Konečne je tu apríl, s ním Veľkonočné prázdniny a prvý rok na strednej škole takmer za mnou. Vyrazil som s našimi na dedinu, k babke a tešil som sa na päť dní mimo mesta. Keď sme sa naobedovali nechal som rodičov samých a išiel som sa prejsť do lesa, kde som rád trávil čas sám so svojimi myšlienkami. Vybral som si smer, ktorým som pred tým ešte nešiel. Vedel som, že sú tam menšie chatky vzdialené od seba aj pol kilometra. Prechádzal som okolo jednej, ktorú obkolesoval pomerne vysoký plot.
Moju pozornosť zaujali pomerne zvláštne zvuky, ktoré vychádzali z vnútra. Bolo to akoby niekto lámal suché konáriky. Bolo počuť jedno puknutie za druhým asi v trojsekundových intervaloch. Nazrel som cez škáru v plote. Videl som síce na pootvorené okno, ale dnu som nevidel. Obišiel som teda pozemok z druhej strany a natrafil na bránku. Len tak zo srandy som skúsil stlačiť kľučku a na moje prekvapenie sa bránka pootvorila. Chvíľu som zaváhal mysliac na psa, ktorý by tam mohol byť. Pomaly som strčil do bránky hlavu a porozhliadal sa. Nevyzeralo, že by tam chovali nejaké zvieratá. Potichu som vošiel do záhrady a pomaly obchádzal dom. Dostal som sa k oknu, z ktorého bolo stále počuť pukavé zvuky, teraz však oveľa zreteľnejšie. Potichu som sa po čupiačky priblížil k oknu a zo spodku som nakukol ponad parapet a naskytol sa mi pohľad, aký som nevidel ani vo svojich najšialenejších predstavách.
Videl som muža spútaného v kovových reťaziach. Stál tam celkom nahý, ruky mal nad hlavou a na každom zápästí mal reťaz, ktorá visela zo stropu. Reťaze mal taktiež na členkoch. Všimol som si, že ten muž je dobre stavaný a dozaista posilňuje. Za ním stál druhý muž, ktorý bol ešte svalnatejší, ako ten prvý. Ten mal na sebe niečo, ako koženú vestu. Inak bol tiež celkom nahý a celý do hneda opálený. V ruke držal kožený remeň, ktorým toho spútaného muža švihal po zadku. Ten trestaný muž pri každej rane vzdychol. Zadok mal už červený ako pavián, no ten trestajúci muž s výpraskom neprestával. Uštedroval mu poriadne rany. Stále ďalšiu a ďalšiu. Plesk...plesk...plesk... Potom odrazu prestal. Obišiel spútaného muža, chytil mu hlavu do dlaní a pomaly mu strčil jazyk do úst.
Takto zotrvali asi minútu a keď sa od seba odtiahli, všimol som si že ten trestajúci muž je poriadne vzrušený. Potom podišiel k stolíku, kde som zbadal ležať niekoľko jazdeckých bičíkov, opaskov a rákosiek. Muž vzal do ruky rákosku a opäť začal toho spútaného chlapíka švihať po zadku. On na to opäť začal vzdychať. Keďže okno bolo otvorené, počul som dobre mužove vzdychy a mal som pocit, že nevzdychá od bolesti, ale od vzrušenia. Na zadku, ktorý bol už aj tak dosť červený, sa mu začali objavovať aj modrasté pruhy. Trestajúci muž po chvíli odložil aj rákosku a čosi iné, malé vzal do ruky a začal to rozbaľovať. Keď si to začal navliekať na penis uvedomil som si, že je to kondóm. Dovtípil som sa, čo bude nasledovať a okamžite som sa od okna odtiahol. Oprel som sa chrbtom o múr a srdce mi búšilo. Istá časť mňa akoby sa chcela dívať ďalej a tá druhá časť chcela ujsť. Už už som sa chcel pozrieť opäť do okna, keď tu pri mne čosi nahlas buchlo. Ihneď som sa rozbehol k bráne ani čo by do mňa strelilo. Utekal som o zlomkrky preč. Bránu som však za sebou pomaly zatvoril a bežal som ďalej. Zastavil som sa až na mieste, odkiaľ chatu nebolo ani vidno. Pomaly som chytal svoj dych a uvedomil som si, že aj ja mám napnuté trenky a moje vzrušenie pomaly opadáva.
