Konecne bol obed a otrok uz sa tesil -- jeho ranajky boli naozaj mizerne, ved jedine co mohol dat do ust bol jeho vlastny moc. Z truby vytiahol ohriate jedlo a nalozil na taniere. V tom madam prisla s novym napadom. "Dnes to bude inak" mu len povedala s usmevom na tvari a zobrala mu oba taniere. Svoj polozila ako vzdy na stol a ten druhy tanier polozila na zem pod stol. Otrok sa usmial, okamzite vedel, co to znamena. Bol to prvy krat v zivote, ze ho nieco take caka, ale tesil sa. Bol rad submisivny a rad to vyjadroval. Povazoval to za vynikajuci novy napad madam, ako mu moze dat najavo, kde jeho miesto je. Akurat sa isiel napit zo salky jeho oblubeny caj. Madam mu ju vytrhla z ruky a caj vyliala do mysky, ktoru mu potom strcila pod nos. Zase pochopil a spokojne sa usmial. No obaja v tej chvili mali rovnaku asociaciu. Ten caj mal krasnu zltu farbu a pekne vonal. Farebne sa nijako nelisil od otrokovych ranajok. "Toto mozes vypit" povedala madam "a potom ti tam nalejem nieco ine!". Otrok hned vedel co... Madam misku zobrala a polozila pod stol vedla taniera.
Potom prikazala, aby sa otrok znovu vyzliekol a si klakol. Otrok myslel, ze hrat sa dnes uz do vevera nebude, ale vital tuto novu situaciu a este ani len netusil, ze od dnesneho dna sa ma este velmi vela co zmenit v jeho zivote. Pozeral sa hore do oci svojej madam a ta mu nasledne prstom dala znamenie, ze ma ist na vsetky styri a zaliezt pod stol. Madam mu zviazala ruky na chrbate a nasledne si sadla k stolu a zacala jest. Otrok klacal pod stolom a sa skrcil k jedlu a tiez zacal jest. Prvy krat v svojom zivote -- na zemy a len ustami ako pes. Musel ponorit celu tvar do jedla aby mohol dobre odkusnut. Namal nic nakrajane a pribor nemal, bol by mu aj zbytocny, ked mal ruky zviazane na chrbate. Otrokovy sa to velmi lubilo. Pochvaloval si aj dobru chut jedla aj vychutnaval to ponizenie a veril, ze madam bude spokojna. Dobre naladeny si upil z caju. Ej, tak to nemal robit! Taky zvuk to dalo, ze madam automaticky otroka silno kopla do brucha. Otrok dal len maly zvuk zo seba, chapal, ze to dostal zasluzene a ze pit musi inak. Ponaral tvar do misky a hladal sposob ako pit bez zvuku a napriek tomu sa kvalitne dostatocne napit. Ked vsetko vypil, posunul celom misku k madam, aby videla, ze miska je prazdna. Ona nereagovala a jedla dalej. Aj otrok jedol dalej svoj obed -- ako pes. Pacilo sa mu sa pri nohach svojej madam. Kazdy vecer pri nich klac, ale teraz to bolo ine. Obedy sedeli vzdy vedla seba, no madam ho upozornila, ze "od teraz to bude navzdy takto". Otrok si musel este na novu situaciu zvyknut a nevedel si to este tak dobre predstavit, ze toto uz od teraz bude normal a insie uz v jeho zivote nebude, ale pacilo sa mu.
Ked dojedli, madam poziadala otroka o kratku mazaz noh. "Ked uz tam klacis, tak mi aspon daj malu masaz!" Otrok kazdy vecer masiroval nohy jej madam. Robil to naozaj dobre a madam to milovala. Madam si pri tom vzdy lahla na gauc a otrok musel nahy klacat na tvrdej zemy. Vecerna masaz trvala vzdy 50-60 minut. "Teraz nemame tolko casu" povedala madam a prikazala mu masirovat kazdu nohu 10 minut. Odviazala mu ruky. Otrok ani sekundu nevahal. Miloval nohy svojej madam a ich masirovanie ho robilo statnym.
Ked dokoncil, madam povedala "za odmenu dostanes melon" a kazdemu nakrojila. Otrokovy polozila na tanier a ten poslusne znovu zazal namacat tvar do melonu aby si ho dobre pridrazal a z chuti zakusol. Ked skoncili isla mada ze pre "posvetenu vodu". Tak obaja nazyvali jej ranny moc, ktory vzdy nechavala pre otroka do vecera v pohari. Vzdy pred spanim ho musel vypit a s tou chutou v ustach ist spat. "Skor ako ti to vylejem do misky, chcem, aby si o tvoje chodidla dostatocne utrel tvoju zasvinenu tvar! Nechcem, aby si mi posvatenu vodu kontaminoval" vyhlasila prisno madam. "Ano, madam" odpovdal otrok a posluchol na slovo. Otrok svou spinavu a zamastänu tvar od jedla poutieral o svoje slapy -- a nasledne zacal lizat svoje slapy. Otrok velmi rad lyzal nohy, jedno ci svoje, alebo od madam. To mu robilo velku radost.
