Znova tie oči...

"Keď ti pozriem do očí, neviem to ustáť, a vždy do toho zase spadnem...máš tie najkrajšie oči na svete."

Pamätám si, keď mi toto napísal, boli sme od seba vzdialení, aj fyzicky, aj mentálne. S BDSM sme len začínali, boli to začiatky nášho vzťahu, ja som v slabej chvíli a v hneve povedala, že ma ten vzťah nebaví. Moje slová boleli aj mňa, aj jeho. Ja som bola v zahraničí, nemohli sme si to vydiskutovať, ako to dospelí robia. Strašne sme sa hádali v tie dni cez správy, ja som nevedela, ako to urovnať, a čoraz viac som to zhoršovala, klamala. Vtedy sme si veľmi ublížili, najmä ja jemu. A keď mi potom povedal, že to nebaví ani jeho a je koniec, spanikárila som. Povedala som, aby sme sa stretli, keď sa vrátim.

"Nie, nechcem ťa už vidieť, lebo ja ti pozriem do očí, a zase do toho spadnem."


Je to necelé štyri roky odvtedy, ako mi to povedal. Po dvoch rokoch vzťahu som sa to rozhodla ukončiť. Povedala by som, že rozchod z rozumu. Ale spätne vidím, že som ten rozum asi nemala. Mala som pocit, že náš vzťah sa už nedá zachrániť, že niečo vo mne zomrelo, že sme príliš rozdielni...

Nejaký čas po rozchode som mala pocit, že sa mi uľavilo. Ale asi to bola zase len nejaká moja ilúzia... Po pár mesiacoch som to začala ľutovať, no zdalo sa mi, že už nie je cesty späť, že by som mu zase len ublížila...

Po veľmi dlhom čase sme sa stretli. Dúfala som, že má stále na mňa slabosť, rovnako, ako ja na neho. Môj sub, môj partner, moja láska. Tým všetkým pre mňa bol. Prvá osoba, ktorá mi ukázala, aké silné puto dokáže BDSM vytvoriť.


Mala som pocit, že nejaká slabosť pre mňa v ňom asi zostala. Zavolal ma k nemu domov, rozprávali sme sa. Keď som sa zbierala na odchod, položil mi hlavu do lona, potom si predo mňa kľakol, pozrel mi do očí a ja tentoraz som do toho spadla ja. Tak ako on, pred rokmi. Všetko sa mi to vrátilo ako bumerang, spomienky na neho, na všetky tie BDSM hry, roleplaye, výlety, spoločné rána. Ja som v tom oddanom pohľade videla všetko a cítila som, že som ho nikdy úplne neprestala ľúbiť.


Pozeral na mňa a jemne sa usmial. Rozbúchalo sa mi srdce, pritiahla som ho k sebe a začala vášnivo bozkávať tie jeho mäkké pery...nikdy som od nikoho nedostala tak zmyselné bozky, nikdy mi nikto nevzdychal od rozkoše do mojich úst.
Dala som mu ruku na krk a stisla hrdlo. Škrtenie. Tak "obyčajná" praktika, no obaja ju milujeme. Pre mňa je to najjednoduchší spôsob, ako mu ukázať, kto je jeho pani, kto má situáciu pevne v rukách, koniec koncov, v tej chvíli máš v rukách aj jeho život ako taký.
Zahryzla som mu do pery a stisla krk. Zavzdychal a okamžite som cítila, ako stvrdol. Ach bože, mala som pocit, že motýle v bruchu majú len pubertiaci, keď sa prvýkrát zamilujú... V tej chvíli som pocítila, že to vzrušenie nezvládnem, stiahlo mi žalúdok a prešla mi podbruškom bolesť, žiadostivosť.
Pritlačila som sa na neho ešte viac, chcela som cítiť, aký bol tvrdý. Kvôli mne. Že som zase raz prevzala moc a stále, aj po tak dlhom čase ho vzrušujem, že tá chémia medzi nami stále pracuje...a zrejme nikdy neprestala pracovať


Zacítila som, ako ho striaslo vzrušením. Pevnejšie som mu stisla hrdlo a kúsok sa od neho odtiahla. Zahľadela som sa mu do očí...ale nepovolila stisk. Už sa neusmieval tak, ako na začiatku. Už som videla v jeho tvári ten výraz oddanosti, submisie, podriadenosti, žiadostivosti...

Často som ešte vo vzťahu počas hrátok mala dojem, že niekedy mi hlava úplne prestala pracovať, neexistovalo nič iné, len ja a môj sub, úplne ma ovládli pocity a prítomný okamih, mala som pocit "napojenia" na môjho suba. Keď mi šepkal "moja pani" a hľadel mi do očí, boli sme ako jeden, jedno telo, absolútne prepojení. V týchto chvíľach vo mne explodovala láska, nikdy som ho nemilovala viac, ako v tých okamihoch, neexistovalo nič krajšie...doteraz som nič krajšie nezažila a veľmi pochybujem, že znova zažijem.

Keď sa na to pozriem z iného uhla, možno to, čo cítim, by niekto popísal ako submisívne, že toto práve cítia submisívi, vlastné potešenie je pre nich druhoradé, prvoradý je ich dominant. Ja neviem. Možno áno. Pre mňa je to súčasť môjho dominantného ja, láskavej milujúcej dominy. Ktorá vie trestať, aj sa nahnevať, byť prísna ale vždy tam bola tá láska, ktorá tomu dala zmysel.


Neviem, ako a či vôbec sa to ďalej bude medzi nami nejako vyvíjať, či to pre neho bol len sex s jeho ex, alebo je v tom niečo viac... Keby som mohla, vrátim čas a veľa vecí v našom vzťahu spravím úplne inak...budem menej hovoriť a viac počúvať. Menej sa nechať ovládať svojím egom, viac ukázať svoje city. Možno zo mňa hovorí spomienkový optimizmus, možno len cítim, že k sebe stále patríme, možno je to celé len ilúzia...


Ale viem, že tie oči sa zase pre mňa, aspoň na chvíľu, stali všetkým.