Celý večer som nemohol myslieť na nič iné, ako na tých chlapov. Vždy keď som si spomenul na tie rany, tlačili ma nohavice. Nemohol som si pomôcť, ale lákala ma predstava byť v koži toho trestaného chlapa. Na druhej strane nevedel som, či by som taký výprask vydržal. Po celý ďalší deň som musel pomáhať našim a večer sme opekali aj so starými rodičmi.
Na ďalší deň poobede som mal opäť čas na prechádzku po lese. Nutkanie vrátiť sa k tej chate bolo samozrejme silnejšie ako ja. Okno síce vtedy buchlo, ale nepredpokladal som, že by ma videli. Keď som sa priblížil k chate, opäť som počul rany, ale tento krát trochu iné. Znova som pomaly vkĺzol do záhrady a prikradol som sa k oknu.
Teraz bol trestajúci chlap úplne nahý, tak ako aj jeho obeť. Druhý chlap bol tiež zase spútaný v takej istej pozícii a dostával niečím, čo vyzeralo tiež ako rákoska, bolo to však čierne, zrejme z gumy. Švih... švih... švih... ozývalo sa. Potom ten chlap na chvíľu prestal, odložil rákosku a jemne rukou pohladil svoju obeť po chrbte, na ktorom sa vynímali červené pruhy. Niečo mu chvíľu šepkal do ucha, usmial sa, pobozkal ho la líce a zmizol dverami. Druhý chlap očividne trpezlivo čakal a takmer sa ani nepohol Čas bežal a prvý chlap sa stále nevracal. Moje vzrušenie, ktoré vzrástlo hneď ako som tých dvoch chlapov znova videl, pomaly opadalo. Začínal som sa nudiť. Čo ak ho ten chlap nechá takto aj dve hodiny? Trochu sklamane som sa pomaly pobral k bráne.
Keď som však k nej prišiel a pomaly stlačil kľučku, s hrôzou som zistil, že je zamknutá. Chcel som sa rýchlo porozhliadať po nejakom mieste, kde by sa dal preliezť plot. Keď som sa otočil, stál som z oči voči tomu trýzniteľovi. Od strachu sa mi okamžite roztriasli kolená. Ten chlap si medzi tým natiahol krátke nohavice, ale inak bol nahý a tiež bosý. „Ahoj chlapče. Čo ty tu?“ Opýtal sa. To, že sa usmieval ma vydesilo ešte viac. V rukách držal kľúčiky, s ktorými sa pohrával. Chcel som mu odpovedať na otázku, ale nevydal som zo seba ani hláska. „Ty si nás sledoval, však? A bol si tu aj predvčerom, že?“ Sklonil som hlavu, čo on vzal, ako priznanie. „Vieš o tom, že to sa nepatrí? “ Uškrnul sa. „Ja...“ jachtal som „ja nechcel som... ja...“ nevedel som, čo mu mám povedať. „Pokoj krpec. Ja ti nič neurobím. Ak sa na nás chceš pozerať, tak poď dnu.“ Ani som sa nepohol. „No tak poď. Fakt ti nič nespravím. Iba ti niečo ukážem.“ Chvíľu som váhal. Kľúčiky mal v ruke on takže som veľmi na výber nemal. Na druhej strane, mal som pocit, že mi naozaj nechce ublížiť a šiel som s ním do chaty.
