Moja hra, prológ....

Divadlo. Sprevádza ma celým životom. Róby, kostýmy, ten zvláštny pocit mimoreality. Tam to začalo. Áno, milujem ten pocit. Stekajúci pot z horúčavy, ktorá sála z reflektorov... Ten smrad divadiel a starých budov. Najkrajší parfém na svete.
Sprevádza ma od detstva. Pocit mimoreality. Večerné sny, denné sny, predstavy... Hry... Všade samé hry. Divadelné hry pred druhými, hry, zäčša drámy pred sebou, voči sebe. V práci nonstop hra. Celoživotná. Vedomé určenie si svojej role.
Mimorealita... Lákavá, návyková... Býva ťažké vydýchnuť si a nehrať. Iba žiť. O to krajšie je žiť vedome a rozlišovať medzi hrou a životom. Vnímať svet.

Rúž. Dnes bordový, limitka od Pupy.... Jemné vlny v mojich čiernych vlasoch, účes na štýl 30tych, nad čelom vlnka. Vodeodolná linka, maskara. Viac nič. Niekedy ma láka nakresliť si pihu. Takú Ditovskú. Dita je nááádherná. Bez pihy. Hmmmm, ktoré, ktoréé, ktorééé... Čierne, čevené? Nie, dnes je čas na trasparentné šaty. Samozrejme so spodným prádlom. Som Dáma... Hnedý trasparentný latex. To milujem, tak neskutočne krásny v kombinácii s čiernymi latexovými vysokými nohavičkami a latexovou podprsenkou. Babka mi vždy hovorila "krása trp". Trpím. Neznášam nič na krku, šaty majú nariasený stojačik. To zvládnem, možno si časom zvyknem. Nie. Nezvyknem. Nikdy. Asi budem musieť dať debatu s mojim odpočívajúcim, mierne masochistickým JA. Na, uži si aj ty... Stena plná lodičiek. Aj tak siahnem po čiernych lakovaných. Čo sa zabijem? Nie. To by bola väčná škoda pre svet....
Bože, ten mazlavý pocit, keď cítim silikónový olej na stehnách. Fuuu. Nádhera. Kĺže sa mi pod rukami. Latex sa pricucne všade tam, kam má. Všade... Opatrne s nechtami. Ako ja milujem hladké veci. Celý život. Holé telá, holé hlavy, dokonca aj mačky mám holé. Najprv bola koža a potom latex. Prvá skúsenosť s latexom bola ako výbuch sopky, ktorá namiesto lávy chrlila ružových jednorožcov a trblietky. A olej to len umocňuje. Celá som olejová. Ešte treba pridať, nikdy ho nie je dosť. Našťastie ešte neviem o žiadnom, ktorý by bol parfumovaný. To by bol hriech. Vôňa latexu je omamná. Už tam vchádzam. Mimorealita. Dotyk, vôňa, najradšej by som sa olízala ako mačka. Tie prechody medzi latexom a pokožkou. Pocit zmeny na jazyku. To už by som ale zo šatníka asi nevyšla. Ešte ma čaká moja rola, moja hra...

Schody, schody, schody. Hlavou mi prebehne spomienka, keď som hrala ako malá na saxík na koncertoch. Vždy som sa modlila, nech sa nestrepem pri vychádzaní a schádzaní z pódia. Aj teraz vnímam každý svoj krok. Schod, schod, posledný... Dvere....