Madam vyliala posvatenu vodu do misky (1/4 este ponechala v pohari na vecer). Ani nemusela nic hovorit. Otrok si poslusne dal ruky za chrbat a ponoril hlavu do misky a zacal pit. Madam ho chytila za vlasy na zadnej casti hlavy a namocila mu aj celo a hornu cast vlasov. Otrok sa slusne podakoval. Z mokrych vlasov trochu kvaplo na parkety a madam ukazala len prstom a otrok uz masiroval po vsetych styroch na zachod zobrat papier a nasledne vsetko utrel. Nasledne dopil zbytok posvatenej vody. Bola velmi intenzivna a pach otrokovy stupal do nosa. Vedel, ze v takomto stave sa k madam priblizovat nema, lebo ona ho ma rada cistotneho. Ked mu prikaze sa pre nu zaspinit, musi drzat odstup. Hned sa teda otocil k nej zadkom. Madam okamzite napadlo, ze to je skvela prilezitost vyskusat cerstvo odtrhnute pruty, ktore vcera spolu natrhali pri dunaji. Mala 4 hruby od najtensieho az po hruby. Otrok tie tenke nenavidel a madam to vedela. Preto hned ako prvy zobrala ten. Dala mu 20 ran a otrok trpol od bolesti. Nenavidel tieto tenucke, bolest bola neznesitelna. Potom zobrala hrubku "2" a pokracovala s dalsimi 20 ranami. Aj tie boli hnusne. Az s tymi hrubsimi si prisiel otrok na svoje. Rany boli sice silnejsie a zanechavali aj vyraznejsie stopy, ale bolest bola znesitelna, asi taka, aka ma byt -- v predstave otroka. Museli to byt krasne stopy pomyslel si otrok a srdecne sa podakoval. Vedel, ze to nie je ziaden trest. Je predsa hracka pre svoju madam a je stastny, ze madam sa s tou hrackou vie dobre hrat. To je jeho zmysel zivota.
"Dobre otrok! Teraz pod sem!" zavelila madam a prstom ukazala na na zem na druhom konci izby. Madam zboznovala pozerat otroka, ako kraca nahy po styroch. "Klakni!" Otrok uz klacal, len sa teda vyrovnal s telom hore a pozeral madam do oci. "Tu teraz budes klacat az kym sa nevratim. Idem prec a beda ti, ked sa co i len jeden milimeter pohnes z tvojho miesta! Rozumies?" - "Ano madam" - "Jedno ako dlho budem prec, ty sa nepohnes, jasne?" - "Ano madam" povedal presvedcivo otrok. Este netusil, co ho vsetko bude dnes cakat...
Potom prikazala, aby sa otrok znovu vyzliekol a si klakol. Otrok myslel, ze hrat sa dnes uz do vevera nebude, ale vital tuto novu situaciu a este ani len netusil, ze od dnesneho dna sa ma este velmi vela co zmenit v jeho zivote. Pozeral sa hore do oci svojej madam a ta mu nasledne prstom dala znamenie, ze ma ist na vsetky styri a zaliezt pod stol. Madam mu zviazala ruky na chrbate a nasledne si sadla k stolu a zacala jest. Otrok klacal pod stolom a sa skrcil k jedlu a tiez zacal jest. Prvy krat v svojom zivote -- na zemy a len ustami ako pes. Musel ponorit celu tvar do jedla aby mohol dobre odkusnut. Namal nic nakrajane a pribor nemal, bol by mu aj zbytocny, ked mal ruky zviazane na chrbate. Otrokovy sa to velmi lubilo. Pochvaloval si aj dobru chut jedla aj vychutnaval to ponizenie a veril, ze madam bude spokojna. Dobre naladeny si upil z caju. Ej, tak to nemal robit! Taky zvuk to dalo, ze madam automaticky otroka silno kopla do brucha. Otrok dal len maly zvuk zo seba, chapal, ze to dostal zasluzene a ze pit musi inak. Ponaral tvar do misky a hladal sposob ako pit bez zvuku a napriek tomu sa kvalitne dostatocne napit. Ked vsetko vypil, posunul celom misku k madam, aby videla, ze miska je prazdna. Ona nereagovala a jedla dalej. Aj otrok jedol dalej svoj obed -- ako pes. Pacilo sa mu sa pri nohach svojej madam. Kazdy vecer pri nich klac, ale teraz to bolo ine. Obedy sedeli vzdy vedla seba, no madam ho upozornila, ze "od teraz to bude navzdy takto". Otrok si musel este na novu situaciu zvyknut a nevedel si to este tak dobre predstavit, ze toto uz od teraz bude normal a insie uz v jeho zivote nebude, ale pacilo sa mu.