Prešli sme po chodbe do miestnosti, kde bol stále spútaný ten druhý chlap. Ten prvý chlap ho odpútal, odomkol reťaze a povedal: „Zoznámte sa. Toto je Tomáš.“ Tomášovi zjavne prišlo celkom prirodzené podávať si ruku s niekým cudzím, keď je úplne nahý. To len ja som hanblivo odvracal zrak. „A ja som Marek.“ pokračoval opäť ten chlap, ktorý ma prichytil a pevne mi stisol ruku. „Lukáš“ povedal som nesmelo. „Odkiaľ si? Bývaš blízko?“ „V dedine bývajú moji starí rodičia. Som u nich s našimi na prázdninách.“ odpovedal som. „Páčilo sa ti dívať sa na nás? Vrátil si sa, takže si nás chcel znova vidieť?“ Cítil som, ako som celý očervenel. Marek to zobral ako áno. „Páčia sa ti výprasky medzi chlapmi“ Ja som nesmelo prikývol. Marek ma plesol rukou po chrbte. „No ták! Nemusíš sa nás hanbiť. Na tom nie je nič zlé. Mnohých ľudí vzrušuje výprask, len si to málokto prizná. Ty si ešte výprask nedostal, čo?“ Pokrútil som hlavou. „A chcel by si?“ Rozbúchalo sa mi srdce. „Ja... ja neviem.“ Obaja sa krátko zasmiali. „Pozri. Tomáš musí ešte dnes odo mňa dostať 100 rán remeňom. Chcel by si sa na to dívať?“ „Ak môžem...“ „Len si sadni a cíť sa ako doma. Nedáš si pivo? A koľko máš vlastne rokov?“ „16“ „Tak to teda žiadne pivo nebude. Ale máme kofolu. A ponúkni sa aj z našich koláčov.“
Tento krát Marek Tomáša nespútal. Prikázal mu ľahnúť si cez stôl priamo predo mnou. Tomáš poslúchol, ľahol si, rozkročil nohy a pevne chytil okraj stola. Marek vzal z druhého stola hrubý, kožený remeň, zložil ho napoly, pevne chytil oba konce a švihol. Ozvala sa hrozná rana, ako výstrel z pušky. Po nej ďalšia a ďalšia. Hneď po prvej rane som cítil, ako mi napína nohavice. Tomáš zo seba zo začiatku nevydal ani hláska a ani len nemrkol. Musel byť na takéto výprasky zvyknutý. Ako však remeň dopadal stále dookola na tie isté miesta, začal kriviť tvár. 30 rán, 40, 50. Tomáš začal znova vzdychať. Bitka ho zjavne bolela, ale aj sa mu páčila. Na tvári mu bolo poznať bolesť miešanú so vzrušením. Remeň neúnavne plieskal po stále červenšom a červenšom zadku. Marek vyzeral ako profesionálny kat (až na to, že bol úplne nahý). V očiach sa mu zračila dravosť , ale aj nadšenie z toho, čo robil. Obratne sa rozháňal remeňom. Nie celou silou, ale pevne, kontrolovane, so zámerom spôsobiť určitú bolesť, ale nie ublížiť. Mal som pocit, že posledných 10 rán ešte trochu pritvrdil. Tomáš pri každej z nich zaskučal a na čelo mu vybehli kropaje potu. Po poslednej rane Marek odložil remeň a zavelil: „vztyk!“ Tomáš vstal. Videl som, ako ich oboch vzrušil tento výprask. Ja som na tom nebol inak. Marek Tomáša objal a chvíľu sa bozkávali. Potom sa od seba odtiahli, každý z nich si natiahol trenky. Chvíľu som mal som pocit, že ak by som tam nebol, neostalo by to len pri bozkávaní.
