Stávka.

Prebrala som sa na strašný smäd,do spánkov mi udierala pichľavá bolesť.Sedím na stoličke, ruky za chrbtom i nohy zviazané.Tlačilo ma to spútanie na zápästiach.V sekunde som pochopila ktorá bije, až mi prišlo zle,prepadala ma panika.Bože on vyhral,prvá myšlienka .Snažila som sa prebrať začať konečne vnímať.Po tej prvej myšlienke mi mozog úplne vypínal, iba jedine stále dookola ma napadalo ,samé vulgarizmy ,na seba ,na neho.
Vypleštila som oči do miestnosti rozhodnutá ako na posledný boj, no v miestnosti prázdno.Len moja trápna maličkosť.Sotva som prehltla,no uľavilo sa mi že som v tom ,podla mňa najhoršom momente sama. Pokúsila som sa pohnúť a pozorovala miestnosť v ktorej ma uväznil.Klasika brloh prašivého motorkára.Neznášala som ho,už od prvého zrazu kde ma zazrel.Ten pálivý pohľad, neviem či je to už dané tým že ma priťahujú prísne pohľady ľudí čo sa snažia ti vidieť až do duše.Alebo iba subka pozná Dominanta na hony.Okamžite ako som ho zacítila som bola neistá ,moja suverenita ktorú medzi našimi mám bola preč. A ja aj keď ma to ťahá ako magnet ,tak predsa neklesnem na úrovni ako pes, pred toľkými známymi.To ako sa choval nadradene, kde i keď nebol najstarší no vnímali ho z úctou.Už v prvý deň som si prísne zakázala na neho pozrieť.Bože koľko krát ta dievčatko bolelo, že ta majú skorej za dominantnú ako za tú ktorá si.A ten ťa okamžite odhalil,alebo že by ty sama a ani o tom nevieš? A je to tu, toľko hľadania ,toľko teórie.A stačila jedna hlúpa stávka a ty si v putách.Jeden bláznivý víkend.Áno je to pravda že som sekala frajerku ale medzi svojimi, všetko z nad sazkou,tak som divoká a čo.To on vždy nasmeroval pozornosť smerom k nám, darmo som sa mu vyhýbala.Pamätám si ako mi už v tedy povedal,tak nonšalantne sediac v kresle.
"Ty raz padneš!"
A ja klasika odpoveď.
"Pijem z rozumom a ešte nejazdím tak nieje kam!"
Nahodil frajerský úškrn a pomaly ako keby som bola hlúpa povedal.
"Podo mňa!"
Tých pár slov mi v hlave rezonovalo ešte dobre dlho a boli prvé na ktoré som si spomenula včera keď sme sa tuná znova všetci stretli.Ani neviem ako sa po tom čo sa rozložili pri motal k našej partii a priamo do našej dohadovačky.
"Ženská sa nemá motať do vecí ktorým nerozumie!"prvá veta a znova výčitka.
Evidentne ma má vážne v merku, to už si neodpáram.
Pozrela som mu priamo do oči a vzdorovite zdvihla bradu.
"To by som znova neskúšal , byť tebou!" prešiel okolo mňa.
Bezmyšlienkovite som cúvla o krok a sklonila hlavu,viem že ostatný na mňa hľadeli prekvapený.Braňo okamžite drzo poznamenal.
"Ej že by bolo chlapa na teba!"
Cítila som sa trápne a moja dutá povaha že vec čo mi ublíži viac neriešim zatváram dvere.
"Ok nechajme to tak".
V tom momente sa Richard otočil a z jemným úsmevom zadosťučinenia sa na mňa pozrel.Pohľad som krátko opätovala a znova sklonila zrak, v ten moment som bola nahá a akoby jeho,to sa nemalo stať.Nemôže sa predsa nájsť keď už som to vzdala keď už si zvykla byť sama.Ja sa bojím,ja ho chcem.Nabrala som posledne zbytky odvahy,však žena si chybu môže dovoliť mi blesklo hlavou a bude to rozkošne.A pleskla som ako posledné.
"Aj tak mám pravdu a v mašinách sa vyznám!"
Stále pozeral, úsmev na tvári ako keby s tým rátal.Ten jeho kľud ma vyvádzal z miery
"OK moja tak sa stavíme ,keď inak nedáš!" všetci sa začali rehotať.
"Si píš že ti nedám aj keby si vyhral!"vyhŕklo zo mňa, som zvyknutá na neustále sexi podpychovačky od chlapov že už ani inak jednať neviem.Hold medzi motorkármi to inak nejde.
"Ty budeš ešte rada ,keď mi budeš môcť dať moja."