Ked dojedli, madam poziadala otroka o kratku mazaz noh. "Ked uz tam klacis, tak mi aspon daj malu masaz!" Otrok kazdy vecer masiroval nohy jej madam. Robil to naozaj dobre a madam to milovala. Madam si pri tom vzdy lahla na gauc a otrok musel nahy klacat na tvrdej zemy. Vecerna masaz trvala vzdy 50-60 minut. "Teraz nemame tolko casu" povedala madam a prikazala mu masirovat kazdu nohu 10 minut. Odviazala mu ruky. Otrok ani sekundu nevahal. Miloval nohy svojej madam a ich masirovanie ho robilo statnym.
Ked dokoncil, madam povedala "za odmenu dostanes melon" a kazdemu nakrojila. Otrokovy polozila na tanier a ten poslusne znovu zazal namacat tvar do melonu aby si ho dobre pridrazal a z chuti zakusol. Ked skoncili isla mada ze pre "posvetenu vodu". Tak obaja nazyvali jej ranny moc, ktory vzdy nechavala pre otroka do vecera v pohari. Vzdy pred spanim ho musel vypit a s tou chutou v ustach ist spat. "Skor ako ti to vylejem do misky, chcem, aby si o tvoje chodidla dostatocne utrel tvoju zasvinenu tvar! Nechcem, aby si mi posvatenu vodu kontaminoval" vyhlasila prisno madam. "Ano, madam" odpovdal otrok a posluchol na slovo. Otrok svou spinavu a zamastänu tvar od jedla poutieral o svoje slapy -- a nasledne zacal lizat svoje slapy. Otrok velmi rad lyzal nohy, jedno ci svoje, alebo od madam. To mu robilo velku radost.
Madam vyliala posvatenu vodu do misky (1/4 este ponechala v pohari na vecer). Ani nemusela nic hovorit. Otrok si poslusne dal ruky za chrbat a ponoril hlavu do misky a zacal pit. Madam ho chytila za vlasy na zadnej casti hlavy a namocila mu aj celo a hornu cast vlasov. Otrok sa slusne podakoval. Z mokrych vlasov trochu kvaplo na parkety a madam ukazala len prstom a otrok uz masiroval po vsetych styroch na zachod zobrat papier a nasledne vsetko utrel. Nasledne dopil zbytok posvatenej vody. Bola velmi intenzivna a pach otrokovy stupal do nosa. Vedel, ze v takomto stave sa k madam priblizovat nema, lebo ona ho ma rada cistotneho. Ked mu prikaze sa pre nu zaspinit, musi drzat odstup. Hned sa teda otocil k nej zadkom. Madam okamzite napadlo, ze to je skvela prilezitost vyskusat cerstvo odtrhnute pruty, ktore vcera spolu natrhali pri dunaji. Mala 4 hruby od najtensieho az po hruby. Otrok tie tenke nenavidel a madam to vedela. Preto hned ako prvy zobrala ten. Dala mu 20 ran a otrok trpol od bolesti. Nenavidel tieto tenucke, bolest bola neznesitelna. Potom zobrala hrubku "2" a pokracovala s dalsimi 20 ranami. Aj tie boli hnusne. Az s tymi hrubsimi si prisiel otrok na svoje. Rany boli sice silnejsie a zanechavali aj vyraznejsie stopy, ale bolest bola znesitelna, asi taka, aka ma byt -- v predstave otroka. Museli to byt krasne stopy pomyslel si otrok a srdecne sa podakoval. Vedel, ze to nie je ziaden trest. Je predsa hracka pre svoju madam a je stastny, ze madam sa s tou hrackou vie dobre hrat. To je jeho zmysel zivota.
"Dobre otrok! Teraz pod sem!" zavelila madam a prstom ukazala na na zem na druhom konci izby. Madam zboznovala pozerat otroka, ako kraca nahy po styroch. "Klakni!" Otrok uz klacal, len sa teda vyrovnal s telom hore a pozeral madam do oci. "Tu teraz budes klacat az kym sa nevratim. Idem prec a beda ti, ked sa co i len jeden milimeter pohnes z tvojho miesta! Rozumies?" - "Ano madam" - "Jedno ako dlho budem prec, ty sa nepohnes, jasne?" - "Ano madam" povedal presvedcivo otrok. Este netusil, co ho vsetko bude dnes cakat...