Obaja si priniesli 1 pivo a sadli si oproti mne. „Všimol som si, že sa ti to páčilo.“ uškrnul sa Marek a vyložil si nohy na stôl. „Ešte si sa na také niečo nepozeral, však?“ „Videl som zopár videí.“ odvetil som. „Videá sú fajn. Ale dá sa to porovnať s tým, keď vidíš niečo na živo?“ „To teda nie.“ pripustil som. „No vidíš. A predpokladám, že si ešte s nikým nič také neskúšal a ani si sa o tom ešte s nikým nebavil. Však?“ „Nie, ešte nikdy.“ „My tiež nepoznáme veľa podobných ľudí, ako sme my dvaja. Preto sme radi, že sme sa našli.“ povedal Marek a Tomáš, ktorý toho zrejme veľa nikdy nenahovoril, horlivo prikyvoval. „Nemáme však žiadny problém baviť sa o čomkoľvek. Ak máš nejaké otázky, kľudne sa pýtaj.“
Strávili sme napokon príjemné popoludnie. Čo to som sa dozvedel o týchto dvoch pánoch, ktorí vlastne boli odo mňa starší len asi o 15 rokov. Zvečerievalo sa a ja som musel pomaly ísť. „Budeme radi keď prídeš zasa.“ žmurkol na mňa Marek. „Brána bude otvorená, ale nabudúce prosím zaklop na dvere. Prvý krát si nás poriadne vystrašil.“
Moju pozornosť zaujali pomerne zvláštne zvuky, ktoré vychádzali z vnútra. Bolo to akoby niekto lámal suché konáriky. Bolo počuť jedno puknutie za druhým asi v trojsekundových intervaloch. Nazrel som cez škáru v plote. Videl som síce na pootvorené okno, ale dnu som nevidel. Obišiel som teda pozemok z druhej strany a natrafil na bránku. Len tak zo srandy som skúsil stlačiť kľučku a na moje prekvapenie sa bránka pootvorila. Chvíľu som zaváhal mysliac na psa, ktorý by tam mohol byť. Pomaly som strčil do bránky hlavu a porozhliadal sa. Nevyzeralo, že by tam chovali nejaké zvieratá. Potichu som vošiel do záhrady a pomaly obchádzal dom. Dostal som sa k oknu, z ktorého bolo stále počuť pukavé zvuky, teraz však oveľa zreteľnejšie. Potichu som sa po čupiačky priblížil k oknu a zo spodku som nakukol ponad parapet a naskytol sa mi pohľad, aký som nevidel ani vo svojich najšialenejších predstavách.
Videl som muža spútaného v kovových reťaziach. Stál tam celkom nahý, ruky mal nad hlavou a na každom zápästí mal reťaz, ktorá visela zo stropu. Reťaze mal taktiež na členkoch. Všimol som si, že ten muž je dobre stavaný a dozaista posilňuje. Za ním stál druhý muž, ktorý bol ešte svalnatejší, ako ten prvý. Ten mal na sebe niečo, ako koženú vestu. Inak bol tiež celkom nahý a celý do hneda opálený. V ruke držal kožený remeň, ktorým toho spútaného muža švihal po zadku. Ten trestaný muž pri každej rane vzdychol. Zadok mal už červený ako pavián, no ten trestajúci muž s výpraskom neprestával. Uštedroval mu poriadne rany. Stále ďalšiu a ďalšiu. Plesk...plesk...plesk... Potom odrazu prestal. Obišiel spútaného muža, chytil mu hlavu do dlaní a pomaly mu strčil jazyk do úst.
Takto zotrvali asi minútu a keď sa od seba odtiahli, všimol som si že ten trestajúci muž je poriadne vzrušený. Potom podišiel k stolíku, kde som zbadal ležať niekoľko jazdeckých bičíkov, opaskov a rákosiek. Muž vzal do ruky rákosku a opäť začal toho spútaného chlapíka švihať po zadku. On na to opäť začal vzdychať. Keďže okno bolo otvorené, počul som dobre mužove vzdychy a mal som pocit, že nevzdychá od bolesti, ale od vzrušenia. Na zadku, ktorý bol už aj tak dosť červený, sa mu začali objavovať aj modrasté pruhy. Trestajúci muž po chvíli odložil aj rákosku a čosi iné, malé vzal do ruky a začal to rozbaľovať. Keď si to začal navliekať na penis uvedomil som si, že je to kondóm. Dovtípil som sa, čo bude nasledovať a okamžite som sa od okna odtiahol. Oprel som sa chrbtom o múr a srdce mi búšilo. Istá časť mňa akoby sa chcela dívať ďalej a tá druhá časť chcela ujsť. Už už som sa chcel pozrieť opäť do okna, keď tu pri mne čosi nahlas buchlo. Ihneď som sa rozbehol k bráne ani čo by do mňa strelilo. Utekal som o zlomkrky preč. Bránu som však za sebou pomaly zatvoril a bežal som ďalej. Zastavil som sa až na mieste, odkiaľ chatu nebolo ani vidno. Pomaly som chytal svoj dych a uvedomil som si, že aj ja mám napnuté trenky a moje vzrušenie pomaly opadáva.
