Návšteva

Bol chladný večer, zima sa chýlila ku koncu a ja som s deťmi ostala sama doma.
"Rada by som Ťa videla, ale nemá mi kto postrážiť deti. Nechcel by si prísť Ty ku mne?"
"V poriadku, môžem."
"Óóó, super, úžasné cca okolo 21 by mohli už spať."
"Dobre."
Dnes sa to vyvíja sľubne. Deti zaspali pomerne rýchlo, tak mám dosť času sa pripraviť. Sviečka horí. Obliekam si dlhú sukňu bez nohavičiek a tričko. Samozrejme bez podprsenky. Stále som tak trochu zmätená z toho, čo k nemu cítim. Poznáme sa už pár mesiacov, no stále si drží odstup. Bojuje svoj vlastný boj. Tak veľmi mu chcem pomôcť... Dolaďujem posledné detaily a vidím, ako parkuje pred domom. Krása, práve včas.

"Ahoj"
"Ahojky, tak ako, v pohode si trafil? Aká bola cesta?"
"Áno, trafil, cesta super."
"Dáš si čaj, koláčik, niečo iné?" Som tak trochu v strese, niesom zvyknutá na návštevy a už vôbec nie na tak vzácne.. Neviem, či sedieť, alebo poskakovať od radosti... Púšťam hudbu.
"Čaj prosím a koláčik tiež môže byť."
Zalievam čaj, nakladám koláč, následne to všetko ukladám na stôl pred neho. Od prvej minúty sa ho túžim dotknúť, túžim ho objať, túžim ho pobozkať... No nespravím to. Nikdy na to nemám odvahu. Mám strach, že to nebude chcieť, že ma odmietne, že bude mať pocit, že naňho tlačím. Tak ho len ticho hypnotizujem pohľadom aby to urobil on. Sedíme oproti sebe dlhé minúty a pozeráme si do očí. Trochu túžobne, trochu provokačne, trochu smutne, trochu veselo... Nikdy pri nikom som sa necítila ako pri ňom. Cítim sa úplne maličká a nebojím sa toho, cítim rešpekt a úctu, cítim bezpečie a nehu, cítim ale aj jeho strach a neistotu. Túžim mu dokázať, že v mojich očiach je dokonalý, že ho budem milovať presne takého aký je, že chcem patriť iba a jedine jemu. To všetko sa mu snažím telepaticky pohľadom podsunúť do podvedomia. Vstáva a postaví sa nadomňa. Nejak automaticky si kľakám na gauč a pozerám naňho. Nejde to. Je prvý muž s ktorým nedokážem udržať očný kontakt a nejak prirodzene ma to núti sklopiť zrak. Skúšam to znovu a znovu, no stále s rovnakým výsledkom. Je jediný pri kom sa cítim skutočne submisívne, úplne prirodzene, úplne bez nátlaku. Chytá ma za vlasy a hladká po tvári. Ako veľmi som celý večer túžila po jeho dotyku. Želám si aby s tým nikdy neprestal. Nepotrebujem nič viac, žiadny sex ani orgie. Stačí mi jeho dotyk a pocit ktorý pri ňom mám.
"Už pôjdem."
"Tak skoro?" Celé moje vnútro kričí - NIÉÉÉ!!! Zaplavuje ma smútok, túžim s ním stráviť celú noc.
"Už je čas."
Obaja vstávame a on ma zozadu objíma. Cítim jeho ruky na mojich bokoch, cítim jeho dych na krku, cítim jeho podmanivú vôňu. Nečakám nič... Celá sa chvejem. Pomaly ma tlačí ku kuchynskému stolu a hruďou oň opiera. Zdvíha sukňu a berie si ma odzadu. Je úžasný, je dokonalý...

Túžim mu patriť, chcem, aby bol môj Pán.

Odchádza.