Mám rada keď je tma. Pivnične priestory, podzemia, jaskyne... Len jemný blikot sviečok v tejto ponurej atmosfére. Nie kvôli romantike. Skôr kvôli temnu. Moja temnota nie je studená. Sviečky dodávajú špecifický teplý podtón a aj vôňu. Myslím teraz vôňu vosku, nie parfumáciu. Takú klasickú, ako na dušičky. Ticho, temno, ideálna destinácia.
Miestnosti, ktorá za bežných okolností slúži ako jedáleň, dnes večer nedominuje jedálenský stôl. Na zemi je kravská koža, pár sviečok poblikuje okolo nej. Nad kožou visí bambusová tyč, zavesená na jutových lanách. Prichystané sú aj ďaľšie laná jedno vedľa druhého. Predzvesť zaujímavého večera.
Opäť ťa mám v mojej blízkosti. Voniaš ako vždy. Stále rovnako. V tomto som trošku autista. Niektoré vône nechcem meniť. Napríklad Coco Chanel Mademoiselle. No, a potom vôňu tvojej pokožky.
Obídem si ťa, poprezerám. Bezchybný. Pohladím ťa po tvári a zájdem rukou pod tvoje tričko. Naznačím ti, aby si si ho vyzliekol. Mohla by som ťa voňať hodiny. Aspoň chvíľku. Sme tu správne, niet pochýb. Potrebujem ťa mať nahého. Vo svojej absolútnej nahote pred svojou Pani. Zbožňujem tvoje telo. A nie len telo samozrejme.
"Posaď sa na zem subík."
Kľačím za tebou a zaväzujem ti oči šatkou. Nepotrebuješ zrak. Možno ti ju neskôr dám dole. Beriem prvé lano a rozmotám ho jednoduchým pohybom. Pomaly ho preťahujem po tvojej pokožke. Prechádza ti stehnom, bruchom, prsom, ramenom, až ucítiš uzlíky na jeho koncoch ako sa ti dotknú podbruška a nakoniec prepadávajú za tvoj chrbát. Lano vediem od ľavého ramena ponad prsia prvý a druhý obtoč. Vnímaš moj dych na tvojej šiji. Objíma ťa lano a aj moja náruč. Neustály rovnomerný tlak lán ti dáva pocit bezpečia. Dotyk lana striedajú moje dotyky. Bez slov. Slová nie sú potrebné. Pribúdajú ďalšie a ďalšie laná. Hrudník a paže ti zvierajú jutové povrazy vo viacerých úrovniach. Sem tam opadnú z juty chĺpky a šteklia ťa. Hold, juta... Nie je to konope...
Niekedy sa cítim ako zviera. Prisahala by som, že cítim každú zmenu tvojej vôňe, ako vlčiča, ked zavetrí svoju obeť, alebo napätie, adrenalín, feromony iného vlka. Každú zmenu v hormónoch, ktoré sa ti v tele vyplavujú. Je to ako droga. Pre teba, ale aj pre mňa...
Miestnosti, ktorá za bežných okolností slúži ako jedáleň, dnes večer nedominuje jedálenský stôl. Na zemi je kravská koža, pár sviečok poblikuje okolo nej. Nad kožou visí bambusová tyč, zavesená na jutových lanách. Prichystané sú aj ďaľšie laná jedno vedľa druhého. Predzvesť zaujímavého večera.
Opäť ťa mám v mojej blízkosti. Voniaš ako vždy. Stále rovnako. V tomto som trošku autista. Niektoré vône nechcem meniť. Napríklad Coco Chanel Mademoiselle. No, a potom vôňu tvojej pokožky.
Obídem si ťa, poprezerám. Bezchybný. Pohladím ťa po tvári a zájdem rukou pod tvoje tričko. Naznačím ti, aby si si ho vyzliekol. Mohla by som ťa voňať hodiny. Aspoň chvíľku. Sme tu správne, niet pochýb. Potrebujem ťa mať nahého. Vo svojej absolútnej nahote pred svojou Pani. Zbožňujem tvoje telo. A nie len telo samozrejme.
"Posaď sa na zem subík."
Kľačím za tebou a zaväzujem ti oči šatkou. Nepotrebuješ zrak. Možno ti ju neskôr dám dole. Beriem prvé lano a rozmotám ho jednoduchým pohybom. Pomaly ho preťahujem po tvojej pokožke. Prechádza ti stehnom, bruchom, prsom, ramenom, až ucítiš uzlíky na jeho koncoch ako sa ti dotknú podbruška a nakoniec prepadávajú za tvoj chrbát. Lano vediem od ľavého ramena ponad prsia prvý a druhý obtoč. Vnímaš moj dych na tvojej šiji. Objíma ťa lano a aj moja náruč. Neustály rovnomerný tlak lán ti dáva pocit bezpečia. Dotyk lana striedajú moje dotyky. Bez slov. Slová nie sú potrebné. Pribúdajú ďalšie a ďalšie laná. Hrudník a paže ti zvierajú jutové povrazy vo viacerých úrovniach. Sem tam opadnú z juty chĺpky a šteklia ťa. Hold, juta... Nie je to konope...
Niekedy sa cítim ako zviera. Prisahala by som, že cítim každú zmenu tvojej vôňe, ako vlčiča, ked zavetrí svoju obeť, alebo napätie, adrenalín, feromony iného vlka. Každú zmenu v hormónoch, ktoré sa ti v tele vyplavujú. Je to ako droga. Pre teba, ale aj pre mňa...