Celý večer som nemohol myslieť na nič iné, ako na tých chlapov. Vždy keď som si spomenul na tie rany, tlačili ma nohavice. Nemohol som si pomôcť, ale lákala ma predstava byť v koži toho trestaného chlapa. Na druhej strane nevedel som, či by som taký výprask vydržal. Po celý ďalší deň som musel pomáhať našim a večer sme opekali aj so starými rodičmi.
Na ďalší deň poobede som mal opäť čas na prechádzku po lese. Nutkanie vrátiť sa k tej chate bolo samozrejme silnejšie ako ja. Okno síce vtedy buchlo, ale nepredpokladal som, že by ma videli. Keď som sa priblížil k chate, opäť som počul rany, ale tento krát trochu iné. Znova som pomaly vkĺzol do záhrady a prikradol som sa k oknu.
Teraz bol trestajúci chlap úplne nahý, tak ako aj jeho obeť. Druhý chlap bol tiež zase spútaný v takej istej pozícii a dostával niečím, čo vyzeralo tiež ako rákoska, bolo to však čierne, zrejme z gumy. Švih... švih... švih... ozývalo sa. Potom ten chlap na chvíľu prestal, odložil rákosku a jemne rukou pohladil svoju obeť po chrbte, na ktorom sa vynímali červené pruhy. Niečo mu chvíľu šepkal do ucha, usmial sa, pobozkal ho la líce a zmizol dverami. Druhý chlap očividne trpezlivo čakal a takmer sa ani nepohol Čas bežal a prvý chlap sa stále nevracal. Moje vzrušenie, ktoré vzrástlo hneď ako som tých dvoch chlapov znova videl, pomaly opadalo. Začínal som sa nudiť. Čo ak ho ten chlap nechá takto aj dve hodiny? Trochu sklamane som sa pomaly pobral k bráne.
Keď som však k nej prišiel a pomaly stlačil kľučku, s hrôzou som zistil, že je zamknutá. Chcel som sa rýchlo porozhliadať po nejakom mieste, kde by sa dal preliezť plot. Keď som sa otočil, stál som z oči voči tomu trýzniteľovi. Od strachu sa mi okamžite roztriasli kolená. Ten chlap si medzi tým natiahol krátke nohavice, ale inak bol nahý a tiež bosý. „Ahoj chlapče. Čo ty tu?“ Opýtal sa. To, že sa usmieval ma vydesilo ešte viac. V rukách držal kľúčiky, s ktorými sa pohrával. Chcel som mu odpovedať na otázku, ale nevydal som zo seba ani hláska. „Ty si nás sledoval, však? A bol si tu aj predvčerom, že?“ Sklonil som hlavu, čo on vzal, ako priznanie. „Vieš o tom, že to sa nepatrí? “ Uškrnul sa. „Ja...“ jachtal som „ja nechcel som... ja...“ nevedel som, čo mu mám povedať. „Pokoj krpec. Ja ti nič neurobím. Ak sa na nás chceš pozerať, tak poď dnu.“ Ani som sa nepohol. „No tak poď. Fakt ti nič nespravím. Iba ti niečo ukážem.“ Chvíľu som váhal. Kľúčiky mal v ruke on takže som veľmi na výber nemal. Na druhej strane, mal som pocit, že mi naozaj nechce ublížiť a šiel som s ním do chaty.