Podišiel ku mne ,okolo bolo kriku rehotu všetci sa na nás dobre bavili.Podal mi ruku ,nič iné mi neostávalo, iba prijať.Ku po divu mi tú moju jemne zovrel.
"Takže ak je pravda to čo tvrdíš a tvoj kamarát tuná dokáže, pretiahnuť tu 1600ku tak budeš volná,inak budeš moja."
"Súhlasmi platí" bezmyšlienkovite som vyhŕkla, viem že Igor už také kubíky zvládol takže mu nebolo prečo neveriť.
Stávka bola daná.No ten podvedomí pocit že to bolo nerozvážne ma doslova škrtil. Ešte pred odchodom na plac som prehodila ponad plece.
"Si nemysli že by to bolo dobrovoľne aj keby".Iba som počula za sebou jeho hlas
"Ako som povedal bude času dosť!""Aby to bolo dobrovolné." Zastavila som sa obrátila a neveriacky , nechápavo pozerala na neho.
"Jak tvoja?" v momente som si neuvedomila čo pod tým pojmom mohlo všetko byť.Iba jedno slovo z neho vypadlo ale viac si ma nevšímal.
"Sučka!"tak suverénne šiel k mašinám a ja som tam zostala bezmocne stáť ,uvedomujúc si čo všetko ma môže čakať.
Strašne ma začalo bolieť v lone od rozkoše a trvalo to celú dobu čo bola stávka, než ma musel prehodiť cez plece, potom čo som sa tam ako malé decko bránila a kopala ho.Celí ten čas než bolo rozhodnuté ,mnou lomcovala túžba a strach z nepoznaného,tak dlho vysnívaného skutku. Byť iba vec, niečím čo človek môže mať ak sa snaží, ak chce a bojuje o to. Cítiť sa tak dôležitá a zároveň nikto.Konečne maličká tak ako žena vo svojej podstate je, vrátiť sa o stovky rokov nazad, kde muži o ženy bojovali skutočne. Prekrásny pocit kde veci idú mimo Vás a Vy konečne raz nemusíte rozhodovať o sebe v ten daný okamih.Vedela som že vyhrám tak či tak, buď byť korisťou alebo ešte viac žiadaná ,poznám hnev muža ktorý prehrá.Tá malá beštia vo mne hlodala.Už som nevnímala ľudí okolo seba iba krásny pocit, ako keď s vami lomcuje diabol a na druhej strane sa Vás anjel pokúša zachrániť.Neviem prečo sa teraz vôbec nahnevám veď to som chcela ,že ma ponížil pred ostatnými,je chlap má na to pravo.Dokonca aj tie putá ma zrazu začali hladiť ako keby ma držal on sám, tak kde je?
"Kde si?" Zavolala som do prázdna.
"Už si sa zmierila z osudom,moja?" ozvalo sa za mojím chrbtom.
Snažila som sa obrátiť no nedovidela som na neho.
"Áno už som zmierená,pusť ma."
"Mrcha jedna nepodarená ,nehraj tu na mňa divadlo ,vieš čo sa sluší a patrný takže?!" prísne krásny hrubý hlas,ako čierny zamat mi doslova pohladil šiju.
Počula som ako sa stavia a nalieva vodu do pohára.
"Áno Pane už som zmierená z osudom." podišiel ku mne ten pohár ako malí zázrak držal pre mojou tvárou, automaticky som načahovala krk,druhou rukou ma zaň chytil a jemne stisol. Zvláštny pocit jedu, zúfalstva a rozkoše.Prekrásny pocit že som jeho.Ale čo??? hračka, družka ,otrok kto mi povie, ako dlho než sa nabaží? Ak skrotnem budem ho milovať to ja viem, čo potom? Zdvihla som k nemu zrak.Pozeral mi do očí plných otázok.Sánky mu na tvary hrali v očiach hrdosť sťa by jediný pevný bod na sveta. Na koniec to povedal, dve slová na ktoré som čakala celí život.
"Konečne moja." slastne som privrela vyčká.
Moje vlastné oči mi v okamžiku dali napiť skôr ako on.V ten moment určil všetko ,tie dve slová znamenali jeho silu aj slabosť.V ten moment bolo jasne čo si budem môcť dovoliť a čo nie,byť sama sebou ale iba jeho tieň, ktorý vždy a všade bude začínať pri jeho nohách.Že koňa čo moc dlho bláznivo behal sám, nieje ľahké skrotiť, no človek si najviac váži toho čo si sám a tvrdo vybuduje a získa.Ženy sú ťažné kone sveta no iba z dobrým jazdcom sa dostanú aj tam kde by si inak netrúfli zájsť.