
Narovnala sa. Našla som jej bradavku a nehtom jej ju škrabla. Vedela som, že to má rada, priznala sa skoro v našich rozhovoroch.
Sledovala som ako sa tvári keď som jej bradavku uväznila medzi drápy. Nadšenie jej hralo po očiach. Moja nervozita naráz úplne preč.
Napravila som jej podprsenku, odtiahla a postavila sa zase.
Zarazila som sa pred ňou. Nechala ju vynadívať sa. Tmavý korzet na mojom tele kontrastný k jej vlastným bledým veciam. Moje nohy obopnuté sieťami voči jej obnaženým. Ona na kolenách, ja stojaca.
Oheň v jej očiach jedine konkurovaný tým v mojich.
Chytila som ju za bradu a potlačila nabok. Priklonila a jazykom okoštovala ušný laľôček. Bola sladká. Rukou som jej vyšla po plochom brušku až k podprsenke. Neodolala som a vkĺzla opäť pod ňu. Jazyk sa pohol, vymenili ho pery. Prsty vysunuli podprdu nahor a chytili sa toho krásneho vrcholu pahorku.
So širokým úsmevom som bradavku potiahla navrch.
Podržala. Niekoľko popoťahovaní neskôr a druhá ruka sa pridala. Dve bradavky v hrsti. Vzpriamila som sa a ju som ťahala za sebou. Bojovala so sebou a držala. Prsty mala zaryté do kože, chrbát vypnutý, oči upreté na mňa. Vzdorovité. Žiadostivé. 'Daj mi viac' kričali.
Úškrn na mojich perách možno prezradil môj úmysel. Letmé opustenie bradavky a rýchly úder zboku cez tie krásne prsia.
Jej ston prezradil že to predsa nečakala. Návrat ku mojim milovaným bradavkám a pusa na ucho. Jej vzdych odmenou.
"Tak už si moja" zašepkala som jej.
A to sme iba začínali.
Pridal/a Eleni a Michal dňa 27.12.2023.
Takáto poviedočka sa číta jedna báseň.
Je veľmi sexi keď dobíja žena ,ženu keď ju kreuje , precituje , zvádza si to dokonale zachytila .
Je veľmi sexi keď dobíja žena ,ženu keď ju kreuje , precituje , zvádza si to dokonale zachytila .
Pridal/a Miguel dňa 27.12.2023.
Pridal/a poremupo dňa 27.12.2023.
Pridal/a Q dňa 27.12.2023.