Prešli sme po chodbe do miestnosti, kde bol stále spútaný ten druhý chlap. Ten prvý chlap ho odpútal, odomkol reťaze a povedal: „Zoznámte sa. Toto je Tomáš.“ Tomášovi zjavne prišlo celkom prirodzené podávať si ruku s niekým cudzím, keď je úplne nahý. To len ja som hanblivo odvracal zrak. „A ja som Marek.“ pokračoval opäť ten chlap, ktorý ma prichytil a pevne mi stisol ruku. „Lukáš“ povedal som nesmelo. „Odkiaľ si? Bývaš blízko?“ „V dedine bývajú moji starí rodičia. Som u nich s našimi na prázdninách.“ odpovedal som. „Páčilo sa ti dívať sa na nás? Vrátil si sa, takže si nás chcel znova vidieť?“ Cítil som, ako som celý očervenel. Marek to zobral ako áno. „Páčia sa ti výprasky medzi chlapmi“ Ja som nesmelo prikývol. Marek ma plesol rukou po chrbte. „No ták! Nemusíš sa nás hanbiť. Na tom nie je nič zlé. Mnohých ľudí vzrušuje výprask, len si to málokto prizná. Ty si ešte výprask nedostal, čo?“ Pokrútil som hlavou. „A chcel by si?“ Rozbúchalo sa mi srdce. „Ja... ja neviem.“ Obaja sa krátko zasmiali. „Pozri. Tomáš musí ešte dnes odo mňa dostať 100 rán remeňom. Chcel by si sa na to dívať?“ „Ak môžem...“ „Len si sadni a cíť sa ako doma. Nedáš si pivo? A koľko máš vlastne rokov?“ „16“ „Tak to teda žiadne pivo nebude. Ale máme kofolu. A ponúkni sa aj z našich koláčov.“
Tento krát Marek Tomáša nespútal. Prikázal mu ľahnúť si cez stôl priamo predo mnou. Tomáš poslúchol, ľahol si, rozkročil nohy a pevne chytil okraj stola. Marek vzal z druhého stola hrubý, kožený remeň, zložil ho napoly, pevne chytil oba konce a švihol. Ozvala sa hrozná rana, ako výstrel z pušky. Po nej ďalšia a ďalšia. Hneď po prvej rane som cítil, ako mi napína nohavice. Tomáš zo seba zo začiatku nevydal ani hláska a ani len nemrkol. Musel byť na takéto výprasky zvyknutý. Ako však remeň dopadal stále dookola na tie isté miesta, začal kriviť tvár. 30 rán, 40, 50. Tomáš začal znova vzdychať. Bitka ho zjavne bolela, ale aj sa mu páčila. Na tvári mu bolo poznať bolesť miešanú so vzrušením. Remeň neúnavne plieskal po stále červenšom a červenšom zadku. Marek vyzeral ako profesionálny kat (až na to, že bol úplne nahý). V očiach sa mu zračila dravosť , ale aj nadšenie z toho, čo robil. Obratne sa rozháňal remeňom. Nie celou silou, ale pevne, kontrolovane, so zámerom spôsobiť určitú bolesť, ale nie ublížiť. Mal som pocit, že posledných 10 rán ešte trochu pritvrdil. Tomáš pri každej z nich zaskučal a na čelo mu vybehli kropaje potu. Po poslednej rane Marek odložil remeň a zavelil: „vztyk!“ Tomáš vstal. Videl som, ako ich oboch vzrušil tento výprask. Ja som na tom nebol inak. Marek Tomáša objal a chvíľu sa bozkávali. Potom sa od seba odtiahli, každý z nich si natiahol trenky. Chvíľu som mal som pocit, že ak by som tam nebol, neostalo by to len pri bozkávaní.
Obaja si priniesli 1 pivo a sadli si oproti mne. „Všimol som si, že sa ti to páčilo.“ uškrnul sa Marek a vyložil si nohy na stôl. „Ešte si sa na také niečo nepozeral, však?“ „Videl som zopár videí.“ odvetil som. „Videá sú fajn. Ale dá sa to porovnať s tým, keď vidíš niečo na živo?“ „To teda nie.“ pripustil som. „No vidíš. A predpokladám, že si ešte s nikým nič také neskúšal a ani si sa o tom ešte s nikým nebavil. Však?“ „Nie, ešte nikdy.“ „My tiež nepoznáme veľa podobných ľudí, ako sme my dvaja. Preto sme radi, že sme sa našli.“ povedal Marek a Tomáš, ktorý toho zrejme veľa nikdy nenahovoril, horlivo prikyvoval. „Nemáme však žiadny problém baviť sa o čomkoľvek. Ak máš nejaké otázky, kľudne sa pýtaj.“
Strávili sme napokon príjemné popoludnie. Čo to som sa dozvedel o týchto dvoch pánoch, ktorí vlastne boli odo mňa starší len asi o 15 rokov. Zvečerievalo sa a ja som musel pomaly ísť. „Budeme radi keď prídeš zasa.“ žmurkol na mňa Marek. „Brána bude otvorená, ale nabudúce prosím zaklop na dvere. Prvý krát si nás poriadne vystrašil.“
